Vysiela Šport RTVS
Cestná cyklistika je rozmanitý šport a takmer počas každých pretekov sa bojuje na viacerých frontoch. Existujú rôzne dresy a klasifikácie pre rozdielne typy cyklistov. V priebehu nasledujúcich týždňov tieto pomyselné kategórie jazdcov rozoberieme. Začíname pretekármi na celkové poradie.
Počas sezóny priťahujú najväčšiu pozornosť médií a fanúšikov cyklisti, ktorým nerobia problémy mnohokrát až neľudské stúpania, cez ktoré vedie cesta za víťazstvom na tých najväčších etapových pretekoch. Preto sa v tomto článku budeme venovať práve tým jazdcom, ktorí sa sústredia na GC.
Každý cyklistický ročník je ovplyvnený tromi týždňami na Tour de France a zvlášť v tom prípade, keď Stará dáma oslavuje významné jubileum. Tí najlepší borci sa teda chceli v tomto roku čo najlepšie pripraviť na veľkú parádu na La Grande Boucle, preto svoje stroje vytiahli už veľmi zavčasu v Argentíne. Táto sezóna bola naozaj poznačená veľmi skorými súbojmi tých najväčších adeptov na víťazstvo na Tour, preto sme mohli vidieť ich prvú skutočnú bitku už na začiatku februára v Ománe, ktorú ukoristil Chris Froome.
Víťaziaci Chris Froome
Britský cyklista tak vstúpil do sezóny veľmi úspešne a až do Tour pokračoval v nasadenom trende. V Ománe sa postavili na štart aj Rodríguez, Contador, Evans či Nibali, ale ani jeden z nich nedokázal zastaviť Frooma pri ceste za jeho prvým víťazstvom. O tri týždne neskôr sa to síce podarilo Vincenzovi Nibalimu na Tirreno – Adriatico, ale to bola v podstate jeho jediná tohtoročná prehra v etapových pretekoch. Ďalej potom exceloval na Criterium International a Okolo Romandie, ale jeho najdôležitejší triumf prišiel na Dauphiné, kde na bezprostrednej generálke pred Tour de France zlikvidoval konkurenciu.
Jeho jednoznačné víťazstvo na Starej dáme bolo potom iba logickým vyústením prebiehajúcej sezóny. Froome prehral počas roka len jedenkrát vrchársky súboj s priamym konkurentom chystajúcim sa na Tour, a to v Ománe, keď ho 
dokázal poraziť Joaquim Rodríguez. Na samotnej Starej dáme síce prežil najťažšie chvíle na Alpe d´Huez, keď ho dostali pod tlak opäť Purito a Quintana, ale v tom čase už mal dostatočný náskok, aby sa musel niekoho báť. Preto honor najlepšieho jazdca GC v sezóne bez debaty musí putovať do jeho rúk, pretože získal štyri celkové triumfy a počas všetkých etapových pretekov, na ktorých štartoval, zakaždým pozametal s mimoriadne silnou konkurenciou. Mnohé menej atraktívne podujatia tak počas tejto sezóny zažili výnimočne dobré cyklistické predstavenia s nabitým štartovým poľom.
Útočiaci Vincenzo Nibali
Za Froomom nasleduje v počte víťazstiev Vincenzo Nibali, ktorý sa v tomto roku radoval trikrát. Spomínané Adriatico ukradol Froomovi v šiestej etape, keď spoločne so Saganom, ktorý etapu neskôr vyhral, a Rodríguezom ušli priebežnému lídrovi podujatia na brutálnom 26-percentom stúpaní, ktoré v tom čase ešte aj kropil dážď. Ďalej sa pohral so súpermi na Giro del Trentino. Čo však bolo veľmi dôležité, že si tu poradil aj s Wigginsom, ktorý sa veľmi chystal pokoriť taliansku Grand Tour. Brita však na týchto pretekoch odpísala smola, a preto mohol Nibali spokojne zažiariť bez svojho najväčšieho konkurenta. Otázkou však je, či by vôbec stopercentný Wiggins dokázal poraziť stopercentného Nibaliho. Ten na Gire vyhral na Tre Cime Lavaredo, ovládol horskú časovku, Santambrogiovi daroval triumf na Bardonecchii a na ostaných kopcoch si v pohode kontroloval súperov.
