Vysiela Šport RTVS
Cyklistika očami lekára
(Rastislav Boris, pôvodne 13-27. októbra 2011)
V prípade lekára MUDr. Martina Gábora vyhrala nad športovým lekárstvom gynekológia, ale od bieleho plášťa si najradšej oddýchne na bicykli. A toto spojenie lekár plus cyklistika vyústilo do zaujímavého rozhovoru.
Práca s ľuďmi je pri každom povolaní náročná a ako lekár to dobre poznáš. Možno aj preto rád relaxuješ na bicykli?
Určite áno. Možno sa to nezdá, ale práca s ľuďmi vyčerpáva psychicky naozaj akosi viac. Niekedy treba vypnúť a šport, v mojom prípade cyklistika, je ideálny a pomôže takmer vždy. Už na vysokej škole počas nekonečného obdobia skúšok ma cyklistika vymanila z bubliny, ktorú som mal celé mesiace v izbe. Teraz je to podobne. Bicyklujem tak často ako sa dá. Priemerne sa mi to podarí asi trikrát do týždňa na štyri hodiny. Ročne spravím asi osem až desať tisíc kilometrov.
Na ktorých cestách si užívaš tieto kilometre?
Začínal som s horskou cyklistikou v okolí Bratislavy - Koliba a okolie, Karpaty po Zochovu chatu, Pezinská Baba po červenej turistickej značke, aj po vlastných chodníkoch. Postupne som presedlal na cestu výmenou drapákov za slicky. Pred pár rokmi som si kúpil poriadny cesťák a odvtedy je to pre mňa 90% bicyklovania. Absolvoval som viacero výletov a etáp po celom Slovensku (naposledy Slovenská OSKA). V zime mi bicykel čiastočne nahrádza plávanie, lebo trenažér ma, žiaľ, veľmi nebaví.
Keďže si prešiel na bicykli celé Slovensko, prezraď nám tvoje tipy na cyklovýlet...
Nuž, v okolí Bratislavy toho na výlet veľa nie je - Koliba a smer Medené Hámre, Borinka. Rovinka sa dá výborne pocvičiť na nekonečnej Dunajskej hrádzi, akurát kopcov je pomenej, treba niekoľkokrát opakovať Pezinskú Babu a podobne, ale dá sa. Na zahodenie nie je ani neďaleký rakúsky Braunsberg nad Hainburgom. Celkovo najlepšie podmienky na cestnú cyklistiku na Slovensku, čo jazdím a poznám, sú na Považí v okolí Ilavy ako napríklad smer Zliechov, Fačkovské sedlo, Rajecké Teplice, ale aj na druhú stranu Vršatec a Horná Súča, poprípade až Morava.
Čím si ťa cyklistika získala?
Prišlo to akosi spontánne a náhodou. Už ako malý som mal bicykel s pomocnými kolieskami, určite si aj vy pamätáte svoje začiatky, no nevedel som sa na ňom udržať. Keď som dostal prvú BMX-ku, už som nemal problém. Po roku 1989 prišiel aj prvý horský bicykel, jeden z prvých značky Shimano, čo u nás boli. To bolo ale iba vozenie, aktívne a pravidelne bicyklujem asi desať rokov, pričom na ceste som asi tri roky. Cyklistika mi dáva akúsi slobodu, možnosť pohybovať sa rýchlo z miesta na miesto, pričom ma napĺňa šťastím spojeným s únavou. Milujem kopce a ich zdolávanie mám naozaj najradšej. Páči sa mi, že nohy sú síce hnacím motorom, ale pri jazde pracuje celé telo.
Aké sú nevýhody cyklistiky pre zdravotný stav človeka?
