Vysiela Šport RTVS
Cyklistický svet sa zhoduje, že 67. ročník Vuelta a Espaňa bol jedným z najvydarenejších. Organizátori postavili trasu výborne, celkovo zvládli podujatie bez väčších problémov a cyklisti predviedli to, čo bolo v ich silách. Pozrime sa na Vueltu cez jednotlivých hrdinov, ktorých výkony si budeme ešte dlho pamätať.
1. Kým začneme výpočet individualít, nedá nám nezačať kolektívnym hrdinom par excellence. Španielska družina pod vedením Eusebia Unzuého s názvom Movistar Team vyčnievala nad ostatnými od začiatku až do konca. Šokovali víťazstvom v úvodnej tímovej časovke, keď o desať sekúnd predstihli OPQS, Rabobank a BMC. Castroviejo sa obliekol do červenej. V tretej etape, teda prvej s finišom do kopca, na cieľovej čiare Valverde prešpurtoval Rodrígueza a vyhral etapu. Tým sa dostal do čela celkového poradia. Čierny deň prišiel už hneď vo štvrtej etape, keď po páde Alejandro stratil 55 sekúnd a zákonite aj červený dres.
V ďalších etapách sa líder tímu bez problémov držal ostatných favoritov a Rojas sa pokúšal špurtovať. Druhé etapové víťazstvo si znova pripísal Valverde, a to v 8. etape, ako inak, po stúpaní. Časovka iba potvrdila formu Movistaru, keď v Top 10 skončili traja jazdci. Tu sa prvý raz ukázalo, že kandidátom na najlepšiu desiatku je bez pochýb aj Beňat Inxausti. V 16. etape výborne pomohol Valverdemu Quintana a bývalý dopingový hriešnik sa posunul cez Frooma na tretie miesto.Zo 17. etapy, v ktorej prekvapujúco zaútočil Contador, mal veľký úžitok aj Movistar, ktorý jeho atak akoby čakal. Okrem toho, že Valverde takmer El Pistolera v závere etapy dostihol, ešte aj Inxausti finišoval viac než minútu pred Rodríguezom a posunul sa do Top 10. Tím tu spečatil líderstvo v súťaži družstiev.
Do dokonalosti dotiahol Vueltu pre Movistar Valverde v záverečnej etape, keď medzi šprintérmi špurtoval šiesty a získal zelený aj biely dres. Celkovo skončil druhý, Inxausti desiaty.
Valverde, Inxausti a Quintana fantasticky zvládli kopce. Castroviejo nesklamal v časovkách a jediným miernym sklamaním je výkon vlaňajšieho víťaza Juana Josého Coba, ktorý bol najmä kvôli zdravotným problémom, viac či menej fingovaným, neviditeľný.
Klasifikácie: zelený dres, biely dres, tímová súťaž, jazdci Movistaru 20x v Top 10 etapy.
2. Joaquim Rodríguez, Kaťuša
Po dlhších úvahách, ktorého zo supertrojice určiť za najväčšieho hrdinu Vuelty, sme sa rozhodli pre Joaquima "El Purita" Rodrígueza Olivera.
Ruský celok pod nemeckým vedením so španielskymi lídrami stavil na osvedčený recept z Giro d'Italia. Postavil až šesť pretekárov z májového podujatia a dokonale ho zopakoval, na ich smolu aj s nešťastným koncom. Kým na Gire Joaquim Rodríguez viedol desať etáp, tu to bolo až trinásť. Neuveriteľná bilancia. V histórii sa zrejme nikdy nestalo, aby cyklista v jednom roku obliekal dres lídra na Grand Tours 23 dní a k tomu ešte ani raz celkovo nevyhral.
