Vysiela Šport RTVS
Najvýznamnejšie preteky
Belgicko cyklistike praje, obľúbené sú najmä klasiky všetkého druhu. Až štyri zo siedmich jarných klasík sa 
konajú v tomto štáte. Idú sa tu úvodné dve na "mačacích hlavách" Gent - Wevelgem a Ronde van Vlandeeren. Kým na tej prvej sa dokážu presadiť predovšetkým odolní šprintéri, na tej druhej už triumfujú špecialisti na tento povrch tipu Fabiana Cancellaru, Stijna Devoldera či posledného víťaza Nicka Nuyensa. Oba tieto preteky dokázal v poslednej desaťročnici vyhrať iba domáci matador Tom Boonen. V polovici apríla odštartuje Amstel Gold Race v Holandsku trojicu ardenských klasík, ktoré v priebehu ôsmich dní čakajú na najlepších cyklistov. Holandský pretek nasledujú belgické podujatia Fléche Wallone a Liége-Bastogne-Liége. V minulej sezóne sa do histórie týchto pretekov zapísal Philippe Gilbert, ktorý dokázal triumfovať na všetkých troch závodoch v jednej sezóne. Všetky preteky World Tour až na jeden sa idú v jednom štáte. Výnimkou je Eneco Tour, ktoré sa ide v Holandsku a Belgicku. Ide o rovinatý tip pretekov, na ktorých sa presadzujú predovšetkým šprintéri a časovkári.
Súčasní najlepší cyklisti a ich typológia
Už podľa pretekov, aké sa v Belgicku jazdia, je zrejmé, že prím hrajú špecialisti na jednodňové preteky. Poslednej sezóne podľa rebríčka UCI dominoval Philippe Gilbert. Víťaz rebríčka UCI v tejto sezóne vyhral takmer všetko čo sa dalo. Na úvod sezóny sa rozjazdil na pretekoch nižšej úrovne, kde si pripísal dve víťaztsvá. Nasledovalo Tirreno-Adriatico s jednou víťaznou etapou a celkovým 9. miestom, pódiové umiestnenie na Miláno - San Remo. Na "mačacích hlavách" síce nedosiahol výraznejšie výsledky, ale následne ohúril na ardenských klasikách, keď dokázal vyhrať všetky tri v priebehu ôsmich dní. To sa doteraz podarilo iba Davidovi Rebellinovi 
v roku 2004. Skvelú formu potvrdil aj na Tour de Belgique a Ster ZLM Tour, na ktorých vyhral etapu a triumfoval aj celkovo. Na národných majstrovstvách vyhral po samostatnom úniku pred trojicou jazdcov. Vo výbornej forme pokračoval aj na Tour, kde vyhral úvodnú etapu a dvakrát bol druhý. Následne sa na najvyšší stupeň postavil aj na Clasica San Sebastian. Z úmyslom zvíťaziť išiel aj na Eneco Tour, ale musel sa uspokojiť "iba" s druhým miestom, predsa len absolútne rovinatý povrch hral výrazne proti nemu, napriek tomu dokázal vyhrať jednu etapu jeho tradičným spôsobom po úniku. Po Enecu získal aj druhý dres pre domáceho šampióna, keď vyhral belgický šampionát aj v jazde proti chronometru. Na kanadských Grand Prix v Quebecu resp. Montreale skončil vždy na pódiu, keď v Quebecu vyhral a definitívne si zabezpečil víťazstvo v rebríčku UCI. V Montreale skončil tretí. Menším sklamaním pre neho boli majstrovstvá sveta, kde skončil na 17. mieste, ale rovinatý povrch a dobre pracujúci britský tím mu veľké šance nedali. Sezónu zakončil 8. miestom na Giro di Lombardia. Celkovo si v sezóne pripísal 18 víťazstiev a stal sa kráľom svetovej cyklistiky pre rok 2011.
