Vysiela Šport RTVS
Pravdepodobne nikto nebude namietať proti tvrdeniu, že cyklistika je kolektívny šport. Líder akéhokoľvek tímu potrebuje mať podporu kvalitných domestikov, bez ktorej len ťažko dosiahne úspešný výsledok. Dobrá tímová spolupráca môže v rozhodujúcich momentoch vyčerpať či úplne vypojiť z hry protihráčov. Na druhej strane, ak je líder v kľúčových fázach pretekov osamotený a konkurenti v početnej prevahe, ľahko ho môžu vymanévrovať z čelných pozícii. Samozrejme, úspech v cyklistike automaticky nezaručuje len dobrý líder a kvalitná podpora. Tímová stratégia má za úlohu ušetriť sily svojmu lídrovi a pripraviť mu čo najlepšiu pozíciu pre zvolený cieľ, ktorým nemusí byť vždy len víťazstvo v etape. My sa budeme v tomto článku venovať trom taktickým variantom, ktoré sa využívajú na získanie prevahy v najťažších horských etapách.
Maximálne možné tempo
Veľmi často sa využíva v etapách, ktoré končia na vrchole stúpania. Ak sa tím rozhodne zvoliť tento spôsob na ochranu svojho lídra, tak domestici spravidla už niekoľko kilometrov pred cieľovým kopcom vytvoria maximálne možné tempo na čele pelotónu, ktoré sa snažia udržať aj v úvodných pasážach stúpania. Tento taktický variant má za úlohu čo najviac zredukovať hlavné pole. Pre tím je vždy výhodné, ak môže na čele udávať vlastné tempo, ktoré vyhovuje ich lídrovi, a pritom sa spoliehať na to, že konkurencia sa neudrží. V najlepšom prípade sa im podarí odtrhnúť súpera od svojich domestikov, ktorí mu mali pomáhať v horách, a urobiť z neho osamelú korisť. Obrovské tempo pri nájazde do stúpania taktiež zabráni akýmkoľvek útokom, pretože z maximálne možnej rýchlosti je takmer nemožné vystúpiť a vyraziť vpred. Vystúpiť sa dá len smerom dozadu.
Samozrejme, nikto nevydrží šprintovať počas celého stúpania. Táto služba domestikov je obmedzená. Keď sa skončí, opraty preberá líder tímu a jeho forma. Ak je stúpanie príliš dlhé a do cieľa zostáva pomerne dosť kilometrov, na pomoc prichádzajú pomocníci do hôr, ktorí majú za úlohu sprevádzať svojho kapitána tak dlho, ako sa len dá, aby mu v čo najväčšej miere ušetrili sily.
Tour de France 2010, sedemnásta etapa, Col du Tourmalet. Andy Schleck mal poslednú možnosť ako zmazať osemsekundovú stratu v GC na Alberta Contadora a zároveň si vytvoriť dostatočný náskok pred časovkou, ktorá mala definitívne rozhodnúť o víťazovi Tour. Príjazd na 
záverečný sedemnásťkilometrový monument bol strhujúci. Schleckovi spoluhráči Chris Anker Sörensen a Fabian Cancellara preriedili pelotón na približne 30 statočných. Spolu s kľúčovými domestikmi niektorých lídrov (vrátane Contadorových pomocníkov Daniela Navarra a Jesusa Hernandeza) odpadli takmer okamžite Ivan Basso a Cadel Evans. Potom prebral iniciatívu na čele pretekov ďalší jazdec tímu Saxo Bank Jakob Fuglsang a Contadorov superdomestik Alexander Vinokurov taktiež zamával na rozlúčku. Alberto Contador zostal osamotený, keď Andy Schleck zaútočil. A doteraz si všetci pamätáme neuveriteľný súboj dvoch rovnocenných jazdcov v zahmlených Pyrenajách.
Podobnú taktiku využíva momentálne aj britský tím Sky, avšak s tým rozdielom, že takmer maximálne tempo sa pokúša udržať počas celého záverečného stúpania. Štvrtá etapa nedávno skončeného Tirreno-Adriatico finišujúca na Prato di Tivo tomu dáva za pravdu. Sky jednoznačne kontrolovalo záverečný výstup. Dario Cataldo mal za úlohu na úvodných kilometroch preriediť pelotón, čo sa mu podarilo. Keď šesť kilometrov pred cieľom zaútočil Alberto Contador, na čelo sa dostal Sergio Henao a únik zlikvidoval. Ani druhý pokus Španielovi nevyšiel, Sky pokračovalo vo svojom strojovom tempe. O ďalší atak Vinzenza Nibaliho sa už postaral Rigoberto Uran. Chris Froome zatiaľ odpočíval a približne kilometer pred cieľom zaútočil a nadelil svojím vyšťaveným súperom cenné sekundy.
Pomocné lokomotívy
Tím pošle do úniku jedného alebo niekoľkých domestikov, ktorí sa dostanú na rozhodujúce stúpanie skôr ako skupina favoritov. Líder potom zaútočí, odpúta sa od konkurentov a za pomoci svojich pomocníkov, ktorých onedlho dobehne, zvýši náskok od súperov. Možno to vyzerá jednoducho, ale nie je to tak. Aby mohol nejaký tím využiť tento variant, potrebuje mať silných domestikov a odvážneho kapitána. Pomocník musí vystihnúť správnu chvíľu, aby sa dostal do úniku. V úniku musí celý čas pracovať, no nemôže sa úplne vysiliť, aby bol ešte schopný pomôcť svojmu kapitánovi. Mať domestika v brejku je výhodné aj z toho dôvodu, že sa dlhšie udrží v hre. Totiž, tempo skupiny favoritov býva zvyčajne v rozhodujúcich okamihoch vražedné (čo sa o brejku nedá povedať), takže nie každý pomocník dokáže zostať pri svojom lídrovi. Na druhej strane musí kapitán podniknúť útok, na ktorý nebude nikto schopný zareagovať. Na to potrebuje vynaložiť buď obrovskú fyzickú námahu, alebo sa pokúsiť o nečakaný atak, ktorý súperi nebudú považovať za ohrozujúci.
