Čierna smrť a ružový Contador

Keď sme zistili, že obsah Giro d'Italia 2011 vyplnilo 40 kopcov a 8 dojazdov do kopca, hlava sa nám mierne zatočila. Veru, takýto extrém tu roky nebol. Heslo „Najťažšie preteky na najkrajších miestach" sa do bodky naplnilo.

7. máj 2011. Zreničky cyklistických fanatikov sa zmenšujú. K slovu sa dostáva prvá Grand Tour sezóny 2011 - Giro d'Italia. Tento rok sa očakávaný štart uskutočnil na 19,3 kilometrovej technickej trase po historickom Turíne. Po prvom dni možno viac ako získané sekundy pomáha „napumpovanie" psychiky. To v Taliansku využila časovkárska zostava HTC-HighRoad, ktorá triumfovala o desať sekúnd pred RadioShackom. Tradičnú nadvládu nad chronometrom dokázal i tretí Liquigas. Jednoznačne najväčšie sklamanie ukázal posledný Euskaltel, o ktorom sa začali šíriť hlasy, že dorazil so slabým tímom. Neprajné slová však nahradili priaznivé výsledky. Každopádne, prvý deň získal ružový dres Marco Pinotti, ktorý prešiel z HTC cieľom ako prvý. Ťažko špekulovať, prečo hneď neuprednostnili Cavendisha, ktorý mal do ďalších fáz najväčšie ružové šance.

Počas druhého nervózneho dňa sa po zničení únikov v hromadnom šprinte bojovalo nielen o triumf, ale i o lídra podujatia. Alessandro Petacchi trochu prekvapivo prešpurtoval čerstvého Marka Cavendisha, ktorý sa neoprávnene sťažoval nato, že bol utlačený. Obrovská motivácia Talianov sa zase prejavila štyrmi priečkami v najlepšej šestke. Cava upokojil až zisk ružového dresu od kolegu Pinottiho vďaka bonifikáciám.

Lenže tretia fáza kopčekom pred cieľom preriedila šprintérov a spomedzi odolných rýchlikov bol najrýchlejší Angel Arcos Vicioso z Androni Giocattoli s premiérovým triumfom na GT. Zvýšenú aktivitu a kvalitný zjazd predviedol druhý David Millar. Pre jeho Garmin zabezpečil dokonca ružový trikot. Stratu vedúcej štafety pre HTC avizovala aj nevídaná smola lídrov počas etáp. Pinotti dostal v druhej fáze defekt dvakrát, Cavendish musel v trojke meniť bicykel.

Spokojný pelotón v cieli netušil, čo sa stalo asi 20 kilometrov pred cieľom. Tragédia! Šprintér Wouter Weylandt z Leopardu sa pri obrovskej rýchlosti v zjazde pravdepodobne otočil a pedálom zachytil o múr, následne ho odhodilo o niekoľko metrov ďalej do druhého múru, upadol do bezvedomia. Lekárom sa ho nepodarilo zachrániť, stratil veľké množstvo krvi, no a ani prilby proste nie sú na takéto extrémy dostatočne odolné. Bohužiaľ, Wouter Weylandt sa stal štvrtou obeťou Giro d'Italia (článok o smrti). Až do konca podujatia sme mohli vidieť tisícky jeho mien a tabuliek s číslom 108 na jeho počesť. V smutnej tragédii aspoň trošku potešila jednota cyklistickej famílie. Dôkazom je štvrtá etapa, ktorá sa išla na počesť Wouterovi. Cieľom prešli jazdci Leopardu a jeho najlepší kamarát Tyler Farrar spoločne držiac sa za plecia. Tento dojímavý moment sa nezapísal do výsledkov, ale v srdciach zostane navždy.

Do piatej etapy už nenastúpili Farrar ani Leopard. Menšie tempo využil desať kilometrov pred cieľom na sólo Pieter Weening z Rabobanku. Mal šťastie. Vyhral o osem sekúnd pred pelotónom a ružový dres uchmatol Millarovi o tri sekundy. V šestke si napriek zvlnenému profilu pelotón všetko postrážil, víťaz Španiel Francisco Ventoso z Movistaru spôsobil infarkty talianskemu ľudu, lebo predbehol piatich talianskych prenasledovateľov. Weening si ako prvý udržal ružový trikot.

Siedma etapa - to boli prvé hory aj prvé prekvapenie. Favoriti sa ustrážili, lenže asi 9 km pred cieľom im úspešne až do cieľa unikol neznámy Belgičan Bart De Clerq z Omegy. V osmičke sa radoval ďalší tím Farnese Vini, keď technický záver lišiacky využil Oscar Gatto. Contador zaútočil kilometer pred cieľom, získal pár sekúnd a vyšplhal sa na priebežné piate miesto.

Deviatu etapu hostila Sicília a svahy činnej sopky Etna. Tu sa vlastne rozhodlo, keďže Contador si vybudoval 50 sekúnd na všetkých favoritov a premiérovo vyhral na Gire etapu. Obliekol si ružový dres. Stačil mu iba druhý José Rujano z Androni. Nasledoval deň voľna. Niektorí ho využili napríklad nato, že obviňovali Cavendisha, že si pomohol pri výstupe držaním za auto. McEwen naopak ani nestihol prísť v limite.

Desiatu etapu vyhral konečne Mark Cavendish. V jedenástke čakal na konci malý kopček, predpokladalo sa, že všetci vrchári vydržia, ale skôr bolo zaujímavé, že kto z nich vyhrá. Prvýkrát sa výraznejšie ukázal malý veľký muž John Gadret z Ag2r, keď premiérovo vyhral na GT. V cieľovom Castelfidardo, ktoré sa preslávilo výrobou akordeónov bolo teda veselo. Ružový Contador si dokonca zahral na špeciálnom ružovom akordeóne.

