UCI (Union Cycliste Internationale)

Medzinárodná cyklistická únia je etablovaným členom Medzinárodného olympijského výboru a cyklistika patrí medzi najstaršie športy modernej histórie.

Krátka história

Union Cycliste Internationale bola založená v roku 1900, ale cyklistika bola súčasťou športového itinerára už na prvých moderných Olympijských hrách v Aténach v roku 1896. Štrnásteho apríla v Paríži na začiatku nového storočia stáli pri zrode tejto federácie národné zväzy Belgicka, Francúzska, Talianska, Švajčiarska a USA. Prvým prezidentom sa stal Belgičan Emile De Beukelaer, ktorý viedol túto organizáciu 22 rokov. Postupne sa k zakladajúcim krajinám pridávali aj ďalšie, až napokon vzrástol ich počet na 30, ale toto číslo sa v priebehu jej histórie neustále zväčšovalo. Prvé Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike sa uskutočnili v roku 1927 v Norimbergu a premiérovým víťazom sa stal Talian Alfredo Binda, pričom aj strieborná a bronzová medaila putovali na Apeninský polostrov. Alfredo Binda je dokonca s tromi majstrovskými titulmi najúspešnejším cyklistom na tomto podujatí spoločne s Eddym Merckxom, Oscarom Freirem a Rikom Van Steenbergenom.

Rozkol v jednoliatom vedení svetovej cyklistiky nastal v roku 1965, keď po veľkom tlaku Medzinárodného olympijského výboru (olympiáda bola vtedy záležitosťou amatérskych športovcov) UCI vytvorila dva podradné orgány, ktoré zastrešovali amatérskych a profesionálnych cyklistov. Medzinárodná amatérska cyklistickú federácia (FIAC) mala svoje sídlo v Ríme, bola omnoho početnejšia, jej členovia pochádzali z piatich svetadielov a ten európsky tu reprezentovali krajiny z tzv. východného bloku, no pre jej borcov boli zatvorené dvere na tie najväčšie cyklistické preteky. Na druhej strane Medzinárodná cyklistická federácia profesionálov (FICP) prebývala v Luxembursku a zastrešovala najvyspelejšie cyklistické krajiny a tých pretekárov, ktorí sa mohli prezentovať napr. na Tour de France. UCI sa v tom čase presťahovala z Paríža do Ženevy a mala za úlohu kontrolovať a koordinovať tieto dve federácie.

K vzájomnej konfrontácii týchto dvoch federácii na pretekoch prišlo len vo výnimočných chvíľach, preto toto nezmyslené rozdelenie bolo v roku 1992 zrušené. Novým UCI sídlom sa ale stalo Lausanne. Touto poctou sa mohlo mesto na brehu Ženevského jazera pýšiť len do roku 2002, keď ho vystriedalo desaťtisícové mestečku Aigle ležiace na rieke Rhôna. O dva roky neskôr pribudol neďaleko tohto areálu aj 200-metrový velodróm, ktorý sa stal súčasťou novozriadenej nezávislej inštitúcie založenej samotnou úniou, ktorá sa nazýva Svetové cyklistické centrum.   

Prezident UCI

Od roku 2013 je najdôležitejším mužom UCI Brit Brian Cookson, ktorý vystriedal na tejto stoličke ďalšieho funkcionára z britských ostrovov Patricka McQuaida. Ten bol na svojom poste dve funkčné odbobia, čiže jeho predsedníctvo trvalo osem rokov. V podstate všetci prezidenti Medzinárodnej cyklistickej federácie sa vyznačovali dlhým riadiacim obdobím. Rekordérom je Talian Adriano Rodoni, ktorý stál na čele organizácie až 23 rokov. Z toho dôvodu má UCI v prezidentskom kresle od svojho vzniku od roku 1900 momentálne len desiateho prezidenta. Šesťdesiatdvaročný Brian Cookson si tak mohol pri svojej inaugurácii dať dlhodobé ciele, ktorým jednoznačne dominovala snaha spriehľadniť cyklistku a dať jej znovu tak potrebnú vierohodnosť.   

World Tour

Po znovunastolení jednotného direktoriátu UCI musela najvyššia cyklistická inštitúcia prerobiť organizáciu celej sezóny, aby si cyklistika naďalej udržala atraktívnosť pre sponzorov a samotných fanúšikov. Najskôr sa orientovala len na najdôležitejšie jednodňové preteky, ale od roku 2005 začala zameriavať svoju pozornosť aj na tie najslávnejšie etapové podujatia, aby mala sezóna ucelený a súťaživejší charakter. Po štyroch transformačných a hľadajúcich sa sezónach UCI od roku 2009 spája najväčšie a najslávnejšie preteky do série World Tour, ktorá však okrem tradičných a etablovaných podujatí dáva šancu aj novým pretekom, ktoré sa konajú aj v  cyklisticky marginálnych krajinách, a tým pádom prispieva k rozvoju tohto športu na celom svete. Medzinárodná cyklistická federácia garantuje na týchto podujatiach účasť najlepších zoskupení a pretekárov. Jednotlivé tímy sú preto na konci každej sezóny pedantne vyberané do skupiny držiteľov Pro Tour licencie na základe športových výkonov a etických či finančných kritérii, pretože táto licencia automaticky zaručuje prítomnosť na World Tour pretekoch. Podobne sa UCI rozhodla hodnotiť na konci pretekov a každého ročníka aj samotných cyklistov a národné federácie, ktorí rovnako získavajú body za svoje športové výkony, ktorých odrazom je World Tour ranking.

Poslanie federácie

Medzi úlohy, ktoré má organizácia na starosti počas celého roka, patria predovšetkým stanovenie termínu konkrétnych pretekov v medzinárodnom kalendári a vytváranie pravidiel pre jednotlivé cyklistické disciplíny, ktorých je pod hlavičkou UCI až osem. Keďže UCI nie je vlastníkom práv na prevádzkovanie cyklistických podujatí, ktorými sú súkromné, komerčné spoločnosti ako A.S.O. alebo RSC, jej hlavnou funkciou je vytvárať také prostredie, aby súťaže prebiehali spravodlivo  a v duchu fair play. Jedine Majstrovstvá sveta sú osamotenými pretekmi počas roka, v ktorých je medzinárodná federácia hlavným organizátorom. Takisto ešte úzko spolupracuje s MOV na usporiadaní cyklistických pretekov počas Olympijských hier. Jej ďalšou dôležitou úlohou je boj proti dopingu a odhaľovaniu používania zakázaných látok. V tejto činnosti bezprostredne spolupracuje s Medzinárdonou antidopingovou agentúrou.

Záujmom celej organizácie je taktiež v spolupráci s kontinentálnymi konfederáciami a národnými zväzmi zabezpečovať stály rozvoj cyklistiky. Jedným z možných spôsobov, ako to dokázať, je distribúcia podujatí do celého sveta. Tým pádom vytvára priestor pre nové marketingové trhy a základne priaznivcov, čo môže len pozdvihnúť kvalitu tak náročného, ale vzrušujúceho športového odvetvia ako je cyklistika.

 {jcomments off}