Pravdepodobne najväčším chronickým úskalím cyklistiky je zadok, lepšie povedané oblasť, ktorú pri jazde neustále zatláča sedlo. Pre močovú rúru, prostatu, vnútorné i vonkajšie pohlavné orgány mužov (u žien prevažne vonkajšie) naozaj cyklistika nie je to pravé. Predsa len, ľudské telo nie je na takýto posed uspôsobené a asi každý cyklista zažil po dlhej jazde bolesti v inkriminovaných oblastiach, problémy s močením, výtok z močovej rúry a podobne. Takéto problémy zväčša rýchlo prejdú a v dnešnej dobe sa dajú výrazne skorigovať vhodným oblečením a sedlom. Aby sme si nemysleli, že iba muži sú tí ohrození - osobne poznám cyklistku, ktorá okúsila aká je bolesť po náraze pri vulvárnom hematóme, o citlivosti a bolestivosti oblasti klitoridálnej radšej ani nebudem hovoriť.
Radšej nie, aké sú teda výhody cyklistiky?
Cyklistika je naozaj šport takmer pre každého. Mnohí ľudia, ktorí nezvládnu beh - napr. kvôli rôznym patologickým stavom kĺbov dolných končatín, našli práve cyklistiku. V dnešnej dobe civilizačných ochorení má šport vrátane cyklistiky výrazný kladný podiel na zdravotnom stave človeka. Už chronicky sú známe priaznivé účinky tohto aeróbneho športu na krvný tlak, aterosklerózu a všetky jej komplikácie, z ktorých najznámejšou je infarkt myokardu, na cukrovku, pohybové ústrojenstvo, telesnú hmotnosť, psychický stav organizmu atď. Veľkou výhodou cyklistiky je to, že sa dá pestovať ako aeróbna aktivita naozaj v každom veku a na solídnej úrovni. Sám poznám viacero starších pánov nad 60 rokov, ktorým to tempo len tak šľape do kopca aj popri mladých. Na cyklistike sa mne osobne páči aj voľnosť a rýchlosť, istá neviazanosť, rovnako spoznávanie krajiny, celá zložitá technická alchýmia výbavy bicyklov a inovácie, ktoré nás prekvapujú každý rok.
Aké sú najčastejšie zranenia cyklistov?
Najčastejšie zranenie cyklistov je našťastie odrenina alebo cestný lišaj - ktorá nadobúda niekedy veľmi rozsiahle rozmery, často s podliatinami v podkoží, teda s hematómom. Najčastejšie sa vyskytuje v oblastiach ako lakeť, predlaktie, rameno, bedrá, bočné časti stehien a predkolení, ale i chrbát a tvárová oblasť hlavy. A preto ploché jazvy a traumatická tetováž (sfarbená jazva) v uvedených oblastiach sú asi každému cyklistovi známe. Našťastie, tieto povrchové poranenia, ak sú lege artis (podľa správneho postupu) ošetrené, nie sú problémom, ktorý by vyžadoval špeciálnu starostlivosť. Dôkladná toaleta rán, dezinfekcia, epitelizačné prípravky a gély zabraňujúce tvorbe rozsiahlych chrást a podporná systémová enzýmoterapia (medikamentózna liečba preparátmi obsahujúcimi enzýmy) väčšinou skrátia dobu hojenia na niekoľko dní a neohrozia závažne tréningový proces.
Potom tu máme nepríjemné zlomeniny...
Áno. O niečo horšie sú pády komplikované zlomeninami - najmä kľúčnej kosti (clavicula) stehennej kosti (femur). Fraktúry kľúčnej kosti sú v cyklistike číslom jeden, čo vychádza z najčastejšieho mechanizmu úrazu - pád na oblasť ramenného kĺbu, do boku či cez riadidlá saltom. Typická úľavová poloha pri tejto zlomenine, ktorú minulý rok okúsil aj Frank Schleck či Peter Velits, je známa snáď každému cyklistovi. Aj tu platí - nie je zlomenina ako zlomenina. Nekomplikovaná fraktúra kľúčnej kosti sa vyhojí za mesiac až šesť týždňov v bandáži. Keďže cyklista nie je obmedzený na pohybe nôh, už počas prvých týždňov hojenia môže nastúpiť do tréningového procesu. Väčšinou sa tak deje čo najskôr, no prevažne v bezpečnom prostredí, teda na trenažéri. Prípadný opakovaný pád by mohol znamenať potrebu operačného zákroku a omnoho dlhšiu rehabilitáciu, prípadne iné komplikácie. Rovnako je to aj pri komplikovanejších fraktúrach kľúčnej kosti.
