Peter Privara: Vedúci tímov ma prosili, aby sme na nich o rok nezabudli

Či ste mali možnosť sledovať nedávno skončené Okolo Slovenska priamo zo svojej ulice, prišli ste povzbudiť chlapcov na dojazd, či ste o ňom čítali na našom portáli, zhliadli fotografie alebo videli spravodajstvo vo večerných športových novinách našich televízií, zrejme ste pocítili svieži vánok, ktorý zafúkal nad našou cyklistikou. Hodnotí pozitívne 56. ročník Okolo Slovenska aj človek, ktorý bojoval za jeho záchranu a stál na čele organizačného výboru ako generálny riaditeľ pretekov? Peter Privara.

Za posledné roky bola asi najkvalitnejšia aj najpočetnejšia účasť zo zahraničia. Tešíme sa, že štartovali aj štyri slovenské tímy. Najlepšie to dopadlo pre Talianov a Rusov. Meridiana a Kaťuša si rozdelili prvé štyri miesta v celkovom poradí. Naši nesklamali, naopak, viacerí príjemne prekvapili. Či už cyklisti Dukly Trenčín, reprezentácie alebo aj Čanecký s Jurčom. Jedno duhé, tretie, štvrté miesto v etape, celkové siedme, viacero Slovákov okolo Top 20 a bodovacia súťaž musíme považovať za úspech. Slovenská cyklistika po športovej stránke teda bola prezentovaná výborne.

Myslím si, že máme v kalendári veľmi dobrý termín. Je to dva týždne pred národnými šampionátmi a našich 5-6 etáp je vhodných na kvalitnú prípravu. Po piatkovej etape v Bratislave sme mali míting s riaditeľmi tímov a musím povedať, že vládla spokojnosť. Viacerí ma zastavovali a prosili, aby sme na nich o rok nezabudli.

Správu z pretekov pre UCI píše hlavný rozhodca. Počul som teda, že písal samé chvály. Spomenul ten záverečný dojazd (viď. nižšie), ale nebola to chyba, ktorá by nejako zásadne ovplyvnila celkové poradie, alebo niečo podobné.

Nechcem stále opakovať, že sme nemali dostatok času na prípravu pretekov. Keď sme niekomu povedali, že sme to zorganizovali za necelé dva mesiace, zvyčajne krútil hlavou. Organizačný tím musíme v budúcnosti rozšíriť a pracovať s väčším pokojom. Jediné vážnejšie čo nám bolo vytýkané, tak zlé označenie v závere poslednej etapy. Na okruhu sme v čase, keď do cieľa zostávalo 40 km, ukázali 20 km, ale ďalšie označenia už boli správne. Až na posledný kilometer. 2000 metrov pred cieľom bola tabuľa, že ostáva už iba kilometer. Nechcem sa vyhovárať, ale táto chyba sa dá strávaviť. Ja som zažil množstvo situácií, keď sme trikrát špurtovali, alebo došli do cieľa a bolo nám oznámené, že ešte nás čaká 30 kilometrov. A to bolo na prestížnejších pretekoch. Na Okolo Švajčiarska sme raz prišli do cieľa so stratou 1,5 hodiny za víťazom, lebo nás zle odklonili a zablúdili sme.
Veľmi som spokojný s prácou polície. Myslím si, že toto boli najbezpečnejšie preteky na našom území vôbec. Klobúk dole.

Diváci pri cestách boli aj pre mňa príjemným prekvapením. Povzbudzovali nie len dospelí či starší ľudia, ktorí boli v čase prejazdu doma, ale aj celé školy či škôlky s učiteľmi vychádzali na ulicu. Dokonca predavačky z obchodov lemovali cesty. Viacerí ľudia mi vraveli, že toto za posledných tridsať rokov nezažili. Dokonca sa objavili aj transparenty.

Sponzori aj ministerstvo chcú, aby preteky organizoval zväz, takže snáď sa všetko podarí a aj ďalšie roky budeme pracovať pod značkou Okolo Slovenska. Rozbehli sme už nejaké rokovania s ďalšími partnermi, ponúkli sa nám nové etapové mestá. Dúfam, že sa nám s hlavným sponzorom podarí predĺžiť spoluprácu o štyri roky. Musíme sa hlavne teraz v najbližšej dobe s majiteľom značky pretekov dohodnúť ako to bude v budúcnosti.

Pokiaľ budem teda ja alebo zväz organizovať tieto preteky, chceli by sme zachovať hlavne dve veci. Vysoké Tatry, dominantu Slovenska a Bratislavu, hlavné mesto republiky. Chceli by sme tiež prejsť nové destinácie, cyklistické aglomerácie ako je Žilina, Považie, dostať sa na východ. V niečom musíme akceptovať požiadavky sponzorov a prihliadať na obmedzenú finančnú situáciu. Verím, že to budúci rok s chladnou hlavou a bez časovej tiesne zrealizujeme ku spokojnosti čo najväčieho množstva fanúšikov.

Na marcovej konferencii v Madride som sa stretol s výčitkou, hoci som vlani preteky neorganizoval, že boli príliš dlhé a tímom zaberajú v naplnenom kalendári dva týždne. Šesť etáp považujem za ideál. Tento rok sme mali etáp päť kvôli nedostatku času a tiež hlavný sponzor mal v záujme, aby preteky skončili v sobotu. Takže od budúceho roka by som rád videl podujatie od utorka do nedele. Možno pridáme nejaké kriérium v Bratislave, možno časovku, alebo to bude úplne inak.
Časovka je spojená s veľkými finančnými nákladmi. Každý tím potrebuje o jedno auto aj minimálne jedného človeka viac a presúvať to cez pol Európy nie je sranda. Sme otvorení aj tejto disciplíne, budeme dôkladne zvažovať pre aj proti.

Skúsime do budúcnosti popremýšľať nad rôznymi možnosťami ako pelotón viac rozdiferencovať a tiež vlastne preteky zatraktívniť, aby neboli takmer všetci pretekári ešte v tretej etape s rovnakým časom. Chcel by som pracovať s rýchlostnými aj vrchárskymi prémiami. Vo väčších mestách finišovať na okruhu a podobne. Samozrejme, aspoň jeden dojazd na kopci je potrebný. Myslím si, že Čierny Váh naozaj splnil očakávania, takže prečo sa tam nevrátiť. Veľká škoda, že bolo minulú stredu trocha pod mrakom, ale z priehrady je naozaj fantastický výhľad na Slovensko. Bol to kopec dobre vyasfaltovaný, zároveň nie extrémny. Nie najlepší vrchári veľa nestratili. Infraštruktúra ubytovania v blízkosti na dobrej úrovni.