Vysiela Šport RTVS
Aj sviatočný fanúšik cyklistiky musel pri pohľade na program tohtoročnej Vuelty pochopiť, že od prvého do predposledného dňa bude smerovať akákoľvek pozornosť verejnosti na vrchárov a spomedzi nich len na tých najlepších, ktorí sem prišli bojovať o celkové víťazstvo. Už v druhej etape ich totiž čakal finiš na vrchole stúpania, na ktorom museli všetky cyklistické hviezdy šliapať naplno a od tej chvíle sa ich nohy nezastavili. Atraktívny kopcovitý profil tak počas prvých dvoch týždňov urobil z Vuelty najsúťaživejšie preteky v tomto roku, na ktorých bola chladná kalkulácia a opatrnosť jednoznačne porazená túžbou pokoriť konkurentov a využiť svoju šancu.
Naozaj, prvý týždeň bol z tohto pohľadu veľmi zaujímavý a napínavý. Červený dres putoval z jedného tímu do druhého, kým najväčší favoriti sa predbiehali v aktivite. V druhej etape vyhral útočiaci Roche a Nibali bol v červenom. Tretiu získal Horner a vystriedal Taliana vo farbách Astany. Štvrtú si uchmatol Daniel Moreno a Nibali sa vrátil administratívnym rozhodnutím do 
pozície lídra pretekov. Úvod ako hrom. Ani nasledujúce tri etapy v ničom nezaostávali, pretože predpokladaný hromadný dojazd pelotónu sa uskutočnil len raz a dvakrát obrali šprintérov o túto možnosť Morkov, ktorý chladnokrvne uchmatol Martinovi fenomenálne víťazstvo, a Zdeněk Štybar, ktorý využil Gilberta na to, aby potvrdil výbornú formu. Vyvrcholenie prvého týždňa odštartovalo víťazstvom Leopolda Königa a prezlečením Rocha do červeného. Prvá prudká rampa Valdepeňas Jaén zastihla vo skvelej kondícii Daniela Morena, ktorý bral svoju druhú etapu na Vuelte a prvú priečku v celkovom poradí. Prvú horskú previerku zas ukoristil Chris Horner a úplne zaslúžene mu bol po perfektnom výkone vrátený červený dres.
V druhom týždni sa už vytvorila hierarchia medzi vrchármi po Alto Hazallanas a po časovke jednotlivcov sa aj stabilizovala situácia na čele pretekov, pretože Nibali predviedol jednoznačne najlepší výkon spomedzi všetkých favoritov. Ani dva ďalšie plánované hromadné dojazdy sa neuskutočnili, pretože Barguil a Gilbert využili slabosť šprintérskych tímov. Zaujímavosťou bolo, že nasledujúce tri náročné pyrenejské etapy mali vždy víťaza pochádzajúceho z úniku. Daniele Ratto, Alexandre Geniez a Warren Barguil si bojovnou cyklistikou podmanili mnohých fanúšikov. Čiernou škvrnou týchto posledných dní v druhom bloku Vuelty bolo len ľadové počasie, ktoré hlavne na najvyššom bode týchto pretekov Port de Envalira zničilo mnohých pretekárov, ktorí museli premrznutí buď okamžite odstúpiť z pretekov, alebo ich tento ortieľ čakal nasledujúci deň. Basso, Kreuziger, Zubeldia, LL Sánchez by v ďalšom priebehu každý svojím spôsobom určite ešte predviedli niečo zaujímavé, najmä Ivan Basso vyzeral mimoriadne dobre.
Vincenzo Nibali sa usadil na čele celkovej klasifikácie, kam ho dostali stabilné vrchárske výkony a vynikajúca časovka. V prvom týždni sa ubránil zdrvujúcim atakom španielskych matadorov na krátkych, ale prudkých finišoch, kde na nich stratil len symbolické sekundy. V prvej skutočnej horskej etape na Alto Hazallanas ako jediný dokázal zaútočiť zo skupiny favoritov, aby zmiernil neuveriteľnú jazdu Chrisa Hornera. V časovke si vypracoval mierny náskok, ktorý mu zaručil udržanie červeného dresu aj po pyrenejskom dobrodružstve. Tam v prvej etape už nepustil Hornera do ďalšieho sólového úniku, ale spoločnými silami opäť ukázali konkurentom chrbát. V kráľovskej etape si postrážil svoju pozíciu, ale v šestnástej už nestačil reagovať na Rodríguezovu akceleráciu dva kilometre pred cieľom a stratil 27 sekúnd, čím potvrdil názory, že Vuelta bude až do konca otvorená.