Oveľa náročnejšie na návrat do tréningového procesu sú zlomeniny stehnovej kosti. Často sa jedná aj o zlomeniny komplikované posunom úlomkov, viac násobné či špirálové, taktiež nie zriedka je nutný operačný zákrok, ale u aktívneho športovca nemusí byť znakom predĺženia doby rehabilitácie. Naopak, postihnutá končatina sa môže omnoho skôr mobilizovať. Pri zlomenine stehennej kosti treba často rátať aj s úplným vypadnutím z bežného tréningového procesu. Pri najmenšom na týždne až mesiace aj s vynechaním závodnej sezóny alebo pri najhoršom prípade u profesionálnych cyklistov s ukončením kariéry. Mohli sme to vidieť tento rok na Tour de France u Alexandra Vinokourova. Posledné správy však hovoria opak, a tak snáď ešte budeme nápisy VINO Forever vidieť.
U Vinokourova a ďalších, ktorí odstúpili tento rok z TdF (2011), sme často mohli vidieť aj diagnózu otras mozgu. Čo to vlastne znamená?
Otras mozgu je vo svojom princípe benígna, dočasná porucha vo funkcii mozgu. Vzniká úderom do lebkovej oblasti hlavy, pričom prilba mu nemusí zabrániť. Avšak, moderné prilby počet ťažších poranení ako zlomeniny lebky, epidurálne či subarachnoidálne krvácanie výrazne znížili. Samozrejme, stopercentná ochrana neexistuje, o čom sme sa žiaľ presvedčili tento rok na Giro d'Italia pri smrti Woutera Weylandta. Príznaky ako krátkodobé bezvedomie, kvalitatívne či kvantitatívne zmeny vedomia (spavosť, poruchy pamäti, pomätenosť atď.), bolesti hlavy a zvracanie odznejú väčšinou do 24 hodín. Dôležité je sledovať tento stav v nemocnici, nakoľko vážnejšia príčina spomínaných príznakov sa často nedá stopercentne vylúčiť. Niekedy pri nekomplikovanom otrase nie je rehabilitácia potrebná, preto cyklisti po otrase mozgu môžu aj nemusia pokračovať.
Čo hovoríš na odvážnych cyklistov, ktorí dokážu po páde so zlomeným prstom alebo rebrom prísť až do cieľa?
Obdivujem ich. Poznám však trochu pozadie ich stavu. Ak by sme to mohli tak povedať, vrcholový cyklista sa v dôležitých pretekoch doslova kúpe v adrenalíne a endorfínoch. Telo ja nabudené, prach citlivosti a bolesti zvýšený, s trochou nadsázky by sa dalo povedať, že telo je endogénne nadrogované. Prípadné poranenie tieto mechanizmy ešte umocní, preto cyklista zväčša vstáva a pokračuje ihneď po páde, a to takmer bez bolesti aj pri zlomeninách. Problém je, že drogy ktorými je opojený v tej chvíli mozog, neúčinkujú dlhodobo. Preto často vidíme odstúpenie pár kilometrov po úraze, či na druhý deň po etape. Ihneď po takomto páde by mal profesionálneho cyklistu priamo na trati aspoň narýchlo prezrieť športový lekár a zhodnotiť odstúpenie z pretekov. Stav cyklistu by sa mohol pokračovaním ešte zhoršiť a skomplikovať.
Takže tieto protibolestivé látky posúvajú hranice cyklistu ešte ďalej?
