Vysiela Šport RTVS
Dvadsaťjeden náročných dní na jubilejnej Tour de France sa chcelo pýšiť neopakovateľným predstavením, preto francúzski organizátori poctili otvorením tohtoročnej edície ostrov Korzika, ktorý nikdy predtým nehostil takú významnú cyklistickú návštevu. Pre turistov malebný, avšak pre pretekárov veľmi zradný ostrov so zvlneným profilom a úzkymi cestami prinútil štartové pole k obozretnej jazde od samého začiatku pretekov. Viditeľná nervozita v pelotóne hneď v prvej etape spôsobila hromadný pád, ktorého následky poznačili niektorých jazdcov na niekoľko dní. Medzi neohrozenými šťastlivcami bol aj Marcel Kittel, ktorý si v zredukovanej skupine vybojoval víťazstvo. Nikto vtedy nemohol tušiť, že práve tento nemecký špurtér sa stane šprintérskou hviezdou pretekov. Pre Petra Sagana bolo veľmi dobré, že do záverečného špurtu sa nedostali ani Cavendish a Greipel, takže bitka o zelený dres sa začala až na druhý deň.
V ňom Peter Sagan ukázal svoju prevahu v kopcovitom teréne nad svojimi konkurentmi a za svoj výkon bol odmenený druhým miestom. Pre slovenských fanúšikov to bola doslova infarktová etapa, pretože Sagana delili od víťazstva zhruba tri metre a Peter Velits stratil ťažko 
pochopiteľných 17 minút kvôli rozhodnutiu jeho športových riaditeľov, ktorí chceli hneď na začiatku pretekov vyjasniť otázku ohľadom lídrov tímu. Ešte napínavejšie skončila tretia etapa, v ktorej Peter Sagan po hektickom závere prehral len o milimetre na cieľovej páske so Simonom Gerransom. Pri odchode z Korziky sa však slovenský šampión zmocnil zeleného dresu, ktorý potom až do Paríža nemal iného majiteľa. Favoriti na celkové poradie prežili úvodné dni bez ujmy, ani jeden z nich nevystrčil rožky na nepríjemnom teréne na tomto francúzskom ostrove. Prvé časové medzery tak vytvorila až tímová časovka v prístavnom meste Nice.
Austrálske zoskupenie Orica-GreenEdge v nej vytrelo kocúra tímu OPQS, ktorý v cieli stratil na víťaza len jednu sekundu. Orica tak prežívala v tých momentoch skvostné chvíle. Dve etapové víťazstvá za sebou a držiteľ žltého trička v jej radoch. Prvé dni na Tour tak zaslúžene patrili tomuto tímu. Nasledujúce dve jednoduché etapy si už nenechali ujsť šprintéri a víťazstvá Cavendisha a Greipela upokojili atmosféru v ich tímoch. Pre Petra Sagana bolo veľmi dobré, že šprintérske esá si medzi sebou delili etapové vavríny a ani jeden z nich nevyčnieval nad ostatnými, ktorý by sa stal jeho jasným konkurentom v bodovacej súťaži. Neskrotný Hulk si zatiaľ udržiaval náskok získaný na Korzike a pokračoval vo vynikajúcich výkonoch, ktoré mu zaručovali pódiové umiestnenia.
Siedma etapa napokon ukázala Tourminátora v najlepšom možnom prevedení. Ťažko zopakovateľný výkon tímu Cannondale priviedol po sto kilometroch Petra Sagana dvesto metrov pred cieľovú pásku, kde si už slovenský rýchlik nenechal ujsť víťazstvo. Ohromnú radosť v talianskom tíme umocnilo vybudovanie si obrovského náskoku v bodovacej súťaži. Jeho konkurenti v tej chvíli už istotne vedeli, že na zisk zeleného dresu bude musieť Sagan aspoň v dvoch etapách doslova vybuchnúť a nebodovať, čo však pri jeho konzistentných výkonoch bolo mission impossible.