Toto Nibaliho mierne zaváhanie tak postavilo do priebežnej úlohy najlepšieho vrchára na Vuelte, ale len s miernym náskokom, Chrisa Hornera. Americký veterán nemal doteraz slabý deň, ale plným priehrštím si užíval náročný španielsky profil. V tretej etape nikto z pelotónu 
nedokázal reagovať na jeho zrýchlenie v záverečnom stúpaní a ako najstarší pretekár v histórii sa tešil z etapového víťazstva. Túto historickú chvíľu si zopakoval po úžasnom výkone na Alto Hazallanas, keď len Nibali nedokázal na neho strácať čas s blížiacim sa vrcholom stúpania. Druhé prezliekanie sa do červeného trička bolo pre neho krásnou náplasťou za dlhé roky v profi pelotóne. Časovku mohol síce zajazdiť lepšie, ale Pyreneje si naopak vychutnal. Na Coll de la Gallina spoločne s Kišerlovskim opäť utavil svojich súperov okrem Nibaliho. Keďže ani v zostávajúcich dvoch etapách nezaváhal, skvelé výkony ho udržali na priebežnom druhom mieste v klasifikácii. Ak pred Vueltou veril len on sám svojím vyhláseniam o tom, že tu môže zvíťaziť, po dvoch týždňoch na španielskej Grand Tour sa určite počet veriacich poriadne rozrástol.
Dvojica domácich cyklistov Alejandro Valverde a Joaquim Rodríguez prišla na Vueltu po Tour de France s tým najvyššími ambíciami. Prvý týždeň mali na rýchlych stúpaniach ideálnu príležitosť, ako odstaviť najväčšieho favorita pretekov Vincenza Nibaliho, ktorý sa s nimi nemôže porovnávať v šprinte do kopca, navyše jeho forma na začiatku podujatia nemusela byť ešte perfektná. No v podstate ani jeden z nich nevyužil poriadne svoje šance. Valverde sa tlačil dopredu, ale ani raz sa mu nepodarilo vyhrať etapu, pretože v závere mu chýbala väčšia tímová podpora, ktorá by likvidovala útoky potenciálnych víťazov. Nič to však nemení na tom, že v týchto dojazdoch bol lepší ako Rodríguez. Ten prekvapujúco nenašiel dobré nohy ani na obľúbenom Valdepeňas Jaén, keď ponúkol etapový triumf svojmu vernému spolujazdcovi Danimu Morenovi, ktorý si najmä v prvých etapách neuveriteľne užíval cyklistiku. Nibali sa tak nachádzal po týchto hektických záveroch v úvode Vuelty presne tam, kde túžil byť, a tieto minimálne straty na svojich španielskych sokov si bohato vzal späť v časovke.
Dvojica neohúrila ani na Alto Hazallanas. Valverde na chvíľu dokonca stratil kontakt so skupinou favoritov, ale obrovská vôľa ho nakoniec vrátila späť. Rodríguez vôbec nereagoval na Hornerov a následný Nibaliho útok, dokonca v záverečných ťažkých pasážach nepodnikol svoj klasický atak. Ani v prvej pyrenejskej etape nezažiarili, no predviedli aspoň povzbudivé výkony. Rodríguez v závere konečne poriadne akceleroval a Valverde sa po celodenných problémoch urputným a heroickým výkonom na poslednom stúpaní nakoniec udržal na priebežnom treťom mieste. Napokon sa konečne predviedli v plnej paráde až v šestnástej etape na Formigale, keď ich útoky obrali Nibaliho o 27 sekúnd. Ak sa v Puritovom prípade zopakuje také znovuzrodenie, aké predviedol v treťom týždni na Starej dáme, tak nič nie je nemožné. Jeho limitom však budú dochádzajúce sily po Tour. Valverde si naopak udržuje konštantnú výkonnosť, ktorú bude mimoriadne potrebovať pri obrane pódiového umiestnenia.