Áno. Pekným ilustračným príkladom čo dokážu telom - mozgom produkované endogénne protibolestivé látky - je aj nasledujúca príhoda. Ešte ako malý cyklista som šiel na bicykli po dvore a prechádzal som bránkou, ktorá sa zatvárala ohnutým asi päť milimetrovým drôtom na západku. Bola otvorená, bránkou som preletel na bicykli, no pravú ruku v oblasti dorzálneho predlaktia mi zachytil spomínaný drôt. Prakticky som prešiel a nevenoval tomu žiadnu pozornosť. Až po pár desiatkach metrov som zistil, že mám na ruke ranu, ktorá mierne krvácala, no nebolela. Výsledkom bola nakoniec desaťcentimetrová tržná rana, pretnuté svaly ruky až ku kosti, od ktorej sa drôt odrazil. Tržnú ranu mi zašili piatimi vnútornými a piatimi vonkajšími stehmi. Teraz mi pravé predlaktie zdobí jazva na pamiatku. Necítil som ale naozaj nič, a to som nebol na preteku ani na dôležitej etape Tour.
Ešte horší zážitok s drôtom má Hoogerland z Tour de France. Auto z kolóny ho vytlačilo do ostnatého drôtu a do cieľa prišiel celý dokrvavený. Ranu mu zašívali 33 stehmi. Čo mu hrozilo?
Hoogerlandove zranenia boli rozsiahle, pozdĺžne, ale mal šťastie, že neboli veľmi hlboké. Tržno-rezné rany boli lokalizované zväčša v sedacej oblasti stehna a krvácanie bolo mierne. V žiadnom prípade však nechcem zľahčovať jeho stav. Klobúk dole, že to prešiel, nasledovné kilometre musel prežívať peklo. Hrozilo mu, že ranený spadne ešte raz a zraní sa oveľa viac. Keby sa jednalo o hlbšie poranenia napríklad aj s poškodením väčšej cievy, zrejme by nemohol pokračovať.
Lekár a amatérsky cyklista MUDr. Martin Gábor nám porozprával o cyklistických zaujímavostiach z oblasti zdravia. Noviny na priedušky, uštipnutia hmyzom, kŕče. Aj o tom v druhej časti rozhovoru.
Aj najväčších favoritov niekedy odpíšu kŕče. Kedy vznikajú a prečo?
Keď pominieme chorobné príčiny vzniku kŕčov, pri výkone môžu prakticky vzniknúť dvomi spôsobmi. Jedným z nich je energia v svalovej bunke. Druhým sú ióny a ich balancia v organizme a v bunke. Tieto dve príčiny môžu byť zložito poprepájané v zmysle meniacej sa acidobázickej rovnováhy organizmu pri výkone.
Sval využíva energiu ATP na umožnenie kontrakčnej činnosti. Lepšie a presnejšie povedané, čo veľa ľudí nevie, energia je potrebná primárne a nie na kontrakciu (priblíženie istých štruktúr v svalovej bunke), ale práve na relaxáciu, teda opätovné oddialenie týchto štruktúr. To je aj dôvod prečo človek po smrti stuhne, lebo sa energia na relaxáciu nedodáva a telo je v permanentnom kŕči. Toto je aj čiastočné vysvetlenie prečo vznikajú kŕče pri pretekoch.
Energia pre bunku svalu sa musí aktuálne dovyrábať a to viacerými spôsobmi. Buď z cukru - primárne teda z glukózy a to aeróbne alebo nevýhodnejšie anaeróbne (bez kyslíka). Anaeróbne je obrazne vtedy, keď ideme na kyslíkový dlh, keď to prepálime, vytvrdneme a dostaneme kŕče. Energia sa dá získavať aj z tukových zásob organizmu, ale iba pri dostatočnom prívode kyslíka. Veľa spálených tukov pôsobí ale nevýhodne, lebo sa okysľuje organizmus odpadovými produktmi. Napríklad som počul o prípade, že jazdec sa predávkoval karnitínom na lepšie spaľovanie tukov a pretek takmer nedokončil.