Kým na Gire sa Puritova partia v kopcoch nevedela zbaviť Hesjedala (časovka bola už iba vyústením), na Vuelte sa všetko vyvíjalo výborne. 33-ročný Barcelončan vyhral tri etapy na vrchole stúpania, prekvapil v časovke, no prišla 17. etapa a sen sa zrútil ako domček z karát. Contador a Movistar osamotenému Puritovi jednoducho ušli a pretekár, ktorý celý život sníval o tejto sezóne, z Madridu odchádzal s vedomím, že na vrchole svojej formy a kariéry tesne prišiel aj o druhý titul víťaza Grand Tour, hoci asi bol na Gire aj Vuelte najlepší. Možno mu naozaj nie je súdené víťazstvo a históriu, kde štartuje Contador v Top forme - zvíťazí, sa ešte nikomu nepodarilo prelomiť. A to trvá už päť rokov!
Budeme zvedaví, ako si naplánuje budúci ročník. Ak v ňom bude Tour de France, znova zrejme vyjde na prázdno. Ak ale opäť zvolí taliansko-španielsku kombináciu, možno smolu konečne prelomí.
3. Alejandro Valverde, Movistar
Najpokojnejším, možno až najsuverénnejším, dojmom z cyklistov na konečnom pódiu pôsobil Alejandro Valverde. Zaujímavé je, že líder Movistaru pred pretekmi svoje šance príliš komentovať nechcel a pred novinármi sa dokonca vyjadril, že na celkové poradie necieli. Kto však pozná "zelenú strelu", ako Alejandra doma prezývajú, videl, že na Tour de France sa ešte len zohrieva a vrchol príde na poslednej Grand Tour roka.
Tretia etapa s prvým krátkym cieľovým stúpaním, ktorú vyhral, ukázala jeho obrovské kvality. To isté sa dá povedať aj o etape deň na to, kedy po páde musel najprv stíhať pelotón na rovine a potom aj v kopci. Jeho úžasné tempo v kopci po už vyčerpávajúcej rovine, strese a zlosti jasne ukázali, že toto je jeho stará dobrá forma a na týchto pretekoch s ním treba rátať. V Madride stratil na víťaza 1:16, 55 sekúnd ho stála štvrtá etapa.Od Contadora s Rodríguezom nebol horší v krátkych ani dlhých stúpaniach a vyšla mu aj časovka, v ktorej bol štvrtý. Vyhral dve etapy. Čerešničkou na torte bola jeho vôľa po špeciálnych dresoch, keď zelený a biely vybojoval až v posledný deň po cieľovom špurte v Madride. Pôsobil mimoriadne vyrovnaným dojmom, preukázal fantastickú taktickú vyspelosť a jeho celkový výkon môžeme označiť za najlepší v kariére. Vuelta 2009, ktorú vyhral, nebola až tak kvalitne obsadená, navyše vtedy nevyhral ani jednu etapu či zelený dres.
4. Alberto Contador, Saxo Bank - Tinkoff Bank
Šampión a, nalejme si čistého vína, hlavný favorit už pred začiatkom španielskeho dobrodružstva, iba potvrdil to čo vždy. V jeho ére, už päť rokov, jednoducho nemá premožiteľa a vyhral všetkých sedem trojtýždňových pretekov, na ktoré sa výhradne sústredil. Tentoraz ho dokonca nezastavila ani polročná pauza a bolo by naivné myslieť si, že toto bol jeho vrcholný výkon a na viac než to, čo predviedol uplynulý mesiac, už nemá. Neprajníci Pištoľníka povedia, že nebyť 17. etapy, Rodrígueza by sa v kopcoch nezbavil, ale otočme list a priznajme, že ku Grand Tour patria aj časovky. Tak málo časovkárskych kilometrov, dokonca ešte aj s kopcom, sa len tak nevidí a ak by mala Vuelta profil ako tohtoročná Tour, vyhral by pred Rodríguezom minimálne o štyri až päť minút (nie len kvôli časovkám, ale aj minimálnemu množstvu krátkych prudkých finišov a absencii bonifikácií).
Bjarne Riis všetko stavil na Alberta a dá sa povedať, že nič iné mu ani neostávalo. Jeho tohtoročný tím čakal na tieto preteky ako na spasenie a domestici sa celú sezónu pripravovali na uplynulé tri týždne. Varovným prstom pre dánsky celok ostáva fakt, že one man show sa medzi fanúšikmi príliš nenosí a na budúcoročnú Tour de France musí zložiť konkurencieschopnejší tím na viacerých frontoch. Je úplne jedno ako bude 100. ročník Tour vyzerať, už teraz je El Pistolero najväčším favoritom.
