Vysiela Šport RTVS
Najnapínavejším záverom jednotlivých pretekov sú vždy hromadné dojazdy, kde najrýchlejší muži v pelotóne plece pri pleci bojujú len svojou rýchlosťou. V tomto článku si predstavíme tých cyklistov, ktorí boli počas roka najúspešnejší v tejto adrenalínovej zábavke.
Za trojicu najlepších čistokrvných šprintérov sa pokladajú Mark Cavendish, Marcel Kittel a André Greipel. Veľkou konkurenciou sú pre nich tzv. odolní šprintéri, ktorí v závere pretekov nie sú závislí od svojich kolegov a priamočiarej, jednoduchej cieľovej rovinky. Uvedení cyklisti sa dokážu vysporiadať aj s náročným profilom pred samotným finišom a tejto skupine jednoznačne vládne Peter Sagan. Ďalej sem patria John Degenkolb, Gianni Meersman či Alexander Kristoff.
Cavendish stále na vrchole
Najlepšiu sezónu spomedzi klasických špurtérov má za sebou Mark Cavendish. Aj keď bol na Tour de France vyškolený Marcelom Kittelom, ktorý mu ukradol okrem iného aj slávnu 
etapu na Champs Elysées, bývalý dráhar dokázal excelovať na viacerých pretekoch. Najväčší úspech dosiahol na Giro d'Italia, kde vyhral až päť etáp a vybojoval si triumf v bodovacej súťaži. Tým pádom sa mu podarilo dosiahnuť na všetkých troch Grand Tour víťazstvo v tejto klasifikácii. Na Starej dáme potom vyhral dve etapy, z toho len jednu v klasickom špurte. Veľký úspech dosiahol aj v Katare, kde vyhral celé podujatie so štyrmi víťaznými zárezmi. V závere sezóny sa mu darilo aj na Okolo Británie, kde potešil domácich fanúšikov v troch etapách.
Po prestupe do OPQS si na začiatku sezóny dlho zvykal na svojich spolujazdcov a ich súčinnosť mierne škrípala, ale všetko sa včas vyriešilo a nakoniec získal v ročníku až 19 víťazstiev. Na Tour chcel určite vyhrať viac etáp a ani plánovaný zisk zeleného dresu sa nekonal, preto sa od budúcej sezóny predstaví s výrazne lepším vláčikom, ktorí posilnili Mark Renshaw a Alessandro Petacchi.
Nemecká škola
Marcel Kittel naplno zažiaril na Tour de France, kde až v štyroch hromadných dojazdoch bol najsilnejší spomedzi všetkých pretekárov. Napriek týmto jeho víťazstvám výrazne neprehovoril do bodovacej súťaže, pretože sa výlučne sústredil na triumfy v rovinatých etapách. Výbornú prípravu na svoj vrchol sezóny potvrdil aj celkovým víťazstvom na Tour de Picardie, kde získal dve etapy, a triumfom na klasike Scheldeprijs.
Dvadsaťpäťročný nemecký cyklista v tomto roku preukázal najvyššiu absolútnu rýchlosť v šprintoch, pretože v priamom súboji na neho nestačili ani Cavendish, ani Greipel. Jeho fyzické parametre a skvele fungujúca tímová podpora v rozhodujúcich fázach pretekov tak dávajú Kittelovi aj pred budúcou sezónou výborné vyhliadky.
Druhý reprezentant nemeckej šprintérskej školy André Greipel zostal v tomto ročníku v rýchlostnom tieni svojich dvoch konkurentov. Na Tour de France triumfoval len v jednej etape, pričom mal v rukách asi najlepší vláčik na svete. Ten však zastihla veľká smola v dvanástej etape, keď sa celý Greipelov predvoj ocitol po hromadnom páde na zemi. Odvtedy sa už Gorila nepresadila.
Ale celkove sa nemôže na sezónu sťažovať. Tradične skvelý bol na Tour Down Under, kde vyhral tri etapy. V šprintérskej generálke pred Tour Ster ZLM Toer skončil druhý a na jeseň vyhral Brussels Cycling Classic. K úplnej spokojnosti mu tak chýbalo len viac víťazstiev na Starej dáme. Ale nič sa nedeje, pretože už na budúci rok môže byť opäť nemecká Gorila nezastaviteľná.
Nová generácia
Bližšie k elite sa tento rok posunuli Nacer Bouhanni a Elia Viviani. Bouhanni v priebehu roka ukazoval, že má guráž aj rýchlosť pre nervózne závery jednotlivých etáp. V Pekingu sa mu potom podarilo vyhrať dve etapy a bodovaciu súťaž, takže v jeho osobe vyrastá ďalší nekompromisný šprintér. Viviani sa tento rok viditeľne zlepšil, aj keď prvé víťazstvo dosiahol až na Dauphiné, ale o to cennejšie. Všetkých prekvapil, keď sa v kopcovitej druhej etape udržal v hlavnej skupine a nakoniec aj mal silu zvíťaziť. Už na Gire bol veľmi blízko ohromnému úspechu, keď v prvej etape takmer porazil Cavendisha a obliekol sa do ružového dresu. 24-ročný pretekár si tak postupne buduje silnú pozíciu medzi najrýchlejšími cyklistami v pelotóne.
Čoskoro sa do tejto elitnej spoločnosti môže pripojiť ešte len dvadsaťročný Holanďan Danny van Poppel, ktorý sa ako najmladší člen Tour de France umiestnil v prvej etape na treťom mieste. Giacomo Nizzolo môže byť takisto pokračovateľom talianskej šprintérskej tradície. Juan Jose Lobato sa presúva do Movistaru ako vzácny príklad španielskeho šprintéra. Trikrát sa dostal na Tour do najlepšej desiatky a v novom tíme sa bude určite snažiť, aby sa mu tieto výsledky podarilo vylepšiť.
