Cyklistické krajiny: Voeckler držal Francúzsko v nádeji

5.12.2011, 13:22 | Cyklistické krajiny | Vladimír Miček

Vo Francúzsku zažili po dlhej dobe Tour, na ktorej mali svojho bojovníka v boji o celkový triumf. Thomas Voeckler živil nádeje fanúšikov až do poslednej horskej etapy a aj keď napokon skončil štvrtý, diváci boli nadšení. K tomu sa pridal Pierre Roland, víťaz súťaže o biely trikot pre mladých závodníkov a Francúzi vďaka nim začali dúfať, že už nie je ďaleko doba, keď sa vrátia staré dobré časy. 1985 je rokom posledného víťazstva Francúza na svojom najväčšom podujatí. Zásluhou Bernarda Hinaulta dosiahli piate víťazstvo v rade (Hinault trikrát, Fignon dvakrát) a ani v najhoršom sne im nenapadlo, že ubehne 26 rokov a stále nebudú poznať meno ďalšieho domáceho víťaza. Zvlášť ak dovtedy boli bez prvenstva maximálne sedem rokov.

 

Najvýznamnejšie preteky

O najvýznamnejšom podujatí nielen vo Francúzsku, ale aj vo svete nie je v cyklistike pochýb. Je ňou "Stará dáma" alebo oficiálne Tour de France. Po Olympijských hrách a Super Bowl tretia najsledovanejšia športová udalosť vo tour_de_france_themesvete. V minulej sezóne sa prepisovali dejiny, keď sa prvýkrát v histórii z víťazstva tešil niekto mimo Európu a USA, Austrálčan Cadel Evans. Nestratil sa ani jediný slovenský zástupca Peter Velits, ktorý skončil celkovo na 19. mieste a až v štyroch etapách skončil v TOP 10, keď v pamäti zostane najmä skvelé štvré miesto s cieľom na legendárnom Alpe-d'Huez. Francúzsko však nie je len Tour.

Už v marci sa ide "etapák" Paríž - Nice, kde dal prvýkrát o sebe výrazne vedieť v roku 2010 Peter Sagan, keď tu ako absolútny nováčik medzi profesionálmi dve etapy vyhral, vo dvoch bol druhý a získal zelené tričko pre najlepšieho v bodovacej súťaži. Jeden z vrcholov sezóny prichádza na program v apríli, keď sa v čase-nečase na "mačacích hlavách" na trati Paríž - Roubaix bojuje o česť a slávu v jednej z najťažších klasík, nie nadarmo nazývnou aj "Peklo severu". Naposledy senzačne triumfoval Johan Van Summeren, ktorý tak "vyfúkol" víťazstvo najväčšiemu favoritovi Fabianovi Cancellarovi.

Program na francúzskych cestách pokračuje Critérium du Dauphiné, ktoré spolu s Tour de Suisse slúži ako generálka na Tour. O tom, že Francúzsko je krajina, kde je cyklistika obrovským fenoménom potvrdzuje fakt, že týmto ešte nie je výpočet pretekov WorldTour konečný. Posledným takýmto podujatím je GP Quest France - Plouay, ktoré sa ide počas Vuelty a mnohým jazdcom slúži ako príprava na majstrovstvá sveta.

 

Súčasní najlepší cyklisti a ich typológia

Napriek obrovskej popularite tohto športu v krajine za posledné obdobie nevyrástol pretekár absolútnej svetovej špičky. Posledná sezóna ukázala, že aj v tomto smere sa môže blýskať na lepšie časy.

Aj keď v rebríčku UCI veľa Francúzov nefiguruje, v neoficiálnom rebríčku, ktorý zverejňuje stránka Cqranking, kde sa zohľadňujú všetky preteky kategórie 1.1 a 2.1 a vyššie sa to už Francúzmi hemží. V prvej stovke je ich až 14 najviac spolu s Talianskom.

Po dlhej dobe Tour zdvíhala adrenalín domácich fanúšikov nielen vďaka dramatickosti o prvenstvo, ale aj tým, že takmer do posledných kilometrov bojoval o celkové prvenstvo domáci cyklista a to špeciálne ich najväčší obľúbenec Thomas Voeckler. Bojovník na pohľadanie mal až do tohtoročnej Tour povesť vynikajúceho jednodňového jazdca, ktorý však nikdy výrazne neprehovoril do konečného poradia v dlhých etapových pretekoch. V poslednej sezóne mu voeckler-thomas-tour-2011ako tradične vyšiel únik v úvodnej časti Tour. V 9. etape síce nevyhral, ale druhé miesto mu stačilo na to, aby si obliekol žltý dres pre vedúceho jazdca s približne dve a pol minútovým náskokom pred najväčšími favoritmi. Keďže najťažšia časť pretekov bola ešte len pred jazdcami, nevzbudzoval tento minimálny náskok veľké obavy. Veď v roku 2004 mal na Lancea Armstronga po 5. etape náskok takmer 10 minút, aby v Paríži pozeral na Američana s viac ako polhodinovou stratou. Lenže tento sympaťák v roku 2011 bol úplne niekto iný ako ten z minulosti. Prešli Pyreneje, končili Alpy a tri etapy pred koncom figurovalo jeho meno stále na prvom mieste. Až 19. etapa vyzliekla neuveriteľného bojovníka zo žltého. Nebyť taktickej chyby, keď sa sám snažil dostihnúť skupinu utečencov, čo ho stálo sily do záverečného stúpania a stratil v cieli napokon cez dve a pol minúty na najväčších favoritov, bol by s najväčšou pravdepodobnosťou "na bedni". Konečné štvrté miesto je aj tak najlepšie celkové umiestnenie Francúza za posledných desať rokov. Dal o sebe vedieť aj tretím miestom na GP Ouest France - Plouay a vyhral etapák kategórie HC 4 Jours de Dunkerque, kde mu vyšiel únik v štvrtej etape.