Druhý spôsob ako vznikajú kŕče je dysbalancia íonov v tele (najmä ióny sodíka, draslíka, horčíka, vápnika). Počas dlhšieho výkonu sa tieto ióny z tela strácajú (soľ na oblečení) a treba ich nahrádzať. Ak sa nedopĺňajú, zmena ich koncentrácie môže spôsobiť zmenšený výkon svalov alebo až kŕče. Spomínané straty sa ešte komplikujú stratami vody.
Takže ako to vyzerá v praxi na pretekoch?
Keď si zjednodušene predstavíme svalovú bunku v cyklistovi pred kopcom ako vlákno, ktoré sa kontrahuje a musí dostávať energiu ATP neustále, sledovali by sme asi nasledovné. Prvých pár metrov rýchlej jazdy do kopca pôjde na energiu z ATP, následne sa začne ATP obnovovať z cukrov svalového glykogénu - za prístupu dostatku kyslíka aeróbne, čiže výhodne. Keď to cyklista prepáli a nespomalí na svoj limit, vtedy sa tvorí energia nevýhodne anaeróbne za tvorby kyseliny mliečnej - laktátu, so súčasným poklesom výkonu a vytvrdnutím. Ak tento cyklista chytí svoje tempo, postupne prevládne výhodnejšia aeróbna výroba energie z cukrov, neskôr po ich vyčerpaní telo siahne aj na tuky. Všetky tieto mechanizmy sú však oveľa zložitejšie, navzájom poprepájané, a fungujú vlastne všetky naraz.
Možno si pamätáte na veľké problémy Nibaliho v jednej z etáp tohtoročnej Vuelty. Osobne si nemyslím, žeby nedoplnil dostatok energie, skôr sa jednalo o súčinnosť viacerých spomínaných faktorov, kde zrejme väčší význam ako nedostatok energie hrali ióny a ich dysbalans.
Preto je asi lepšie ísť v kopcoch vlastným tempom. A čo majú používať cyklisti proti kŕčom?
Mám dobrého priateľa z Liptovského Mikuláša, okrem iného majstra Slovenska veteránov spred štyroch rokov. On používa pri kŕčoch s dobrými výsledkami vždy nasledovné: dve tabletky magnézia (magnézium laktát), jednu tabletku glukózy, vitamínu B a vitamínu C. Z môjho pohľadu je to v istých situáciách vhodná kombinácia, pokiaľ sa zapije dostatkom vody alebo iontového nápoja.
Špecialitou cyklistov sú oholené nohy. Pomáha to lekárom pri ošetrovaní alebo je to iba módny doplnok a poverčivosť?
Oholené nohy sú jednak módny doplnok a určitý odznak cyklistu, tiež sa podľa môjho názoru menej špinia a ľahšie sa umyjú od prachu a oleja z ozubenia. Z lekárskeho hľadiska pomáhajú po páde pri hojení odrenín pokožky, ktoré v cyklistike dosahujú často veľkých rozmerov. Dretím o asfalt pri páde sa neoholené chlpy dostávajú do tkaniva pod pokožkou, doslova sa tam zapečú. Starostlivosť o takéto poranenie je náročnejšia, bolestivejšia a časovo náročnejšia je aj toaleta rany. Tkanivová drť s neodstránenými chlpmi tvorí vhodný substrát pre uchytenie infekcie. Čiže ja sa holím a vidím v tom aj iný ako iba kozmetický význam. Okrem toho najmä časovkári tvrdia, že oholené nohy majú aj nižší odpor voči vzduchu.
Časté sú uštipnutia hmyzom, čo hrozí ak je cyklista alergický?
