Sumár Tour of California 2011

Tour of California 2011 potvrdila svoj veľký potenciál. Sneh, technické novinky, boj proti rakovine, divácke masy alebo slovenské radosti, vytvorili kvalitnú americkú cyklistickú šou.

Do Kalifornie prichádzali cyklisti už niekoľko dní pred štartom. Aklimatizácia je tu predsa len o niečo zdĺhavejšia. Dostala sa sem početná kvalita jazdcov, ktorú tentoraz nevyslali šéfovia na súbežné Giro d'Italia. Tretinu štartovej listiny tak vytvorili Američania, ktorí sa potrebovali ukázať pred silnými domácimi sponzormi. Zvyšok poľa doplnili prevažne muži chystajúci sa na Tour de France, ako napríklad, verme že obaja, bratia Velitsovci. Naša nádej Peter Sagan sem zase prišiel s cieľom obhájiť aspoň jedno víťazstvo z minulej sezóny a skúsiť boj o zelený dres pre najlepšieho šprintéra.

Keď sa v nedeľu 15. mája 144 členov pelotónu prebudilo do prvého súťažného dňa, zostali poriadne prekvapení. V Kalifornii cez noc slušne nasnežilo, pri väčšej snahe by sa dal postaviť menší cyklistický snehuliak. Organizátori najprv ráno uvažovali o skrátení etapy. Na obed sa naskytol ďalší atypický pohľad, keď sa pri štartovej čiare zababušili viacerí jazdci do hrubých kombinéz, mnohých by ste ani nespoznali vďaka okuliarom a prikrývke až nad nos. Aj bratia Velitsovci si teraz s úsmevom spomínajú ako si obliekali na seba všetko, čo bolo po ruke. Tesne pred oficiálnym štartom organizátori všetkým oznámili zrušenie etapy, snehovým patáliám fandil aj vietor. Úvodná etapa okolo nádherného modrého jazera Lake Tahoe bola teda definitívne zrušená. Pelotón sa potešil, zdravie má každý iba jedno.

Druhý diel dobrodružstva sa už odohrával na bicykloch, avšak trasa bola skrátená o takmer 100 kilometrov. Štart sa presunul do Nevada City, a veru, bola to poriadna naháňačka. Dobrovoľníci počas pár nočných hodín stihli pripraviť nový štart, zablokovať cesty a doladiť ďalšie detaily. V rovinatej etape sme mohli sledovať najtesnejší šprintérsky súboj podujatia. Šťastie sa priklonilo na stranu Bena Swifta zo Sky. „Sakra," mohol si povedať v cieľovom Sacramente druhý Peter Sagan. Žilinčana potešili aspoň bonifikácie a následne biely dres pre najlepšieho mladíka.

Tretia fáza vyvrcholila taktiež šprintom. Trochu nečakane to opäť vyšlo tímu Sky s Gregom Hendersonom. Druhý Haedo a tretí Hushovd si užili aspoň trochu slávy, v ďalšom priebehu podujatia boli absolútne neviditeľní. Pri podobných podujatiach je najmä sila Argentínčana značne preceňovaná. Štvrtý dokmital Peťo Sagan, naďalej ladil formu po troch týždňoch bez súťaže. Získal ďalšie bonifikácie a dostal sa na čelo šprintérskej súťaže. Henderson zase vystriedal kolegu Swifta na čele celkového poradia. Zaujímavosťou je, že keďže táto dvojica šprintérov mala v dvoch etapách totožné umiestnenia, o lídrovi rozhodli organizátori až za stolom pre Hendersona. Zdôvodnili to tým, že vyhral neskôr. Takže ani pravidlá UCI nie sú vždy nepriestrelné.

Štvrtý deň Okolo Kalifornie priniesol kopce a zaujímavé poznatky. Hushovd či Henderson odpadli pomerne skoro, ale náš Peter Sagan prešiel napriek kríze kopce bez straty. Tú nabral až na záverečnom výstupe, so stratou 2:50 dorazil šestnásty, no to ešte určite nedal do toho úplne všetko, bolo by to zbytočné. Peter Velits stratil vyše osem minút, ale poriadny kopec si vyskúšal po vyše dvoch mesiacoch. Napriek jarným zdravotným patáliám sa cítil dobre a zdá sa, že forma mu v lete príde do nôh. Martin Velits celý čas tradične drel pre tím, či už pre šprintérov alebo pre Van Garderena, preto strata vyše 42 minút nie je podstatná. V spomínanom záverečnom kopci sa udial prvý vážny súboj o dres lídra. Najlepšiu formu preukázal prekvapivo veterán Chris Horner z RadioShacku. Druhý dorazil Andy Schleck, ktorý sa však skôr trápil, no tento pekný výsledok vyjazdil pre nebohého kolegu Woutera Weylandta, ktorý mal v ten deň pohreb. Tretí skončil Rory Sutherland z Unitedhealhtcare, pre ktorého to bol vrchol sezóny. Levi Leipheimer prišiel s touto dvojicou prekvapivo až štvrtý so stratou 1:15 na víťazného kamaráta.