V TOP 10 na najprestížnejších pretekoch sezóny skončil aj Jean-Christophe Peraud. Cyklistický obojživelník, ktorý ešte na OH 2008 v Pekingu získal striebro na horských bicykloch, neskôr presedlal na cestu a hneď sa stal majstrom Francúzska v časovke. V poslednej sezóne pri svojej premiére na Tour skončil desiaty, na ďalších troch etapákoch kategórie WorldTour skončil medzi najlepšími siedmimi. Napriek tomu, že už má Kristove roky, je na ceste v podstate nováčikom a v najbližšej sezóne sa môže ešte zlepšovať.

To, že etapové preteky vie jazdiť, dokázal aj John Gadret na Gire, kde skončil tesne za pódiovým umiestnením. Na Tour sa mu však už nedarilo a napokon z nej pred 11. etapou odstúpil.

Zabudnúť by sme nemali ani na Davida Moncoutieho. 36-ročný veterán vyhral na Vuelte po štvrtýkrát v rade vrchársku súťaž, čo sa ešte žiadnemu cyklistovi nepodarilo. José Mária Jimenéz síce takisto vyhral štyrikrát (1997-2001), ale jeho víťazstvá v roku 2000 prerušil Carlos Sastre. Na dôvažok ešte pridal aj jeden etapový triumf. Okrem toho vyhral dva silne obsadené "etapáky" Tour Méditerranéen a Tour Du l'Ain.

Medzi šprintérmi nie je momentálne žiadny Francúz, ktorý by vzbudzoval výraznejší rešpekt. Najlepším je Romain Feillu z holandského zoskupenia Vacansoleil. Na svojom konte má osem víťazstiev, ale ani jedno z tej najvyššej kategórie. Na Tour bol päťkrát v etape medzi desiatimi, ale len raz druhý, zvyšné mimo najlepšiu trojku.

chavanel-1Klasiky sú asi najsilnejšou stránkou Francúzov. Voeckler bol tretí na už spomínanej domácej klasike. Sylvain Chavanel siahal po víťazstve na Ronde van Vlaanderen, ale v šprinte trojčlennej skupinky skončil druhý, keď za Nuyensom zaostal len o pár centimetrov. Na Vuelte si obliekol na štyri dni aj zlatý dres lídra, keď bol členom úspešného úniku v 3. etape. Na Tour sa mu tento rok nedarilo, ale tesne pred ňou získal titul majstra Francúzska. V posledných sezónach bol výrazne hendikepovaný svojim zdravotným stavom, ktorý sa v medzisezónnom období rozhodol riešiť operačne. Na medailovú pozíciu sa v pretekoch najvyššej kategórie dostal v Montreale aj Pierrick Fédrigo, ktorému vyšiel únik s Rui Costom.

 

História

Krajina, v ktorej sa ide Tour nemôže mať chudobnú históriu. Až 36-krát stál Francúz na najvyššom stupienku tohto preteku. Na Gire sa tešili šesťkrát a na Vuelte deväťkrát. Z Francúzska pochádza osem majstrov sveta - osem titulov získalo osem rôznych jazdcov - a traja olympijský medailisti.

Dvaja velikáni však jednoznačne dominujú Bernard HinaultJacques Anquetil. Prvý menovaný dokázal vyhrať päťkrát Tour, trikrát Giro, dvakrát Vueltu a v roku 1980 na domácich tratiach v Sallanches si obliekol dúhový dres pre majstra sveta. Len päť cyklistov dokázalo vyhrať všetky tri najväčšie etapové preteky, ale jediný on stál na hinault_bernardnajvyššej priečke na každom podujatí aspoň dvakrát. Jeho výsledky na Grand Tour sú obdivuhodné, špeciálne ak si zoberieme do úvahy, že na týchto podujatiach štartoval trinásťkrát, v roku 1980 Tour nedokončil, v 1984 a 1986 bol druhý a všetky ostatné vyhral! Pre kompletnosť ešte dodajme, že vyhral 28 etáp na Tour a 42 celkovo na Grand Tour. Z jednodňových pretekov vyhral snáď takmer všetko čo sa dalo.