(Smiech) Ešte teraz mám mierne opuchnutú ruku po predvčerajšom uštipnutí včelou na bicykli. Zo skúsenosti sa najčastejšie uštipnutia hmyzom na bicykli vyskytujú v oblasti priliehania prilbových remienkov, ventilačných otvorov prilby, krku či goliera, rúk a stehien. Väčšina cyklistov nosí okuliare, no aj napriek tomu je aj poštípanie v oblasti oka a úst - jazyka časté. Môže sa jednať o život ohrozujúci stav nastúpený v priebehu niekoľkých sekúnd! Zásadná otázka pri každom poštípaní hmyzom a špeciálne pri spomínaných problémových miestach ako oko a jazyk je: ste alergický na poštípanie uvedeným druhom, alebo nie? Ako sa vám prejavovala alergia na uštipnutie? A ak sa jednalo v minulosti o anafylaxiu - celkovú alergickú reakciu ohrozujúcu pacienta na živote, je na mieste otázka: Kde máš adrenalín (Epipen pero)?
Treba ho podať automatickým podávačom do stehna aj cez oblečenie a volám 112. Ak sa jedná o poštípanie pacienta alergického na daný druh hmyzu v hociakej lokalizácii vpichu, v oblasti dutiny ústnej či oka každého pacienta, netreba veľa rozmýšľať, ihneď treba doviezť pacienta na najbližšiu lekársku pohotovosť. Nečakajte na nástup problémov s dýchaním či iné komplikácie. Volať! Pokiaľ sa jedná o cyklistu bez anamnézy alergickej reakcie na poštípanie daným druhom hmyzu, vpich je v lokalitách ako ruky - nohy - trup a nejedná sa o mnohopočetné vpichy, dá sa pokračovať v ceste. Istotne niekam bližšie k nemocnici radšej a sám si sledovať stav, no väčšinou sa takýto prípad skončí iba s lokálnym svrbivým opuchom. Príznaky, ktoré by mohli vzbudiť pozornosť sú dýchavica, kašeľ, výsev vyrážok, opuch jazyka a dýchacích ciest, kŕče, bolesti v bruchu a hnačky, pocit na odpadnutie a pod.
Môžu nastať po uštipnutí hmyzom komplikácie aj neskôr?
Áno, treba si dávať pozor, reakcia nemusí prebehnúť ihneď. Na vlastnej koži som zažil prípad oneskorenej alergickej reakcie - čiže opuch, napríklad v tom lepšom prípade lokalizovaný a ohraničený na jedno miesto (napr. ruka). Tento opuch sa po 12-24 hodinách bez akýchkoľvek dovtedy pozorovateľných príznakov začal vyvíjať, pridalo sa svrbenie a začervenanie. V takom prípade je na mieste minimálne studený - ľadový obklad.
A teraz téma z iného súdka, ktorá súvisí aj s talentom Petra Sagana. Ako veľmi ovplyvňujú kvalitu jazdca vrodené danosti - najmä u šprintérov - v porovnaní s tréningom a zázemím?
Výsledok záleží jednak od tréningu - správneho tréningu, pričom už neplatí čím viac a náročnejšie, tým lepšie, ďalej od zázemia - trénera a dnes bohužiaľ aj od financií a kontaktov. Samozrejme, nesmieme zabudnúť na vrodené atribúty. Keď z nich vylúčime psychický faktor, teda motiváciu a psychickú výdrž, ostáva nám to, čo dostáva každý do vienka pri splynutí pohlavných buniek našich otcov a matiek. Profesionálne tímy si veľmi dobre uvedomujú tieto okolnosti, a preto jazdci absolvujú rôzne testy. Nebudú pretekára tlačiť do vrcholových šprintérskych výkonov, keď biopsia jeho svalov ukázala, že podiel rýchlych svalových vlákien nie je dostatočný. To však neznamená, že pri správne vedenej fyziognómii a tréningu z neho nebude dobrý vrchár. Percento podielu vrodených daností na výsledku si ale presne nedovolím odhadnúť. Myslím si, že vo vrcholovom športe, kde elita má k dispozícii všetko naozaj top, je tento podiel veľmi výrazný, rozhodujúci. Minimálne jeden takýto rodený talent sa nám rysuje aj zo Slovenska.