5. John Degenkolb, Argos-Shimano
Päť triumfov nemeckého mladíka v špurtoch sa vyrovná jednej zo slávnych bilancií Marka Cavendisha z Tour de France (2009 šesť, 2010 päť, 2011 päť víťazstiev). Kým Brit mal silnejšiu konkurenciu, Nemec menej príležitostí. Na tohtoročnej Vuelte sa špurtovalo iba šesťkrát, čo je oproti najslávnejšiemu podujatiu cyklistického sveta priemerne o dve až tri čísla menej. Musíme sa pousmiať nad tým, aká je 
cyklistika vrtkavá. Najlepšie preteky histórie sa holandskému tímu bez Pro Tour licencie podarili paradoxne bez ich lídra Marcela Kittela. Šprintérsky kráľ vlaňajšej sezóny má síce na konte tento rok deväť víťazstiev, ale žiadne na výnimočne prestížnych pretekoch. O pol roka mladší krajan a kolega na Vuelte predviedol fantastický výkon a nevyhral iba jediný špurt, keď v 18. etape zaspali jeho kolegovia. Mladý tím súťažne nešpurtoval osem dní, čo si vybralo svoju daň.
cyklistika vrtkavá. Najlepšie preteky histórie sa holandskému tímu bez Pro Tour licencie podarili paradoxne bez ich lídra Marcela Kittela. Šprintérsky kráľ vlaňajšej sezóny má síce na konte tento rok deväť víťazstiev, ale žiadne na výnimočne prestížnych pretekoch. O pol roka mladší krajan a kolega na Vuelte predviedol fantastický výkon a nevyhral iba jediný špurt, keď v 18. etape zaspali jeho kolegovia. Mladý tím súťažne nešpurtoval osem dní, čo si vybralo svoju daň.Johnovou čerešničkou na torte bol únik v 19. etape, ktorú vyhral Philippe Gilbert. Rovinatá etapa sa končila v miernom kopci a keďže bol klasický špurt nepravdepodobný, Degenkolb sa zavesil za Phila a skúšal šťastie štýlom špecialistu na valónske klasiky. To napokon nevyšlo ale nie je sa ani čomu čudovať. 23-ročný mladík ešte musí nazbierať potrebné skúsenosti. Sme zvedaví ako Argos vyrieši otázku lídra na nadchádzajúcej Tour de France.
6. Christopher Froome, Sky Procycling
Štvrtý muž celkového poradia (+10:16) predviedol výkon na absolútnej hranici možného. Táto sezóna je pre neho najnáročnejšia v kariére a na 99 % už ťažšiu nikdy nezažije. Na jar ho síce stretlo menšie zranenie, no od konca mája šliape ako dobre namazaný stroj. Spolu s celým Sky ovládol Critérium du Dauphiné, príbeh Tour de France poznáme a na domácej olympiáde šiel dušu vypľuť pre Cavendisha v pretekoch, aby si následne vybojoval bronz v časovke. Potom ešte do polovice Vuelty držal krok so supertrojkou a v druhej časti ho už nikto zo štvrtej pozície nevytlačil. O dva týždne chce ešte zabojovať o titul majstra sveta v boji proti chronometru.
Štvrté miesto nezničiteľného dlháňa z kenského Nairobi by sme mohli porovnávať s Contadorovým umiestnením na Tour 2011, keď po najťažšom Gire histórie dokázal obsadiť celkové piate miesto. Medzi oboma Grand Tours Alberto neabsolvoval nič, Froome OH. Nemôžeme však povedať, že Chris boj o víťazstvo neplánoval. Od začiatku tejto sezóny bolo zjavné, že Wiggins bude najlepší vo Francúzsku, a preto Froome v hĺbke svojej mysle španielsky podnik mal.