Anquetil má o dva triumfy na Veľkej trojke menej. Bol prvým, kto vyhral Tour päťkrát, k čomu pridal triumf na Vuelte a dva na Gire. Sedem cyklistov vyhralo v jednej sezóne Giro a Tour. Spolu s Hinaultom medzi nich patria a sú jedinými, ktorí v jednej sezóne vyhrali Tour a Vueltu. "Monsieur Chrono" ako ho nazývali pre jeho vynikajúce časovkárske schopnosti zomrel v roku 1987 vo veku nedožitých 54 rokov.

Pri Anquetilovi nemožno nespomenúť Raymonda Poulidora. Zúčastnil sa 14 ročníkov Tour de France, z ktorých 12 dokončil a osemkrát bol na pódiu. Nevyhral však jediný ročník... Tento sympatický vrchár doplatil na éru dvoch velikánov - vyššie spomínaného Anquetila a následne Eddyho Merckxa. "Večne druhý" bojoval  o svoje premiérové víťaztsvo ešte aj vo svojich 40 rokoch. Síce ho nezískal, ale aj jeho tretie miesto bolo obdivuhodné.

Éru Hinaulta zas zažil ďalší velikán Laurent Fignon. Na rozdiel od Poulidora však stihol ešte pred jeho nástupom dvakrát vyhrať Tour v rokoch 1983 a 1984. Mohol sa radovať aj tretíkrát, ale s jeho menom sa spája najtesnejšia prehra v histórii francúzskych pretekov. S Američanom Lemondom prehral o osem sekúnd, pritom pred záverečnou časovkou viedol o 50. O tejto časovke sa rozpráva dodnes a má prečo - bola to v podaní Lemonda najrýchlejšia jazda proti chronometru v histórii Tour. "Profesor" ako cyklistu prezývali, v júni 2009 oznámil, že má rakovinu tráviacej sústavy a dva týždne po svojej päťdesiatke 31. augusta 2010 tejto zákernej chorobe podľahol.

Spomenúť treba André Leducqa, ktorý v medzivojnovom období vyhral dvakrát Tour a 25 etáp - viac ich majú iba Merckx a Hinault. Lousion Bobet bol zas prvým, ktorý dokázal vyhrať Tour trikrát v rade (1953-1955).

vvirenque_richardVeľmi populárnym pretekárom na prelome tisícročia bol Richard Virenque, ktorí bol mimoriadne populárny vďaka svojmu štýlu jazdenia a mioriadne dlhým únikom. Tento rodák z marockej Casablanky bol dvakrát na pódiu v celkovej klasifikácii Tour a je so siedmimi prvenstvami vo vrchárskej súťaži rekordérom. Jeho rovesník, ktorý pútal takmer rovnakú pozornosť bol Laurent Jalabert. Aj keď sa presadzoval skôr na klasikách, svoju komplexnosť dokázal na Vuelte v roku 1995, keď k celkovému víťaztsvu pridal aj triumf v bodovacej a vrchárskej súťaži, čo sa na Grand Tour podarilo už iba Merckxovi a Tonymu Romingerovi.

 

Najbližšia budúcnosť

Nádej do budúcna vzbudzuje Voecklerov kolega z tímu Europcar Pierre Rolland. Ten doplnil Voecklera a Gadreta na popredných priečkach celkového hodnotenia (11.) poslednej "Starej dámy", vyhral biele tričko pre najlepšieho cyklistu do 25 rokov a triumfoval v pamätnej 19. etape na Alpe D'Huez.

rolland_pierreObrovský talent vyrastá v zoskupení FDJ. Thibaut Pinot má ešte len 21 rokov, ale už má na konte víťaztsvá v etapových pretekoch Settimana Lombarda a Tor de Alsace. Na oboch vyhral královské etapy. Ďalšie dve vyhral na Tour De l'Ain, celkovo bol 16. na Critérium du Dauphiné. Už v tomto mladom veku je skvelým vrchárom a na obstojnej úrovni vie aj časovky.

Veľmi rýchlym jazdcom sa ukazuje Tony Gallopin, ktorý vie prejsť s tými najlepšími aj kopce. Krokom vpred by pre neho mal byť prestup z Cofidisu do novotvoriaceho RadioShack-Nissan-Treku. Podobným tipom by mohol byť v budúcnosti aj jazdec FDJ Anthony Roux, ktorý je o rok starší.

 

Tímy

ag2r_la_mondialeMenšie množstvo Francúzov v popredí rebríčka UCI má pochopiteľné vysvetlenie. Len Ag2r-Le Mondiale malo v poslednej sezóne WorldTour licenciu. Zato až päť zoskupení patrilo medzi profesionálne kontinentálne tímy, ktorých výsledky sa v rebríčku UCI nezohľadňujú, aj keď sa pomerne často zúčastňujú pretekov najvyššej kategórie. Cofidis, FDJ, EuropcarSaur-Sojasun sú totiž už zabehnuté tímy a na mnohých pretekoch štartujú na voľné karty. Navyše, na Tour dostávajú voľné karty takmer výlučne domáce tímy, a tak francúzski jazdci nemajú potrebu prestupovať za každú cenu do zahraničných zoskupení WorldTour.



Diskusia

Diskusia neobsahuje príspevky.
 
Náš eshop