Vysiela Šport RTVS
Organizátori Vuelty dobre vedia, čo majú fanúšikovia cyklistiky najradšej, preto im nerobí problém vysťahovať zo svojho podujatia klasických šprintérov, aby zväčšili priestor pre vrchárske súboje. Aj keď v tomto roku nelámu rekordy v počte finišov na vrchole stúpania, navrhnuté etapy prognózujú napínavé preteky.
Španielska Grand Tour si pred niekoľkými rokmi jasne stanovila cieľ, že chce byť najkopcovitejším trojtýždňovým podujatím v sezóne. Ani v tomto ročníku nezaprela svoje predsavzatie, i keď s ôsmimi finišmi na vrchole stúpania nedosahuje parametre ostatných edícii. V žiadnom prípade to však nesignalizuje ústup z pozícii, veď na štartovej listine by sme márne hľadali čistokrvných šprintérov, ktorí pre svoje potreby dostali len štyri jednoduché etapy, čo je pre nich skutočne málo, aby sa kvôli nim lopotili po kopcoch na Pyrenejskom polostrove. Túto medzeru zapĺňajú etapy pre puncherov a bojovníkov v únikoch, ktorých lákajú finiše do mierneho kopca alebo ťažko kontrolovateľné dojazdy do cieľa. Organizátori v tomto roku zvýšili aj počet kilometrov v jazde proti chronometru, takže na vrchárov budú kladené univerzálnejšie požiadavky.
Tri časovky, tá najdôležitejšia celkom rýchla
Až trikrát vysadnú pretekári na svoje časovkárske špeciály. Hneď v úvode sa predstavia v krátkej tímovej časovke a celé podujatie bude zakončene takisto nie veľmi dlhou individuálnou časovkou 
v meste Santiago de Compostela. Obidve tieto previerky by mali zasiahnuť do celkového poradia len kozmetickými úpravami, ale pri nepozornom výkone sa aj tu dajú stratiť cenné sekundy. Oveľa kľúčovejšou pre klasifikáciu bude 37-kilometrová jazda proti chronometru v desiatej etape. Organizátori ju tradične obliekajú do kopcovitého formátu, ale tentoraz vsadili na priamočiarosť. Aj keď prvých desať kilometrov sa postupne dvíha, záverečná pasáž je úplne plochá, čo vytvára pre špecialistov výbornú možnosť, ako sa pred rozhodujúcimi kopcami odpútať od konkurencie výraznejším spôsobom.
Najskôr ťažšie špurty
V úvodnom týždni Vuelty čaká na pretekárov prvý poriadny kopec na tunajšie pomery celkom neskoro, až v šiestej etape, ale aj tak sa bude na čo pozerať. Na konci tretieho dňa sa bude finišovať do krátkeho kopca s priemerom päť percent, kde si prídu na svoje zdatní šprintéri. Vo štvrtej a v piatej etape zas stoja pred cieľom zaujímavé stúpania, ktoré určite okrešú okruh favoritov na etapové víťazstvo. Dojazd štvrtej etapy so stúpaním na Alto del Catorce je identický ako v roku 2011, keď po ňom zaútočila skupina jazdcov Cannondalu na čele s Nibalim a Saganom, pričom slovenský jazdec vybojoval triumf a taliansky pretekár získal čas na svojich súperov.
V šiestej etape si vychutnáme prvý dojazd na vrchole stúpania, ktorým bude veľmi prudký, ale nie dostatočne dlhý La Zubia. Na štyroch ostrých kilometroch uvidíme vrchársku formu favoritov, ktorá musí byť už v tomto momente na výbornej úrovni. Aj keď sa medzi nimi asi neotvoria veľké rozdiely, desať bonusových sekúnd určite rozprúdi zaujímavé predstavenie. Ďalší deň sa opäť vytiahnu odolní špurtéri, pretože cieľová čiara sa nachádza na stúpaní s priemerom štyroch percent. Prvý blok pretekania zakončí horská etapa, ktorá vyvrcholí na kopci Aramón Valdelinares. Toto stúpanie nie je také náročné, aby roztrhalo pelotón na kúsky, ale každá podobná etapa býva nevyspytateľná.