Rovesníkovi s bratmi Velitsovcami patrí obrovské uznanie aj za to, že ho celý svet pred Vueltou do úlohy jedného z najväčších favoritov vôbec pasoval. Všetci ignorovali fakt, že mladý a ešte nie veľmi skúsený cyklista to jednoducho fyzicky nemôže vydržať. Aj v Chrisovom prípade budeme očakávať aký program zvolí budúci rok. Jedno je ale isté, na Grand Tour už Wigginsovi pomáhať nebude.
7. Daniel Moreno, Kaťuša
Dvorný pomocník Joaquima Rodrígueza obsadil celkové piate miesto (+11:29). Bol najlepší zo "zvyšku sveta" čo hovorí o jeho vynikajúcich kvalitách. Dani celú kariéru predvádza nesmierne vyrovnané výkony. 
Španielske klasiky a menšie preteky vyhráva ako na bežiacom páse a radi by sme ho konečne videli na veľkých pretekoch bojovať výlučne samého za seba. Má už 31 rokov, takže hodiny tykajú. Za jeho posledných päť účastí na Vuelte to nikdy nebolo horšie než 12. miesto, no piaty ešte nebol, čo hovorí o postupnom zlepšovaní sa. Navyše, ak by nemusel "dávať pozor" na svojho kolegu, možno by predstihol aj štvrtého Brita. Podobne ako u Frooma aj u neho už nastal čas stať sa lídrom, a to bude musieť pochopiť Kaťuša aj sám Rodríguez. Tipovali by sme to tak, že rodák z Madridu budúci rok na Tour de France vytvorí líderskú dvojičku s Menšovom. Prípadne, ak sa Joaquim rozhodne pre Tour, bude lídrom na Gire a Vuelte.
Španielske klasiky a menšie preteky vyhráva ako na bežiacom páse a radi by sme ho konečne videli na veľkých pretekoch bojovať výlučne samého za seba. Má už 31 rokov, takže hodiny tykajú. Za jeho posledných päť účastí na Vuelte to nikdy nebolo horšie než 12. miesto, no piaty ešte nebol, čo hovorí o postupnom zlepšovaní sa. Navyše, ak by nemusel "dávať pozor" na svojho kolegu, možno by predstihol aj štvrtého Brita. Podobne ako u Frooma aj u neho už nastal čas stať sa lídrom, a to bude musieť pochopiť Kaťuša aj sám Rodríguez. Tipovali by sme to tak, že rodák z Madridu budúci rok na Tour de France vytvorí líderskú dvojičku s Menšovom. Prípadne, ak sa Joaquim rozhodne pre Tour, bude lídrom na Gire a Vuelte. 8. Philippe Gilbert, BMC Racing Team
Najlepší cyklista vlaňajšej sezóny prežíval tento rok obrovskú krízu. Bola však iba cyklistická, nie osobná, takže z takejto sa dá ľahšie dostať. So svojou manželkou Patriciou a dvojročným synom Alanom sú veľmi šťastní. Rodina Phila sprevádza na väčšej polovici pretekov, a preto bolo iba otázkou času, kedy sa chytí. Tour de France to nebola, a tak mal dve možnosti. Buď pôjde obhajovať víťazstvo v Quebecu a zabojuje v Montreale, alebo si vytrpí tri týždne v Španielsku ale na návrat formy bude viac času aj príležitostí. Vybral si dobre a triumfoval v deviatej aj devätnástej etape Vuelty. Obe etapy mali rovinatý charakter, no končili v krátkom stúpaní. Prvý raz vytvoril dvojičku s Rodríguezom, ktorý pozorne sledoval jeho kroky, zavesil sa za Belgičana a na výkonnosť jednoducho ušli celej konkurencii. Niečo podobné sa zopakovalo v 19. etape, keď Phil kilometer pred páskou do kopca typicky zaútočil a nechal za sebou Valverdeho, Morena aj Rodrígueza, ktorí došli na ďalších miestach.
Philippe Gilbert, nami prezývaný kamikadze, jednoznačne patrí medzi najväčších favoritov vo Valkenburgu a práve v tomto mestečku dva kilometre pred cieľom tohtoročných MS sa za normálnych okolností očakáva jeho nástup.