V poslednej časti rozhovoru s MUDr. Martinom Gáborom sa dozviete viac o dopingu, hranici výkonu a vrchole kariéry cyklistu. Neobišli sme ani témy ako alkohol, cigarety a sex v spojitosti s výkonom.
Na rozdiel od iných športov kariéra väčšiny cyklistov vrcholí po tridsiatke. Prečo je to tak?
Spomínaná skutočnosť, že vrchol kariéry nastane u cyklistu až po tridsiatke, platí hlavne pre etapových cyklistov a nie pre preferenčne zameraných napríklad na šprinty, tam pokrývajú elitu skôr mladíci. Každopádne, prestavba na akési aeróbne preladenie celého organizmu je postupná a nedostaví sa za jednu sezónu. Rovnaká závislosť platí aj o prestavbe svalstva cyklistu. Nie je síce možné tréningom získať úplne iný typ svalových vlákien, ktoré máme vrodené a ich počet je prakticky nemenný, ale istá možnosť metabolickej prestavby tu predsa len je. Svalové vlákna typu IIb vieme správne vedeným tréningom z dlhodobého hľadiska preladiť na IIa, ktoré sa pri záťaži pomalšie unavia a pracujú viac na kyslík. Takže aj toto sa môže podieľať na skutočnosti, že napríklad Cadel Evans sa dostal na vrchol až po tridsiatke a TdF vyhral vo veku 34 rokov. Na uvedenej skutočnosti sa môžu podieľať okrem toho aj skúsenosť cyklistov, ktorá etapu za etapou, sezónu za sezónou cyklistovi pomáha prekonať nástrahy každého kopca a neprestreliť to. Mnohokrát sme videli a opakovane sa presvedčili, že top elita nenastupuje v kľúčových momentoch ako prvá, že staré známe pravidlo držať si svoje tempo a nenechať sa zlákať výpadom súpera už na začiatku, je veľmi výhodné. Výnimka však istotne aj tu - ako všade - potvrdzuje pravidlo.
Čo hovoríš na pravidelné spojenie alkoholu a cigariet s profesionálnym cyklistom?
Pravidelné spojenie alkoholu a fajčenia cigariet vo väčších množstvách nejde absolútne dokopy s profesionálnou cyklistikou. Otázka je, čo sú tie väčšie množstvá. Všeobecne sa uznáva, že alkohol pôsobí priaznivo na zdravotný stav do množstva jeden štamperlík 40-percentného tvrdého alkoholu, alebo jedno malé pivo, alebo 1,5 dcl vína denne. Vyššie dávky sú škodlivé a dá sa povedať, že športový výkon zhoršujú. Fajčenie cigariet je vo všeobecnosti škodlivé, znižuje vitálnu kapacitu pľúc, zahlieňuje dýchací systém a vedie k poruchám dýchania, o karcinogénnom účinku nehovoriac.
Istotne všetci poznáme prípady z minulosti, keď veľkí cyklisti údajne nosili vo fľašiach Bordeaux, alebo v našich podmienkach čaj s rumom. V poslednom kopci či špurte si viem predstaviť pozitívny účinok takejto dávky alkoholu, ale názory že šlo o pitie počas etapy, považujem za nereálne. Avšak, aj v dnešnej profesionálnej cyklistike má alkohol údajne svoje malé miesto. Počul som o tom, že ako prvá pomoc pri dojazde do cieľa a ako začiatok regeneračnej fázy sa používa niekedy 0,5l pivo a coca-cola v pomere 1:1. Ja si osobne myslím, že po etape je jedno desaťstupňové pivo naozaj prospešné.
Zaujímavé informácie. A čo sex pred športovým výkonom?
Čo sa týka sexu pred výkonom - pokiaľ chce jazdec podať maximálny výkon, určite nie. Pohlavný styk s vyvrcholením pred etapou má negatívny vplyv na výkonnosť. Inou otázkou je styk po niekoľko hodinovom cyklistickom výkone. Kto to skúsil, vie o čom hovorím (úsmev). Môžem ale povedať, že partnerke sa to predĺženie - niekedy až nemožnosť vyvrcholenia - väčšinou skôr páči (úsmev).