Dali o sebe vedieť
Unikátnu sezóny prežil Gerald Ciolek, ktorý vyhral prvý jarný monument v San Reme, keď v závere podujatia pripravil pre Petra Sagana najhoršiu prehru v ročníku. Nešťastné dojazdy na Vuelte prežil Maximiliano Richeze, ktorý sa dvakrát musel uspokojiť s druhým miestom a s rovnakým počtom tretích priečok. Jeho tímový kolega z Lampre-Merida Roberto Ferrari bol na druhej strane aktívny na Tour, kde sa trikrát umiestnil na piatom mieste. Naopak veľmi zlý rok prežil Tyler Farrar. Najlepším výsledkom tohto skúseného Američana bolo druhé miesto v poslednej etape na Vuelte. V tejto sezóne dosiahol iba jedno chudobné víťazstvo na menších etapových pretekoch v Belgicku.
Neudržateľný Sagan
Medzi húževnatejšími šprintérmi mal jednoznačne navrch Peter Sagan. Aj keď v jeho prípade je ťažko hovoriť ako o šprintérovi. Treba si spomenúť napríklad na tretiu etapu na Okolo Švajčiarska, keď sa udržal medzi špičkovými vrchármi na Haslibergu a nakoniec tú etapu ukoristil. Saganovi sa podarilo počas sezóny okrem perfektných výsledkov na klasikách až päťkrát vyhrať v etapových pretekoch bodovaciu súťaž pre najlepšieho šprintéra, vrátane obhájenia tohto trička na Tour de France. Je pravda, že mimoriadny slovenský talent sa často zúčastňoval pretekov, ktoré nelákajú klasických rýchlikov, ale to len svedčí o jeho neobyčajných schopnostiach.
Viac ako dvadsaťdva víťazstiev v tomto roku nedosiahol nikto. Túto fantastickú Saganovu štatistiku neohrozila podľa mnohých ani jeho znížená konkurencieschopnosť v priamych súbojoch s klasickými šprintérmi. Ale napríklad v takej tretej etape na Tirreno - Adriatico si podal na cieľovej čiare Cavendisha aj Greipela. Z Petra Sagana sa tak stáva cyklista, ktorý vyhráva šprintérske/bodovacie súťaže na etapových pretekoch, a ktorého špurtéri vôbec nemajú radi, pretože ho považujú za typologicky odlišného cyklistu, ktorý robí veľký rozruch v ich kráľovských vodách.
Nebezpeční cyklisti
Do tejto skupiny šprintérov patrí aj John Degenkolb. V tíme Argos-Shimano sa tak tlačia dvaja elitní špurtéri, ale pri ich typologických odlišnostiach ponúka ich spojenie pre holandské zoskupenie veľkú výhodu. Degenkolb sa totiž sústredí na rýchle, ale náročné dojazdy. Aj keď tento rok nedosiahol veľké triumfy na Grand Tours (jedna etapa na Gire), o to bol úspešnejší na klasikách. Vyhral veľmi cenené domáce podujatie Vattenfall Cyclassics a neskôr aj Paris – Tours. Výbornú prácu v tomto ročníku odviedol aj Gianni Meersman. Po dve etapy si odniesol z pretekov Okolo Katalánska a Okolo Romandie. Na Dauphiné vyhral bodovaciu súťaž a až trikrát mu tesne ušlo etapové víťazstvo. Vuelta mu mohla sadnúť lepšie, ale šesť umiestnení v najlepšej desiatke ho pred novou sezónou predurčuje za čierneho koňa na mnohých pretekoch. Thor Hushovd si svoju zašlú šprintérsku slávu pripomenul na Okolo Poľska, na ktorých vyhral dva rýchle dojazdy. Ešte lepšie sa mu darilo na nórskom podujatí Arctic Race of Norway, odkiaľ si okrem dvoch etapových víťazstiev odviezol aj to celkové.
Podobne napreduje aj nórsky cyklista Alexander Kristoff, ktorý sa dokáže presadiť tak v hromadných dojazdoch, ako aj v klasikách. Tento rok žiaril na domácich etapových pretekoch (Glava Tour of Norway, Tour des Fjords), kde vyhral dokopy päť etáp, alebo na Tri dni De Panne – Koksijde, kde skončil celkove druhý v poradí. Vychádzajúcou hviezdou tejto skupiny pretekárov sa stáva Francúz Arnaud Demare, ktorý vyhral cennú etapu na Okolo Švajčiarska a Ride London Classic.
Austrálske rakety
Špeciálnou kategóriou sú rýchliky z austrálskeho tímu Orica-GreenEdge. Ich skvostná kombinácia dráharskej výbušnosti a vrchárskej odolnosti zabezpečila pre Simona Gerransa tretiu korzickú etapu na Tour de France, ktorú vyhral o milimetre pred Petrom Saganom. Daryl Impey sa tiež na Tour prezentoval v hromadných dojazdoch. Napriek tomu, že sa mu nepodarilo ani jeden z nich vyhrať, za jeho aktivitu sa obliekol po šiestej etape do žltého trička ako vôbec prvý Juhoafričan. Michaelovi Matthewsovi sa zas darilo na Vuelte, kde ukoristil dve špurtérske etapy. V tejto sezóne sa viac čakalo od Matthewa Gossa, ktorý síce vyhral etapu na Tirreno - Adriatico, ale ďalej už viac zo svojho umenia neukázal. Na Starej dáme tak vôbec nebol nebezpečný, ako v minulosti.