Ale Belgicko to nie je len Gilbert. Jazdci z tejto krajiny vyhrali všetky tri jarné klasiky na "mačacích hlavách". Na Gent-Wevelgem zopakoval svoje víťaztsvo z roku 2004 Tom Boonen, Ronde van Vlaanderen vyhral Nick Nuyens, ktorý sa tak konečne dočkal po tom ako na tomto podujatí skončil pred tromi rokmi druhý. Najťažšie preteky na tomto povrchu Paríž - Roubaix ukoristil senzačne Johan Vansummeren.
Aj keď prím hrajú predovšetkým klasici, majú vo svojom strede aj šprintéra. Tom Boonen síce nemal v tejto sezóne superformu, napriek tomu dokázal vyhrať Gent - Wevelgem a byť štvrtý na Ronde van Vlaanderen.
Belgičanom v súčasnosti chýba hviezda, ktorá by bojovala o celkový triumf na podujatiach Grand Tour. Sú tu však záblesky zlepšenia. Kým na Gire a Tour veľkú dieru v celkovom poradí nespravili, na Vuelte boli dvaja v prvej desiatke. Maxime Monfort po tom, ako výrazne pomohol bratom Schleckovcom na pódium, dostal v Španielsku voľnú ruku a napokon z toho bolo celkové šieste miesto. Po smole na Tour si náladu zlepšil na Vuelte Jurgen van der Broeck, keď skončil ôsmy.
Ak má belgická cyklistika nejakú slabinu, je to určite jazda proti chronometru. Na MS ani OH nezískali jedinú medailu v tejto disciplíne. Na posledných OH v Pekingu dokonca nemali ani zastúpenie a v Kodani na MS bol Dominique Cornu 29. so stratou viac ako päť minút a Thomas De Gendt dokonca až päťdesiaty. Ani v mládežnickych kategóriách sa neukazuje žiadny výraznejší talent, a tak sa situácia ešte nejakú dobu nezmení.
História
Väčšinou začíname túto časť výpočtom úspechov danej krajiny na najvýznamnejších podujatiach, ale pri Belgicku musíme začať konkrétnym menom - Eddym Merckxom. Kto čo i len trochu zavadil o cyklistiku, musí toto meno poznať. Počas svojich 11 sezón v profi cyklistike vyhral päťkrát Tour, rovnako aj Giro a raz Vueltu. Celkovo vyhral na týchto pretekoch 64 etáp (34 na Tour, 24 na Gire a 6 na Vuelte), ani netreba pripomínať, že 11 titulov na Grand Tours a 64 etáp na týchto podujatiach nevyhral nikto iný. K tomu pridal tri tituly majstra sveta. Vypisovať všetky jeho úspechy by bol nekonečný zoznam a bol by to vlastne výpis všetkých pretekov, v ktorých nastúpil. Posúďte sami - v rokoch 1969 až 1973 vyhral minimálne 33 % pretekov, v ktorých nastúpil, 
v ďalších piatich rokoch mal úspešnosť 20 %. V roku 1971 vyhral takmer každý druhý závod. Nie nadarmo mu "prischla" prezývka Kanibal. Získal najviac víťazstiev medzi profesionálnymi cyklistami v kariére 525, takisto v jednej sezóne 54 - na porovnanie tento rok to bol Gilbert s 18... Je jediným cyklistom v histórii, ktorý dokázal na jedinej Tour (1969) vyhrať celkovú, bodovaciu aj vrchársku klasifikáciu. Jeho skvelá kariéra mohla byť ešte oveľa úspešnejšia, ale doplatil aj na svoju "nepopularitu". V roku 1969 mal na dosah obhajobu na Gire, ale zistili mu za pochybných okolností doping, ktorý napokon nikdy nebol preukázaný. V roku 1975 siahal na šiesty triumf na Tour de France a mohol tak prekonať dovtedajší rekord Jacquesa Anquetila, ale francúzski fanúšikovia boli proti. Rozvášnení diváci ho v etape na Puy de Dôme strhli z bicykla a i tento incident sa podpísal na jeho tesnej prehre s domácim Bernardom Thévenetem. Merckx sa potom už nikdy nedostal do vrcholnej formy a pomaly smeroval ku koncu kariéry. To mu bolo ešte len tridsať...