Skvele sa zatiaľ prezentuje Domenico Pozzovivo, ktorý doteraz vždy finišoval v tej najužšej skupinke favoritov a navyše zajazdil svoju životnú časovku. Tridsaťročný Talian tak sebavedome atakuje svoje najlepšie umiestnenie na Grand Tour, ktorým bolo ôsme miesto na Gire, čo nebude pri udržaní takejto výkonnosti žiadny problém. Nicolas Roche odštartoval Vueltu 
s veľkými očakávaniami, ktoré však potvrdil víťazstvom hneď v druhej etape. A keď sa po ôsmej etape obliekol do červeného trička, podľa jeho slov nebolo šťastnejšieho človeka na zemi. Taký šťastný už však nemohol byť v nasledujúci deň, keď stratil svoje líderstvo na Valdepeňas Jaén len o jednu sekundu. Podobne ako mnohí cyklisti si počas prvého pyrenejského dňa vytrpel galeje a vyfasoval poriadnu stratu. No okamžite na druhý deň útočil a vybojoval si v kráľovskej etape tretie miesto. Aj on je na sklonku životného umiestnenia, ktoré ho môže konečne posunúť medzi elitných pretekárov.
Thibaut Pinot sa perfektne psychicky zotavil z neúspechu na Tour de France a na Vuelte sa pohybuje medzi najlepšími vrchármi. Zatiaľ sa dokázal vysporiadať aj s náročnými stúpaniami, rýchlymi zjazdmi a nepriaznivým počasím. V rozhodujúcich fázach jednotlivých etáp sa snažil jazdiť iniciatívne, čím ukazoval veľké sebavedomie a výbornú výkonnosť, ale táto jeho aktivita ho zároveň oberala o dôležité sily, ktoré mu chýbali v závere etáp, keď sa rozhodovalo o víťazovi. No v jeho mladom veku je to prijateľná chybička, ktorá nemení nič na tom, že v jeho osobe vyrastá Francúzom nový hrdina.
Leopold König začal Vueltu veľmi aktívne. V druhej etape po odvážnom útoku obsadil nakoniec len štvrté miesto. Ale všetko si to vynahradil v tej ôsmej, keď na jeho atak nedokázal už nikto reagovať. Bez skúseností z Grand Tour sa vytrápil na konci prvého bloku na Alto Hazallanas, po ktorom na chvíľu vypadol aj z najlepšej desiatky. V časovke však predviedol výborný výkon a vrátil sa späť do TOP 10. Pyreneje prežil s najlepšími vrchármi, takže každým doterajším dňom na Vuelte si König vypĺňa prihlášku do vyhláseného profi tímu. Samuel Sánchez odštartoval tieto preteky ako jeden z mála favoritov veľmi zle, pretože hneď v druhej etape dosiahol stratu, ktorá ho vyradila z bojov o najvyššie priečky. Napriek tomu nezložil zbrane, práve naopak. Jeho forma kulminovala až tak, že sa dostal medzi elitnú desiatku a ani etapové víťazstvo v treťom týždni nemusí byť nedosiahnuteľné. Tanel Kangert uzatvára TOP 10, ale tento Estónec jazdí svoje vlastné preteky, ktorými veľmi nezasahuje do hlavného deja.
Zatiaľ sú veľkým sklamaním výkony kolumbijskej úderky. Potvrdili sa správy o zlom stave Carlosa Betancura, ktorý je len tieňom útočníka z tohtoročného Gira. Navyše vôbec sa nezdá, žeby jeho forma mala stúpajúcu tendenciu. Sergio Henao ako líder tímu Sky vyhorel v druhej etape a odvtedy sa z toho nespamätal. Nedokázal sa vysporiadať s takýmto začiatkom pretekov ako Sánchez, takže Henao si musí ešte počkať, aby dokázal režírovať také zoskupenie, ako je Sky. Rigoberto Urán zas jazdí ako na hojdačke, ale keď má nohy, pokúša sa o etapové víťazstvo. Naopak v starej dobrej forme zastihla Vuelta Phillipa Gilberta, ktorý po urputnom snažení konečne a zaslúžene vyhral svoje prvé a jediné preteky v drese majstra sveta. Na svoj najvyšší výkonnostný level upozornil Fabian Cancellara, keď exceloval v časovke, a pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta si dokonca môže vyberať disciplínu, v ktorej bude útočiť na titul. Tony Martin zas ukázal v šiestej etape neskutočnú silu odolávať pelotónu, ktorý mal obrovské problémy ukončiť jeho 175-kilometrovú časovku. Prvé dva týždne na Vuelte tak priniesli najzaujímavejšie chvíle v doterajšej sezóne. Aj tento rok...