Dvanásty diel bol rozlúčkou šprintérov, takže ich motivácia bola na maxime. Zisk formy potvrdil druhým víťazstvom Mark Cavendish. Po tejto etape tak spokojne odcestovali Cavendish, Renshaw, Petacchi či Hondo. Oproti minulým rokom mali šprintéri menej práce. Inak povedané, na čele šprintérskej súťaže sa neskôr usídlili iba vrchári.

Trinástka a štrnástka navštívili Rakúsko a predviedli dve dôležité veci. Alberto Contador bol opäť nedostihnuteľný ostatnými favoritmi a zvýšil si náskok, ale zároveň ukázal charakter, keď nechal najprv vyhrať José Rujana z Androni a v štrnástke Igora Antona z Euskaltelu.

V kráľovskej pätnástke sa radovali hrdinovia z úniku. Mikel Nieve pridal ďalší triumf Euskaltelu, áno toho tímu, čo mu na začiatku niektorí neverili. Stefano Garzelli skončil druhý, ale aj tu si zabezpečil dôležité body pre víťazstvo vo vrchárskej súťaži a jeho meno tak pokračuje naďalej po slávnej ceste. Tretí dorazil opäť so ziskom pred favoritmi Contador. Zaujímavé je, že väčšina jazdcov z popredných miest dorazila osamote, každý si išiel proste to svoje tempo. Hák sa využíval málokedy, pri Contadorovi je napríklad takmer nemožný. Každopádne, oproti minulým rokom sa už jazdci až tak nedostali do háku, zároveň však klesol aj počet vyložene útočných vrchárov.

Po dni voľna nasledovala šestnástka - časovka do kopca. Neprekvapil triumf El Pistolera, zaujalo desiate miesto neznámeho Vladimira Miholjeviča z Acqua. Táto špecialita Gira potešila oči. Snáď najväčšiu drámu predviedla sedemnásta etapa s množstvom útokov. Hrdinom sa stal Sivtsov, ktorý sa prepracoval vďaka úniku na piate priebežné miesto. O triumf si to rozdala skupina pred ním, Visconti prešiel cieľom prvý, lenže rukou odtlačil skutočného víťaza „spoza zeleného stola" Diega Ulissiho z Lampre. V úvodnej skupine dorazili aj druhý Lastras a o pár sekúnd nestačil štvrtý Bakelandts. Viscontiho odsunuli organizátori na tretie miesto. Súdiac podľa horiacej tváre a veľkým slovám sa mu to nepozdávalo. Aspoň sme videli pekný generačný duel, 35-ročný Lastras to skúšal utrhnutím sa kvôli menšej výbušnosti, no zvíťazila 21-ročná rýchlosť Ulissiho.

V osemnástej etape potešil Talianov triumfom Eros Capecchi z domáceho Liquigasu. Samozrejme, domáci tifosi prežívali Giro najviac. Zároveň potvrdili, že sú asi najšialenejší, keď často utekali popri jazdcoch na hrane rizika a hučali im pritom do uší. Mohli sme tak vidieť viacero úderov lakťom od jazdcov, ale je to naozaj nebezpečné. V niektorých úsekoch musela byť dokonca živá zábrana z organizátorov, chytrejší jazdci občas použili ochranu autom. Taliansko opäť raz žilo cyklistikou.

Mierová bola devätnásta etapa, keď nechal druhý Španiel Alberto Contador džentlmensky vyhrať tentoraz Paola Tiralonga z Astany. Zaujala strata Igora Antona takmer 20 minút. Celkovo však Španieli zdolali Talianov na víťazstvá 6:5 a oplatili Apenínu minuloročnú prehru. Talianov išlo obzvlášť pri oslave 150. výročia zjednotenia Talianska „rozdrapiť". Veď Giro d' Italia bolo oficiálnym kultúrnym podujatím pri tejto slávnostnej príležitosti.

Dvadsiatu fázu ovládol Vasilij Kirienka z Movistaru, aktívny bol opäť druhý Rujano. Tento deň si zapamätáme aj vďaka úžasnej stíhacej jazde Romana Kreuzigera na zjazde, pričom ostatných favoritov dostihol a tentoraz prekonal krízu bez ujmy. Na poslednú etapu - časovku po Miláne si počkal víťazný David Millar. Contador síce nechcel riskovať, ale skončil tretí...

Alberto Contador tak vyhral svoju šiestu Grand Tour, i keď tentoraz je otáznikov najviac. Momentálne platí prezumpcia neviny a ťažko mu budú odoberať tituly z TdF aj Gira. Každopádne, bez neho by to bol možno legendárny súboj Lampre so Scarponim a Liquigasu s Nibalim o Apenín. „El Pistolerovi" viac vyhovovala až extrémna náročnosť, pričom sa väčšina pretekárov vyslovene sťažovala. Chybou organizátorov boli aj viaceré zmeny trasy dokonca počas podujatia. No a menšiu chybička sa vyskytla, keď Contadorovi zahrali starú španielsku hymnu z dôb Frankovej diktatúry.

Porciu 3525 kilometrov zvládlo 159 cyklistov s obrovským sebazaprením. Alberto Contador získal ružový dres a vyhral „šprintérsku" súťaž. Roman Kreuziger sa stal najlepším mladíkom. Útechou Talianov je Garzelliho vrchársky triumf. Najlepší čas spomedzi tímov si zabezpečila Astana. A my si odnášame ďalší pekný cyklistický zážitok s vôňou pizze.