Keby sa mu v druhej polovici sezóny podarilo na Vuelte odzbrojiť aj Chrisa Hornera, momentálne najlepší taliansky GC cyklista mohol zasadnúť aj na svetový piedestál. Už dlho nebol žiadny pretekár tak blízko k dvom triumfom na Grand Tour počas jedného roka. Štvrté miesto na Majstrovstvách sveta len potvrdilo zvesti, že Nibali je najkomplexnejším cyklistom v profi pelotóne.
Prekvapivý Chris Horner
Najväčším prekvapením celej sezóny bolo víťazstvo Chrisa Hornera na La Vuelta a Espaňa. 42-ročný veterán ešte nikdy nevyhral trojtýždňové preteky, tobôž v tak vyrovnanom štartovom poli, aké sa teraz nachádza vo svetovom pelotóne. Nikto nemôže spochybňovať, že v Španielsku bol v kopcoch najsilnejší a jeho výkony boli jednoducho impozantné. Neuveriteľné bolo, ako si na Angliru dokázal poradiť s útokmi Žraloka z Messiny, ktorý sa nakoniec v cieli musel skloniť pred jeho silou v horách. Absurdným vyústením jeho úspechu je však neschopnosť nájsť si nový tím pre budúcu sezónu.
Úspešná nová generácia
Veľmi úspešný ročník spomedzi adeptov na GC má aj Nairo Quintana, ktorý na najsledovanejších pretekoch sveta skončil na druhom mieste. Na Tour de France ako jediný dokázal sekundovať v kopcoch Froomovi, v treťom týždni bol dokonca o čosi lepší ako držiteľ žltého trička. Lenže talentovaný Kolumbijčan dokázal vyhrať aj hornaté preteky Okolo Baskicka, kde ovládol vrchársku etapu a svoj triumf potvrdil druhým miestom v kopcovitej časovke. Skvelú formu po Tour si udržal na Vuelta a Burgos. Na týchto pretekoch pokoril na rozhodujúcom stúpaní cyklistov pripravujúcich sa na tretiu Grand Tour v sezóne a týmto víťazstvom len potvrdil svoju výnimočnú sezónu.
Ďalším úspešným chlapíkom bojujúcim v etapových pretekoch bol Daniel Martin, ktorý sa radoval na Volta Ciclista a Catalunya a na Liége - Bastogne - Liége. V Katalánsku si vybojoval triumf v etape na Port Ainé, v ktorej bol celý deň v úniku, a ktorý mu zabezpečil dostatočný náskok na celkové víťazstvo. Pritom nechal za sebou Rodrígueza, Quintanu, Wigginsa, Scarponiho a iných výborných jazdcov. Úspech na štvrtom monumente sezóny a druhé miesto z Okolo Pekingu čiastočne nahrádzajú jeho trápenie na Tour de France (aj keď tam vyhral etapu) a Vuelte.
Podobnými počtami sa môže pochváliť aj Rui Faria da Costa. Najskôr vyhral ťažké preteky Okolo Švajčiarska a na Majstrovstvách sveta vo Florencii nebolo rýchlejšieho cyklistu ako tento Portugalčan. Keď k týmto výsledkom prirátame ešte dve etapy na Tour de France, táto sezóna musí zaradiť tohto pretekára medzi jej objavy.
Na významných etapových pretekoch sa z víťazstiev tešil aj Tejay van Garderen, ktorý si podmanil obidve domáce (americké) etapové podujatia. Najskôr sa radoval v horúcom vydaní Okolo Kalifornie, kde si víťazstvo priklonil na svoju stranu v individuálnej časovke. Na USA Pro Challenge rozhodol podobným spôsobom. Veľké sklamanie však zažil na Tour de France. V kopcoch nedokázal konkurovať najlepším, bol len tieňom z minulosti, ale aspoň predviedol bojovný výkon v treťom týždni na Alpe d´Huez, kde skončil na druhom mieste.
Po jednom víťazstve zaznamenali aj Richie Porte a Beňat Intxausti. Austrálčan vyhral skraja sezóny Paríž – Nice triumfom v kráľovskej etape a horskej časovke. Okrem toho bol druhý na Criterium International, Critérium du Dauphiné a Okolo Baskicka. Na Tour de France len vďaka výbuchu v druhej pyrenejskej etape stratil vysokú pozíciu v GC, ale aj tak neprestával všemožne pomáhať Froomovi. Španiel na druhej strane vynikajúco jazdil na Gire, kde dorazil celkove ôsmy a jeden deň mal oblečené ružové tričko. Potom bol na Vuelte síce nevýrazný, ale celkový triumf na Okolo Pekingu, kde najlepšie zvládol stúpanie na Mentougou, ho zaradilo medzi úspešných v tejto sezóne.