Druhý týždeň ako horské sústredenie
Po prvom voľnom dni sa skončí selanka najväčších favoritov, pretože sa postavia na trať spomínanej 37-kilometrovej časovky, a potom už musia zostať koncentrovaní až do samého konca pretekov, lebo viac-menej každá etapa skrýva v sebe nebezpečenstvo. Bude zaujímavé sledovať, ako si poradia hneď na ďalší deň po bolestivej jazde proti chronometru s horskou etapou, ktorá končí na doteraz najdlhšom kopci. San Miguel de Aralar má dostatočnú dĺžku a vhodnú pozíciu v pretekoch, aby vytvoril väčšie medzery. Nasledujúcich niekoľko okruhov v meste Logrogno bude preto pre nich vítanou príležitosťou dobiť baterky. Kopcovitá trinásta etapa ponúka ďalší vzrušujúci finiš, keď tesne pred cieľom sa nachádza kilometrový kopček s priemerom cez desať percent, ktorý môžu využiť tak puncheri, ako aj výbušní jazdci na celkové poradie.
Druhý a v tomto ročníku aj rozhodujúci víkend uvidí región Astúria, takže pelotón ani raz neuvidíme pretekať v Pyrenejach. Astúrsky triptych začína horským finišom na Valle de Sabero, ktorý je síce iba osem kilometrov dlhý, ale záverečné dva kilometre majú brutálne prevýšenie, čo 
bude zárukou urputnej cyklistiky. Druhá etapa má jednoduchší profil, ktorý však vyvrcholí na známom kopci Lagos de Covadonga. Toto stúpanie má na Vuelte svoj žiarivý lesk, preto si ho favoriti nebudú chcieť nechať zobrať utečencom. Veľmi ťažké stúpanie trošku zmierňujú posledné tri kilometre, no pred cieľom sa cesta znova zdvihne na 17 percent. Vrcholom celého podujatia bude šestnásta etapa, ktorá si bezpochyby zaslúži prívlastok kráľovská. Pred finálnym výstupom sa jazdcom postavia do cesty štyri náročné kopce, ale tie však zatieni Lagos de Somiedo, ktorého posledných päť kilometrov s priemerom presahujúcich desať percent bude po náročnom dni, víkende a celom priebehu podujatia lámať nohy. Práve tu sa presadia najsilnejší jazdci v pretekoch.
Klamný koniec alebo kto prekvapí v treťom týždni?
Posledný týždeň odštartuje odpočinkovou etapou, ale potom sa musia jazdci na GC pripraviť na dve zradné etapy. Za iných okolností by stúpanie druhej kategórie Alto Monte Castrove pre nich neznamenalo väčšiu hrozbu, ale v záverečnom týždni už budú všetky karty v klasifikácii rozdané a v programe bude čakať už iba jedna horská etapa. Nesmieme zabúdať na to, že v minulom roku práve na takomto kopci prežil Vincenzo Nibali ťažký deň. Nasledovať bude ďalšia kopcovitá etapa s dvomi menšími stúpaniami a Joaquim Rodríguez ešte určite nezabudol na to, ako ho Alberto Contador na podobnom profile nachytal nepripraveného.
Aj v tomto roku bude záverečná sobota patriť ťažkému finišu na vrchole stúpania, ktorým bude tentoraz necelých trinásť kilometrov dlhý Puerto de Ancares, ktorý má priemerný sklon 8,7 %. Pre cyklistov je to posledná možnosť výrazne prehovoriť do celkového poradia, ale na druhej strane je pravdou, že v tejto fáze pretekov sú jazdci tak unavení, že nie sú schopní predvádzať maximálnu vrchársku show. Pre niektorých z nich to môže slúžiť ako poistka, pre ostatných ako nevyhnutné zlo. V každom prípade opäť uvidíme veľkolepý záver podujatia.
Vuelta a Espaňa teda počas prvého týždňa ulahodila odolným šprintérom a puncherom, ktorí si niekoľko príležitostí nájdu aj v neskoršom priebehu. Všetky pohľady však budú uprené na španielske stúpania, ktoré by mali poľahky eliminovať rozdiely z troch časoviek. Nie je však možné, aby sme počas siedmich horských etáp videli zakaždým útočný ohňostroj, ale ich veľký počet prinúti všetkých jazdcov siahnuť na dno svojich síl a každý jeden cyklista tak určite prežije slabšiu chvíľku. Červený dres sa preto môže opakovane prezliekať, ako sme to napokon videli aj v minulých ročníkoch.