Už prvý finiš na vrchole stúpania Ax 3 Domaines ukázal neuveriteľnú formu Chrisa Frooma, ktorý sa po zdrvujúcom víťazstve obliekol do žltého trička. Nikto z favoritov nedokázal reagovať na jeho útok, druhý v cieli Richie Porte sa neráta. Froome v ôsmej etape potvrdil, že ako najlepší cyklista v pelotóne nebude čakať, čo urobia ostatní, ale svoju dominanciu chce dávať 
najavo, kde sa len bude dať. A práve toto bol výrazný rozdiel oproti minuloročnému defenzívnemu pretekaniu Bradleyho Wigginsa. Hneď na druhý deň však ďalšia pyrenejská zastávka dostala pod veľký tlak tím Sky, ale od svojich spolujazdcov izolovaný Froome všetko bravúrne zvládol. Movistar a Saxo-Tinkoff nedokázali využiť početnú prevahu na deklasovanie osamoteného Frooma, namiesto toho vyčkávali na posledný týždeň. Jedine Quintana mu brnkal na nervy, ale to bolo všetko. Najmä Movistar akoby urazil v tejto etape šťastenu. Možno aj sám Froome vtedy pochopil, že sa nemusí nikoho a ničoho báť. V náročných horských etapách zostával Peter Velits statočne pri Michalovi Kwiatkowskom a nezaťažený inými úlohami dosahoval výborné výsledky.
Druhý týždeň odštartoval pokojnou etapou a víťazstvom Marcela Kittela, v ktorej ešte zaujal Mark Cavendish bezohľadným špurtom. Jedenásta etapa po zemetrasení v Pyrenejách strašila favoritov na celkové poradie ešte viac, pretože Froome bol opäť pripravený rozdávať v časovke minúty. Ani vynikajúce výkony jeho konkurentov mu v tom nezabránili, pretože jazdil vlastnú ligu spoločne s Tonym Martinom, ktorý nakoniec v časovke zvíťazil. Nemecký šampión cítil v cieli obrovské zadosťučinenie, veď len kvôli tejto etape zostal v pretekoch po hrozivom páde z prvého dňa. Ani ďalšie dve minúty pre Frooma nerozhodili ostatných favoritov, veď o všetkom sa rozhodne v Alpách. Obidvaja naši Petrovia zajazdili výbornú časovku, tentoraz bol však lepší Sagan, ktorý sa ocitol v druhej desiatke v spoločnosti naozaj elitných pretekárov.
Nasledujúce tri etapy mali priviesť pelotón pod Mont Ventoux a zároveň ponúkali kľúčové momenty pre zelený dres. Najskôr vyhral tretíkrát Kittel a o najlepšom šprintérovi už nebolo pochýb. Trinásta etapa sa pod vplyvom vetra prekvapujúco zmenila na bitku o celkovú klasifikáciu. Medzi porazenými bol aj Froome, no najväčšiu stratu utrpel Alejandro Valverde, čo bola pre neho skutočne veľká rana, pretože v kopcoch patril medzi absolútnu špičku. Naopak Saxo-Tinkoff získal na lídra pretekov jednu minútu a po heroickom výkone v závere etapy si dodali Contador a spol. zvýšené sebavedomie. Vynikajúcu prácu odviedol aj Sagan, keď sa udržal vo vedúcej skupine, ale s druhým miestom nebol spokojný, pretože ho v špurte vyškolil Cavendish. Nasledujúci deň bol na programe profil ako stvorený pre Petra Sagana, no ten si po náročnom predchádzajúcom dni zvolil odpočinok. Prvýkrát v tomto ročníku sa napokon z víťazstva tešil únik.