Piata etapa bola slovenská! Martin Velits dostal povolenie na únik a šliapalo mu to dobre. Dostihnutý bol 11 kilometrov pred cieľom, odmenou mu bola pochvala od tímu a potľapkanie od brata. A tak nás čakal šprint s ďalším slovenským zástupcom. Peter Sagan tentoraz vystihol vhodný okamih, ako jediný si nadišiel z kraja do stredu cesty a tu zapol vrtuľu. Zo štvrtej priečky prešprintoval za pár desiatok metrov esá ako Howard, Swift alebo Martens. Náš talent si pripísal jubilejné desiate veľké víťazstvo v profesionálnej kariére. Samozrejme, upevnil si pozíciu v šprintérskej súťaži. A to napriek tomu, že na rovinu môžeme tvrdiť, že Peťo mal oproti konkurentom najmenšiu podporu do záverečných metrov.

Zvedaví sme boli na šestku - individuálnu časovku. V tejto disciplíne ukázali svoju svetovosť Američania, obsadili deväť miest z Top 15. Ich nadvládu najviac narušili slovenskí chlapci! Peter Velits finišoval štvrtý, Peter Sagan dorazil prekvapujúco dobre štrnásty. Čo je pre náš šport cenné, u Petrov vidíme nielen úspechy, ale aj obrovský progres vo všetkých smeroch.

Rozhodujúca bola etapa číslo sedem, najťažšia etapa v histórii podujatia. Okrem toho, že McCarty zo Spidertechu sa zviditeľnil takmer na všetkých horských prémiách a zabezpečil si vrchársky dres, bojovalo sa o celkové víťazstvo. O triedu lepšiu formu ukázalo duo RadioShacku Horner a Leipheimer, ktorí dorazili do cieľa spolu s rukami nad hlavami. Peter Velits sa opäť polepšil a stratil iba vyše štyri minúty. V záverečnej etape sa potom už len všetci strážili až po záverečný šprint. Tentoraz víťaz Goss zavrel druhého Petra Sagana, ktorý napriek tomu pohodlne získal šprintérsky dres. Peter tak splnil svoje ciele. Mimochodom, naša cyklistika mala teda až trojnásobné zastúpenie, čím sme prekonali aj Francúzov alebo Švajčiarov. Naši zanechali v Amerike výborný dojem. Podujatie bolo sledované ako tie najpopulárnejšie európske eventy, takže ďakujeme chlapcom za krásne výsledky!

Celkovým víťazom sa stal Chris Horner, bol najstarším jazdcom, čo dorazil do cieľa a najstarším víťazom histórie podujatia. Jednoducho, má životnú formu, no a v oblasti, kde pred desiatkami rokov začínal s tréningami teraz získal životný úspech. V rokoch 2007-2009 stál za triumfami teraz druhého Leipheimera, tentoraz si role vymenili. Silný Garmin mal síce v prvej desiatke až trojicu borcov, lenže tretie miesto Danielsona a štvrtá pozícia Vandeveldeho je skôr sklamaním. HTC teda Rogersov titul neobhájilo, Van Garderen skončil napriek víťazným vyhláseniam piaty a chýba mu vyrovnanosť výkonov. To môže hrať do karát Peťovi Velitsovi, i keď nikomu nič zlé neželáme. Van Garderen získal aspoň biely dres. Každopádne, Američania obsadili kompletne top päťku a ukázali dobrú formu na najnáročnejšom americkom podujatí súčasnosti. Momentálne „Amíci" zaraďujú pod seba medzi krajinami napríklad aj Francúzsko, ktoré má menšiu cyklistickú krízu. Z pelotónu spomeňme ešte premiéru nemeckého tímu NetApp mimo Európy. Tí sa ukázali v úniku ako najaktívnejší tím. Čech Jan Bárta sa stal dokonca najaktívnejším mužom v únikoch.

Isteže, neboli by to Američania, aby nezaujali na Okolo Kalifornie ďalšími špecialitami. Viaceré tímy mali počas podujatia na svojich strojoch malé kamery umiestnené pod sedadlom či medzi riadidlami. Tieto jedinečné zábery sa potom využili aj v spravodajstve. Nemohol chýbať ani obdivuhodný cieľ boja proti rakovine, napríklad každý jazdec RadioShacku mal na svojom ráme meno človeka s rakovinou, ktorému pomôžu. A samozrejme, Slovensko tu zažilo snáď najkrajšie cyklistické momenty sezóny, i keď verme, že mnohé sú ešte na ceste.

---

---