Skúsenosti tentoraz na etapákoch netriumfovali
V tomto ročníku však skúsení matadori nevyhrávali. Najlepšie z nich obišiel Joaquim Rodríguez, ktorý skončil na dvoch trojtýždňových pretekoch tretí a štvrtý. Keďže sa dokázal presadiť aj na jednodňových podujatiach, túto sezónu si mohol bez problémov vychutnať. Aj Alejandro Valverde môže byť spokojný aspoň s tretím miestom na Vuelte a aktivitou na Ardénskych klasikách či tých posledných, talianskych, jednodňových pretekoch. Cadel Evans odišiel z Gira na smoliarskom treťom mieste, na ktoré ho zosunuli technické problémy pred záverečným stúpaním podujatia. No na Starú dámu by najradšej zabudol, čo sa mu asi aj vyplní, keďže je veľmi pravdepodobné, že ho tam už neuvidíme jazdiť. Ale takúto smutnú rozlúčku s Tour de France si Austrálčanom určite nezaslúžil.
Alberto Contador sa v tomto roku ani zďaleka nepriblížil k svojím limitom. Od začiatku sezóny sa jeho umiestnenia v klasifikácii len zhoršovali. Pritom na jej konci tvrdil, že veľkou chybou bolo naskočiť do pretekania bez tvrdého tréningu, čo sa neskôr aj odzrkadlilo na výsledkoch. V budúcej sezóne sa teda zameria najskôr na kvalitný tréning, ktorý ho má vrátiť na jeho bývalé, ale vzďaľujúce sa pozície. Veď od roku 2007, kedy vyhral prvýkrát Tour de France, až do minulej sezóny 2012 každý rok triumfoval na jednej Grand Tour.
Veľký pád v tomto roku zaznamenal aj Bradley Wiggins. Odmietol ísť obhajovať titul na Tour, ale radšej sa zameral na Giro. Tam mu ruže nekvitli a kvôli daždivému počasiu, v ktorom z duše nenávidí pretekať, pádom a zraneniu napokon odstúpil z podujatia. V závere sezóny sa aspoň zameral na časovku a podarilo sa mu vyhrať striebro na MS. Taliansky veteráni Scarponi a Basso mali rozpačitú sezónu. Michele Scarponi vyťažil z výbornej formy pred Girom „iba“ štvrté miesto na samotných pretekoch. Výkonnosťou určite patril na pódium, ale v niektorých fázach mu to škrípalo. Ešte horšie dopadol Ivan Basso, ktorý kvôli zraneniu na Giro ani nenastúpil a z Vuelty musel odísť pre podchladenie. Pritom na jeseň mal opäť parádnu formu a v Španielsku mohol mieriť veľmi vysoko.
Takisto pekná sezóna
Vo vynikajúcom svetle sa ukázal Rigoberto Urán, ktorý dokázal bez problémov a pohotovo prevziať líderstvo v tíme Sky na Gire po Wigginsovom odstúpení a preteky si dokonale užíval, za čo bol odmenený druhým miestom. Životný výkon predviedol na Starej dáme Roman Kreuziger. Na piatom mieste ešte nikdy neskončil. Bol výborný v horách, ale sympatie verejnosti si získal aj odhodlanou jazdou pre Contadora. Príjemnými výkonmi na Tour sa predviedli aj Bauke Mollema, Jakob Fuglsang alebo Andrew Talansky.
Prienik medzi elitu potvrdili v tomto roku Nicolas Roche, Domenico Pozzovivo, Carlos Betancur, natrvalo sa tu usadili Thibaut Pinot a Daniel Moreno. Veľký vstup medzi najlepších zaznamenali Poliaci na čele s dvomi miestami v najlepšej desiatke na Gire, pod ktoré sa podpísali Niemiec a Majka, a vynikajúcu sezónu má za sebou aj jedenásty z Tour de France Kwiatkowski. Značným talentom sa na Vuelte prezentoval aj Leopold König.