Nemôžeme vynechať tému dopingu. Môže sa vďaka nemu niekto zlepšiť tak, že sa zrazu stane víťazom?
Doping určite dokáže zlepšiť aktuálny maximálny výkon, no otázka je za akú cenu poškodenia zdravia. Zlyhanie srdca, zástava srdca, bezvedomie či poškodenie obličiek. Myslím si, že k týmto komplikáciám netreba dodať nič iné. Osobne si myslím, že doping bol a aj bude, istotne však nie typu klasických anabolických steroidov, stimulantov a podobne. Antidopingová federácia kontroluje športovcov tak nepredvídateľne a často, že si neviem predstaviť niekoho sypať cielene. Niektoré ich praktiky sa mi skôr podobajú obmedzovaniu osobnej slobody, ale tak to zrejme musí byť. Tiež si myslím, že doping je o krok vpredu pred antidopingovými kontrolami. V žiadnom prípade tým ale nechcem obviniť vrcholovú cyklistiku z dopingu. Skôr naopak. Zlepšovanie výkonu by som pripísal aj novým metódam tréningu a technológiám v oblasti cyklistiky.
Klesol počet dopingu v cyklistike?
Oproti dobe keď nafetovaný vrcholový cyklista na vrchole kopca ťahal niekoľko sto metrov v bezvedomí a potom zomrel, áno. Pokles tu určite je.
Sleduješ cyklistiku aj ako fanúšik?
Síce som nebol priamo na TdF ani na iných pretekoch World Tour, lebo som sa tam nedostal, ale láka ma prejsť si tie etapy na bicykli. Napríklad mojím snom je také Haute Route (územie Švajčiarska a Francúzska). Na Slovensku som už navštívil podujatie Okolo Slovenska na prémii na Homolke pred pár rokmi. Bol to pekný zážitok. Pravidelne sledujem televízne prenosy z Tour de France, ktorá je pre mňa na čele s alpskými stúpaniami krásnym zážitkom. Čiastočne pozerám aj Giro, Vueltu a niektoré klasiky.
Čo hovoríš na stúpajúcu popularitu cyklistiky na Slovensku?
Určite sa jej teším a snažím sa taktiež robiť dobré meno cyklistike na každom kroku. V poslednom období tomu v priečinku Pro Tour výrazne napomohli úspechy našich dvoch úžasných talentov. Držím im veľmi palce. Ešte keby sa zlepšila logistika vychovávania novej generácie cyklistov a keby bola lepšia podpora v našich kluboch.
Cyklistika patrí k najnáročnejším športom. Kde je vlastne tá hranica výkonu, ktorá pri pohľade na profesionálnych cyklistov akoby ani nebola?
Osobne si myslím, že každý vrcholový vytrvalostný šport je svojim spôsobom najnáročnejší, vždy sa ide na plno. Hranica výkonu určite existuje, ale vždy nás prekvapí niečo nové, čo je schopné ju posunúť. Povedal by niekto pred dvadsiatimi rokmi, že technológia cestných bicyklov by mohla dosiahnuť bodu ako je dnes? A čo moderné tréningové programy založené na evidence based fyziologických princípoch? Monitoring športovcov počas tréningu? Cielený výber pretekárov? Excelentná výživa a podpora? Oblečenie, čo spraví tri sekundy na kilometer... A potom príde jeden talent a dá všetkých o tri minúty, lebo na to jednoducho má predispozíciu, je výnimočný.
Odpoveď bude niekde medzi riadkami. Ale nie je to pekné, že nevieme to číslo hranice cyklistiky? Mne sa to páči a teším sa na každú novú zlepšenú sekundu na Galibieri či Tourmalete, každý nový talent, každú novú súčiastku a technológiu v cyklistike (úsmev).
Martinovi ďakujeme za zaujímavý rozhovor. Veríme, že každému fanúšikovi niečo dal...