9. Simon Clarke, Orica-GreenEdge
Kto by to bol povedal, že 26-ročný bývalý dráhar z GreenEdge vyhrá vrchársku súťaž na najťažšej Grand Tour tohto roka. Všetko sa to začalo nevinným únikom vo štvrtej etape (šesť pretekárov), kde bola iba jediná vrchárska prémia v etape a až samotný cieľ bol druhou prémiou. Na vrchole prvého kopca ani Clarke o plný počet bodov nemal mimoriadny záujem a prémiu nevyhral. Pelotón však išiel pomaly, do toho ešte prišiel pád Movistaru a víťazstvo v etape sa začalo približovať. Práve Clarke etapový vavrín 
získal, keď porazil Tonyho Martina. Zároveň získal cieľovú prémiu a obliekol si bodkovaný dres. Nasledujúcich deväť etáp jazdil Simon v pokoji a na bodky príliš nemyslel. Keď po 13. etape strácal na čelo tejto klasifikácie iba šesť bodov, na druhý deň sa vydal dopredu a získal 16 bodov, čím sa opäť posadil na trón a do konca pretekov už z neho nevstal. Poistku pridal únikom v 20. etape a v Madride mu na konte svietilo 63 bodov, teda o 23 viac než druhému De La Fuentemu a 27 než Rodríguezovi.
Austrálčan získal bodkovaný dres až príliš ľahko (iba tri bežné úniky) a suverénne, nemal súpera. Čím to bolo zostane menšou záhadou. Veď bolo v pelotóne toľko adeptov a vôbec sa neukázali. Iba sa môžeme domnievať, že pretekári Moncoutieho typu si mylne mysleli, že pri tak náročnej Vuelte získa bodkovanú niekto z čela celkového poradia. Ale aby to dopredu vzdali? História sa však nepýta na okolnosti. Simon Clarke navždy ostane víťazom vrchárskej súťaže a pridal k tomu ešte aj pekné etapové víťazstvo. Preto je pre nás deviatym najväčším hrdinom Vuelty 2012.získal, keď porazil Tonyho Martina. Zároveň získal cieľovú prémiu a obliekol si bodkovaný dres. Nasledujúcich deväť etáp jazdil Simon v pokoji a na bodky príliš nemyslel. Keď po 13. etape strácal na čelo tejto klasifikácie iba šesť bodov, na druhý deň sa vydal dopredu a získal 16 bodov, čím sa opäť posadil na trón a do konca pretekov už z neho nevstal. Poistku pridal únikom v 20. etape a v Madride mu na konte svietilo 63 bodov, teda o 23 viac než druhému De La Fuentemu a 27 než Rodríguezovi.10. David Moncoutie, Cofidis
Posledným hrdinom je muž, ktorý bol takmer neviditeľný, no zavŕšil tu skvelú kariéru. Na svojich najobľúbenejších pretekoch sa zúčastnil štyrikrát (2008-2011). Zakaždým vyhral vrchársku súťaž a jednu etapu. Neopakovateľnú bilanciu už tento rok nedokázal predĺžiť. Bolo to kvôli slabej forme, motivácii aj zraneniu z Tour de France. Posledné súťažné dni v živote si jednoducho chcel v pokoji užiť a v úniku sa objavil iba v 14. etape. Na jeho zaujímavú dvojkombináciu vrchársky dres + jedno etapové víťazstvo na jednej Vuelte nadviazal Simon Clarke a táto séria trvá už od roku 2006.
Davidovi patrí okrem iného aj uznanie za to, že ako jediný cyklista súčasnosti celú kariéru odjazdil v jedinom tíme. S družstvom Cofidisu prežil šestnásť rokov, teda presne toľko, koľko tento prokontinentálny celok existuje. Zatiaľ neprezradil čo bude robiť nasledujúce mesiace či roky, predbežne vylúčil spojitosť s profesionálnou cyklistikou. Na otázky novinárov dosiaľ odpovedal iba v štýle, že čas od času sa určite pôjde previesť, veď bicykel je jeho život.
