Vysiela Šport RTVS
Nebolo to tak dávno, čo v roku 2009 dvadsaťpäťročný šprintér Tyler Farrar naplno využil v pelotóne svoju nesmiernu rýchlosť v záverečných metroch a zaradil sa medzi prichádzajúcu generáciu nových špurtérov, ktorí si mali na dlhé roky podmaniť hromadné dojazdy najväčších pretekov na svete. Dosiahnuté 3-etapové triumfy na Eneco Tour, ovládnutie Vattenfall Cyclassics a nakoniec jedno víťazstvo na Vuelte okamžite zaradili talentovaného Američana na úroveň Marka Cavendisha, ktorého dokonca porazil v priamom súboji na Tirreno - Adriatico v tom istom roku.
Jeho šprintérska sláva v nasledujúcom ročníku ešte vzrástla, keď z Gira a Vuelty priniesol po dve víťazstvá a ku obhajobe najväčších nemeckých pretekov pridal ďalšiu jednorazovku Scheldeprijs. Američania sa tak mohli po mnohých rokoch právom pýšiť poriadnym šprintérom, ktorý mal všetky predpoklady, aby konečne vyhral etapu na Tour de France po hromadnom dojazde. Keď v roku 2011 v tretej etape prekonal aj túto métu, nikto vtedy nemohol tušiť, že to bude nadlho jeho posledné veľké víťazstvo.
Skutočne, rok 2011 bol pre Tylera Farrara ako zo zlého sna. Určite najotrasnejšou udalosťou bola pre neho smrť Woutera Weylandta v tretej etape Giro d'Italia, ktorý tragicky zahynul, keď zostupoval z Passo del Bocco. Belgický pretekár bol Farrarovým tréningovým partnerom a veľmi dobrým priateľom, preto ho jeho smrť citeľne zasiahla. Najlepšou odpoveďou na toto trápenie bolo spomínané víťazstvo na Tour de France, ktoré sa však stalo až do dnešných dní jeho posledným veľkým úlovkom na európskom kontinente. Ale do konca sezóny sa z tohto šoku už nespamätal a na žiadnych pretekoch sa výraznejšie nepresadil.
Minulá sezóna bola zas ovplyvnená odchodom jeho dvorného rozbiehača špurtu Juliana Deana, ktorý ako Novozélanďan prestúpil takpovediac do domovskej stajne Orica GreenEdge. Aj samotný Farrar chcel niečo zmeniť, preto ohlásil útok na jarné klasiky. Podľa vlastných slov sa v tréningu zameriaval na silu a vytrvalosť, rýchlosť išla bokom. Lenže ani táto epizóda nemala zdarný koniec. Na Miláno - San Remo okupoval až druhú stovku výsledkovej listiny a ani nasledujúci pobyt na belgickom území nebol k nemu vľúdnejší. Typické dlažobné klasiky ho ani zďaleka nepustili medzi najlepších, reputáciu si napravil len druhým miestom na šprintérskych pretekoch Scheldeprijs. Dokonca sa vydal dobýjať aj Roubaix, kde v cieli uzatvoril tretiu desiatku, čo bol na šprintéra slušný výsledok, ale nie svetoborný, ktorý potreboval.
Na Tour de France potom pykal za nedostatočný šprintérsky tréning, keď sa nedokázal priblížiť k najrýchlejším pretekárom. Jedinou jeho pečiatkou na týchto pretekoch tak bolo zapojenie sa do štyroch hromadných pádov. Keď sa v tomto roku nezmestil do čisto vrchárskej zostavy Garminu na Tour, mnohí komentátori s iróniou tvrdili, že sa bude v hromadných dojazdoch menej padať. Aby toho nebolo málo, minulú sezónu predčasne ukončil po otrase mozgu, ktorý utrpel na Okolo Británie.
V tomto ročníku sa ušla pre Tylera Farrara len jedna nominácia na Grand Tour, preto všetky svoje nádeje vložil frustrovaný šprintér do momentálne prebiehajúcej La Vuelta a Espaňa, na ktorej má čo doháňať, keďže od jeho posledného významného víťazstva ubehli už viac ako dva roky! V minulej sezóne síce vyhral jednu etapu na Okolo Utahu a dve na USA Pro Challenge, ale tieto triumfy určite neodzrkadľujú jeho talent a nenapĺňajú jeho ambície. Sľubne však už pôsobilo tohtoročné víťazstvo na Okolo Kalifornie, keď si v špurte poradil aj s naším Petrom Saganom, a konečne sa zdalo, že znovunastolený špurtérsky tréning prinesie svoje ovocie. Pódiové umiestnenia na Okolo Dánska a Eneco Tour tesne pred Vueltou naznačovali stúpajúcu formu. Lenže španielska Grand Tour nezačala pre Farrara práve najšťastnejšie a americký rýchlik tak pokračuje vo svojom výsledkovom trápení.
V tímovej časovke hneď v prvej etape sa mu totiž zničil šprintérsky vláčik. Dvaja Farrarovi 
najdôležitejší muži pre špurt Koldo Fernández a Michel Kreder mali v prvej etape pád. Zatiaľčo Kreder pokračuje v pretekoch napriek mnohým pomliaždeninám, Fernández musel z pretekov odstúpiť. Pre Farrara je to doslova katastrofa, pretože v doterajšom jedinom hromadnom špurte sa musel prebíjať dopredu na vlastnú päsť, lebo Kreder a Rasmussen dorazili do cieľa 15 minút za svojím špurtérom, ktorý napriek tomu obsadil piate miesto. V siedmej etape mal zas problémy s defektom v najnevhodnejšej chvíli len niekoľko kilometrov pred cieľom, takže ani v tomto predpokladanom šprintérskom dni nemohol prehovoriť do záverečného poradia.
Ak mala byť teda Vuelta pre Farrara akýmsi novým začiatkom, tak úvodné etapy to rozhodne nepotvrdili, i keď bol jeho doterajší výkon silno ovplyvnený aj objektívnymi príčinami. Do konca pretekov však zostáva ešte pár etáp pre šprintérov, kde môže presvedčiť o svojom nespornom talente, veď vo veku dvadsaťdeväť rokov sa predsa neodchádza do dôchodku. Pred Vueltou tvrdil, že tieto preteky sú len pre tých šprintérov, ktorí dokážu trpieť. Tyler Farrar niekoľkokrát dokázal, že patrí do tejto skupiny rýchlych mužov, preto veríme, že ak sa vrátia do pelotónu jeho húževnatosť a priebojnosť, víťazstvá nenechajú na seba dlho čakať. Navyše sú v jeho prípade mimoriadne potrebné, pretože ešte nemá podpísanú zmluvu na budúcu sezónu.
Súvisiaci článok:
Tyler Farrar - profil