Belgičania vyhrali Tour 18-krát, viac triumfov majú iba Francúzi, okrem toho vyhrali zhodne po sedemkrát Giro a Vueltu. Majú najviac titulov majstra sveta (25), päť medailí z olympijských hier (bronz z roku 1984 získal syn Eddyho Merckxa Axel).
Z týchto čísel je zrejmé, že história nie je len Merckx. Trojnásobný majster sveta bol okrem Merckxa aj Rik van Steenbergen, ktorý jazdil v povojnovom období. K tomu pridal 25 víťazstiev na Grand Tours a ôsmich klasikách. Ďalší štyria cyklisti získali dvakrát dúhový dres. V rovnakom období ako Steenbergen získal svoje tituly Alberich Schotte, v medzivojnovom období to bol George Ronsse. V šesťdesiatich rokoch dával o sebe výrazne vedieť Rik Van Looy. Ten získal aj 32 etapových vavrínov na trojici najvýznamnejších petekov. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych ho napodobnil Freddy Maertens, ktorý tých etapových prvenstiev mal ešte o tri viac. K tomu pridal aj celkový triumf na Vuelte v roku 1977, keď okrem celkového triumfu vyhral aj 13 etáp.
Prvým, kto vyhral trikrát veľkú Tour bol tiež Belgičan. Philippe Thys skompletizoval svoj hetrik v roku 1920. Dve víťazstvá majú aj Firmin Lambot a Sylvére Maes.
Najbližšia budúcnosť
Na mimoriadne bohatú minulosť budú aj v najbližšej budúcnosti Belgičania s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou úspešne nadväzovať minimálne na klasikách. Najväčšia hviezda súčasnosti Gilbert ešte nemá tridsať, do najlepších rokov sa ešte len blížia Greg Van Averment, Jurgen Roelandts, Ben Hermans či Gianni Meersman. Spomeňme aj najmladšiu generáciu ročníkov 1990 a mladších, ktorí by sa mali začať čoraz viac presadzovať ako Guillaume van Keirsbulck, Joeri Stallaert či Tosh Van Der Sande. Osobitnou kapitolou je vrchár a výborný pomocník Jelle Vanendert. Doteraz často pomáhal Gilbertovi, no po odchode superklasika možno dostane viac priestoru pre seba.
Otáznejšie to už je medzi šprintérmi a etapovými jazdcami. Sme zvedaví, či sa Gilbert skúsi viac presadzovať na etapových pretekoch, výraznejšie by v tejto sezóne mal dať o sebe vedieť aj Jurgen van der Broeck. V poslednej sezóne mal na Tour smolu, ale rok predtým bol celkovo piaty. Ďalším je Maxime Monfort, ktorý to však v RadioShacku v obrovskej konkurencii bude mať veľmi ťažké. Veľká medzera je medzi šprintérmi, kde je Tom Boonen a dlho dlho nič.
Tímy
Tak ako v minulej sezóne aj v tejto budú vo World Tour dve zoskupenia. Omega Pharma-Lotto zmenilo pred sezónou názov na Loto-Belise a Quick Step Cycling Team sa zmenil na Omega Pharma - Quick Step. Ako je vidieť, Omega Pharma ako sponzor zmenila stajňu, čo počas Tour vzbudilo dohady o spojení oboch tímov. Slovákov bude zaujímať predovšetkým druhý menovaný, v ktorého farbách sa predstavia dvojičky Velitsovci. Uvidíme aké postavenie si vybuduje Peter Velits, ktorý by sa rád stal lídrom na celkové umiestnenie na prestížnej Tour de France. Ďalšie tri tímy majú Belgičania medzi profesionálnymi kontinentálnymi a neuveriteľných 11 pôsobí ako kontinentálne. Pri týchto možnostiach je pochopiteľné, že v Belgicku vyrastá také množstvo skvelých cyklistov. 