Mont Ventoux potom sľuboval napínavú bitku, no Sky a Froome napokon zrežírovali komorné predstavenie o jednom hercovi. Aj druhýkrát Froome zdemoloval konkurenciu a jeho odstup na čele sa opäť zvýšil. Tentoraz mu však dokázal ako-tak konkurovať Nairo Quintana, ktorý sa 
ukazoval ako druhý najlepší vrchár v pelotóne. Na Mont Ventoux potvrdil zlepšujúcu formu Joaquim Rodríguez, Alberto Contador zas pokračoval v nemastných výkonoch. Peter Sagan sa chystal atakovať najlepšiu desiatku, lenže kolegovia z brejku vopred zabalili možnosť úspešne bojovať na veternej hore. Peter Velits tiež pokračoval vo výborných výsledkoch. S odstupom času môžeme povedať, že po legendárnom obrovi sa definitívne prestalo zápasiť o žlté tričko, pretože ostatní favoriti sa začali sústrediť len na získanie pódiového umiestnenia.
Od posledného týždňa si veľa sľubovali fanúšikovia cyklistiky, lebo boli zvedaví, čo sa vymyslí na Frooma. V prvej alpskej etape sa z víťazstva radoval únik, v ktorom bol aj Peter Velits. Contador a Rodríguez síce útočili na poslednom stúpaní, ale týmito atakmi len potrhali pelotón a skupina s najväčšími favoritmi prišla do cieľa spoločne, no bol to sľubný začiatok. V sedemnástej etape bola na programe horská časovka, ktorú podľa predpokladov ovládol Froome, avšak len o niekoľko sekúnd pred Contadorom. Aj ostatní favoriti zajazdili vynikajúce časy, takže Chris Froome si už po štvrtýkrát dramaticky nezvýšil vedenie.
Hneď na ďalší deň čakal na pelotón dvojnásobný prechod cez Alpe d´Huez, ktorý motivoval cyklistov k tomu najlepšiemu výkonu. Aj keď sa z víťazstva tešil Christophe Riblon z úniku, čím konečne potešil Francúzov etapovým triumfom, za jeho chrbtom sa takisto odohrávala dráma s klasickým scenárom. Porte vyprofiloval skupinku najsilnejších, z ktorej neskôr atakoval Chris Froome. Za ním sa udržal len Quintana, čoskoro sa k nim pripojil aj Rodríguez. Alberto Contador definitívne potvrdil, že na najlepších vrchárov v tomto ročníku jednoducho nemal. Rodríguez sa spoločne s Quintanom zbavili Frooma, ktorý mal pred cieľom evidentné problémy a nebyť jeho oddaného kolegu Richieho Porta, mohol v cieli stratiť oveľa viac. Osemnásta etapa len potvrdila, že Froome už zostane na tróne, no dve miesta na pódiu sú stále voľné. A záujemcov veľmi veľa.
Predposledná horská etapa s piatimi náročnými stúpaniami bola pre celý pelotón strašiakom. 
Hlavní favoriti v nej však vôbec neriskovali, nechali vyhrať únik a sami seba si postrážili až do cieľa. Všetky sily boli teda ušetrené na záverečné stúpanie na Annecy - Semnoz v dvadsiatej etape. Tam sa opäť na čele vytvorila skupinka s najväčšími favoritmi, ktorú tentoraz roztrhali Rodríguez a Quintana, pričom Froome ich atak s prehľadom zlikvidoval. Trojica najsilnejších vrchárov si postupne vybudovala dostatočný náskok, aby si Quintana udržal druhé miesto v celkovom poradí a Rodríguez sa prebojoval na tretie. Súboj o etapové víťazstvo týchto troch najlepších pretekárov na Tour symbolicky zakončil bitku v GC.
Večerný Paríž potom už len privítal vyčerpaný pelotón a víťazným gestom sa mu za to odvďačil Marcel Kittel, ktorý sa so štyrmi víťazstvami stal rekordérom stého ročníka Tour de France. Keďže Peter Sagan dorazil do cieľa, mohol si pod Víťazným oblúkom užiť ceremóniu pre víťaza bodovacej súťaže. Peter Velits napriek nezmyselnej druhej etape dosiahol vynikajúce 25. miesto.
Toto nie je posledný sumár! Nedá sa spomenúť všetko na jednom mieste...