Tour de France 2011, osemnásta etapa, Andy Schleck. Favoriti práve prekonali Col Agnel, na programe sú ešte Col d'Izoard a Col du'Galibier, v celkovej klasifikácii nič nie je rozhodnuté. Andy 
Schleck odrazu útočí na Col d'Izoard. Favoriti sú zaskočení, do cieľa zostáva 60 kilometrov (na videu od 3:05). Kým sa spamätajú, Schleck má náskok jednu minútu a v brejku dvoch spolujazdcov. Ešte v tom istom stúpaní mu dobrú službu preukáže Joost Posthuma, takže na vrchole má náskok vyše dvoch minút. Pri zjazde a následnom rovinatom úseku pred výstupom na Galibier využije pomoc Maxima Monforta, ktorý skvelým výkonom zvýši rozdiel až na štyri minúty, pretože favoriti za nimi nespolupracujú. Na záverečnom stúpaní ho zo začiatku sprevádza Maxim Inglinskij z konkurenčnej Astany, ale posledných osem kilometrov si vo veľkej bolesti odkrúti Andy Schleck sám a po heroickom výkone si priblíži vytúžený maillot jaune.
Hra na viac lídrov
Vhodný taktický variant pre tím, ktorý má v celkovej klasifikácií umiestnených niekoľko jazdcov veľmi vysoko. Horšie postavený jazdec zaútočí v cieľovom stúpaní, ale ostatní ho nechajú odísť, pretože si kontrolujú jeho kolegu, ktorý je pre nich nebezpečnejší. Ale onedlho sa musia chtiac-nechtiac pustiť do sťahovania úniku, pretože jeho náskok takisto ohrozuje ich pozíciu. Táto situácia vyhovuje druhému lídrovi, ktorý nechá všetku prácu v skupine na svojich protivníkov, zatiaľ čo on sa drží v ústraní a šetrí sily, aby mohol odpočinutý zaútočiť. Samozrejme, táto stratégia sa aplikuje v rôznych podobách.
Tour de France 2008, sedemnásta etapa, CSC Saxo Bank. Na čele priebežného poradia je Fränk Schleck, jeho tímový kolega Carlos Sastre je štvrtý so stratou 41 sekúnd. Najväčší favorit na víťazstvo Cadel Evans zaostáva za Schleckom o osem sekúnd. Tím CSC Saxo Bank musí na Evansa získať oveľa väčší náskok, inak sú šance na víťazstvo v GC po ďalšej časovke mizivé. Výstup na Alpe d'Huez je rozhodujúci. Sastre vedie skupinu favoritov a mnohí si myslia, 
že pripravuje pozíciu pre Franka Schlecka. Lenže na začiatku stúpania Sastre zaútočí. Evans váha, ale rozhodne sa zostať pri Schleckovi. Do cieľa je ešte ďaleko. Zatiaľ čo Sastre zvyšuje svoj náskok, CSC Saxo Bank kontroluje skupinu favoritov a Fränk Schleck z času na čas zaútočí a núti Evansa sťahovať jeho nástupy. Luxemburčanove ataky oberajú Evansa o posledné sily, ktoré mu chýbajú v sťahovaní dôležitejšieho úniku. Vďaka vzorovej tímovej spolupráci si Sastre vypracuje na Alp d'Huez dostatočný náskok na Cadela Evansa, ktorý mu napokon zaručí víťazstvo na Tour de France.
Lenže v cyklistike sa vyskytujú aj situácie, keď v tíme panuje napätá atmosféra a každý z lídrov si jazdí na svoje tričko. V roku 2009 na Tour de France bolo pred 17. etapou takéto poradie: Contador (Astana), Armstrong (Astana), Wiggins (Garmin), Klöden (Astana), Andy Schleck (Saxo Bank). Na predposlednom stúpaní dňa zaútočili bratia Schleckovci a jedine Contador s Klödenom udržali ich tempo. Wiggins a Armstrong zaostávali. Wiggins mal snahu dotiahnuť sa späť aj za pomoci svojich domestikov. Armstrong, ktorý sa dovtedy len viezol na jeho zadnom kolese, prekvapujúco zaútočil a pomaly približoval nebezpečného Wigginsa k vedúcej skupine. Aj keď sa mu nepodarilo spojiť obidve skupiny a jeho snaha trvala len krátko, nemal vystavovať svojich spolujazdcov na čele etapy takémuto riziku.
V tej istej etape ešte Contador poriadne zavaril Klödenovi. Vedúca štvorica mala pred sebou výstup na Colombiere, odkiaľ ju čakal už len zjazd do cieľa v Le Grand-Bornand. Schlekovci udávali tempo na čele, keď Contador zaútočil. Schleckovci zachytili jeho atak, ale pre Klödena bol zdrvujúci. Darmo chcel potom Contador počkať na svojho spolujazdca, luxemburskí bratia vycítili šancu a Klödena sa definitívne zbavili. Trojica si nakoniec udržala vedenie až do cieľa a aj vďaka tímovým nedorozumeniam v dresoch Astany sa Schleckovci dostali na druhú a tretiu priečku v priebežnej klasifikácii. Armstrong s Klödenom sa prepadli na štvrté, respektíve piate miesto.
