Prokonti tímy aj tento rok miešali karty, ale sú medzi nimi veľké rozdiely

Aj na tých najväčších cyklistických podujatiach uplynulej sezóny sme mohli sledovať skvelé výkony jazdcov, ktorí obliekajú dresy tímov nepatriacich medzi vyvolenú sedemnástku World Tour. Aj tieto tímy s podstatne menším rozpočtom a určite aj slabším zázemím mútili vody vo svete veľkej cyklistiky. Dokázali nie len udržať krok s tými najlepšími, ale niekedy sme dokonca boli svedkami toho, že oproti World Tour tímom tí papierovo slabší diktovali svoje tempo. Pozrime sa teda na sumár sezóny dvadsiatich tímov patriacich do pomyselnej „druhej ligy“.

 

Najviac takýchto tímov UCI zaregistrovala v Taliansku, a to štyri. Francúzi majú tri, po dva potom sídlia v Belgicku a USA. Po jednom „prokonti“ tíme nájdeme v Nemecku, Španielsku, Poľsku, Kolumbii, Dánsku, Austrálii, Juhoafrickej republike, Holandsku a v Rusku. Tieto stajne môžu zbierať body na všetkých kontinentálnych okruhoch. V konečnom hodnotení rankingu Europe Tour, kde zvíťazil belgický Topsport Vlanderen Baloise nájdeme napríklad na 11. priečke aj Juhoafrický tím MTN - Qhubeka.

 

 

 

Už na prvom World Tour podujatí sezóny 2015 začali tieto na oko slabšie tímy vystrkovať svoje rožky a na austrálskom podniku Santos Tour Down Under zvíťazil v špurte záverečnej etapy Wouter Wippert jazdiaci za domáce prokontinentálne zoskupenie Drapac Professional Cycling. Z prokontinentálnej úrovne sa na scéne World Tour darilo najviac tímu MTN - Qhubeka. Tento pruhovaný čierno-biely dres bol veľmi často na očiach v únikoch a jazdci v ňom vyhrali dokonca etapu na Tour i Vuelte. Dve víťazstvá v etapách podnikov GT si zaslúžia veľkú pozornosť a môžeme tvrdiť že celý tím šliapal počas roka ako hodinky.

Rovnaký počet víťazstiev na World Tour podujatiach v uplynulej sezóne znamenal už len francúzsky celok Cofidis. Síce už sa nejednalo o podujatie s takým cvengom, ale dve etapové víťazstvá na Critérium du Dauphiné tiež hovoria o kvalite tohto tímu. Okrem nich získali víťazstvo na najprestížnejšom svetovom okruhu už len Bardiani CSF, CCC Sprandi a spomínaný Drapac.

 

Na televíznych obrazovkách sme počas tých najprestížnejších pretekov mohli najviac sledovať Europcar, ktorý štartoval až na 16 podujatiach WT z 27 a dokonca na dvoch Grand Tour. Podobne aj MTN-Qhubeka a Cofidis štartovali na dvoch Grand Tour a dokopy na 13, resp. 12 WT podujatiach. Dá sa povedať, že tieto tímy napriek nižšiemu rozpočtu z kalendára vyťažili maximum a prakticky štartovali na všetkých významných pretekoch, o ktoré mali záujem. Naopak najmenej pozvánok do najvyššej ligy získali Nippo a Drapac, ktorí zhodne štartovali na troch WT podujatiach, Team Novo Nordisk získal len jednu a tím Rusvelo dokonca žiadnu.

 

 

Najviac sa prekvapujúco darilo talianskemu tímu Southeast, ktorý v počte víťazstiev podskočil len nedávno. Tieto nenápadné „sivé myši“ ich spolu nazbierali 23 a najviac sa o to zaslúžil 21-ročný taliansky špurtér Jakub Mareczko s poľskými koreňmi. K jeho počtu 13 vyhratých pretekov mu pomohla najmä účasť na nedávno ukončených pretekoch  kategórie 2.1 Tour of Taihu Lake v Číne, kde okrem siedmich etáp vyhral aj celkovo.

 

Zatiaľ čo tím Southeast víťazil najmä na jeseň v Ázii a na jar v Južnej Amerike tak tradičný francúzsky celok Cofidis pozbieral svojich 21 víťazstiev na významných podujatiach v Európe, ako napríklad Štyri dni Dunkerque, Tour de l'Ain, Grand Prix d'Isbergues  a spomínané Critérium du Dauphine. Aj Cofidis má svoju hviezdu v podobe Nacera Bouhaniho, ktorý má na svojom konte jedenásť víťazných špurtov.

 

CCC Sprandi Polkovice, prokontinentálny tím od našich severných susedov, zapísal v uplynulej sezóne okrem premiérového štartu na Giro d'Italia aj 19 víťazstiev. V ich prípade však boli víťazstvá rozdelené medzi viacero veľmi schopných jazdcov na čele s ostrieľaným veteránom Davide Rebellinom a podstatne mladším Maciejom Paterskim,  ktorý vyhral aj etapu na WT pretekoch Okolo Katalánska. Veľmi pekný výsledok bolo aj víťazstvo v časovke družstiev Settimana Internazionale Coppi e Bartali, kde za sebou CCC nechali aj Tím Sky.

 

MTN spoločne s Rusvelom majú na svojom konte po 18 víťazstiev, no na takmer neporovnateľných podujatiach. Okrem spomínaných víťazstiev na Tour a Vuelte, jazdci vo farbách MTN ako Boasson Hagen či Meintjes zvíťazili celkovo na 2.HC podujatí Tour of Britain, respektíve 2.1 Coppi e Bartali. Naproti tomu jazdci Rusvela ako Savitskij a Forifolov ovládli celkové hodnotenie Okolo Srbska a GP of Sochi spadajúcich len do kategórie UCI 2.2, kde navyše neštartovali vo farbách tohto celku, ale ako reprezentácia. Takže tím MTN sa naozaj zdá byť najlepším celkom na prokontinentálnej scéne.

 

 

 

Kontinentálne rebríčky by mali tiež naznačovať niečo o kvalite tímov. V úvode sme spomínali, že Ranking UCI Europa Tour ovládol tím Topsport Vlanderen Baloise. Jeho jazdci s desiatimi víťazstvami na kvalitných európskych podujatiach nazbierali 1693 bodov. Na druhej priečke má o 93 bodov menej Cofidis a na tretej sa nachádza Bretagne-Seche-Environnement s 1476 bodmi. Zatiaľ čo na našom kontinente hrali prvé husle silné prokontinentálne tímy, tak v Americkom rebríčku sa tím Unitedhealthcare nachádza až na štvrtej pozícii za tromi kontinentálnymi zoskupeniami. Sedem víťazstiev na kvalitných podujatiach v USA je pekné číslo, ale jazdci tohto tímu, až tak úplne o svojich kvalitách nepresvedčili. Tím MTN sa sústredil najmä na európsky kalendár, ale aj tak jeho jazdci nazbierali dostatok bodov, aby sa usadili na tretej priečke Afrického rankingu, tam sa však sezóna ešte nekončí a momentálne prebiehajú preteky Tour du Rwanda.

 

 

 

 

 

Viaceré celky sme v tomto článku ešte nespomenuli. Patrí medzi ne aj Bora-Argon 18, ktorý sa po prvýkrát predviedol na Tour de France, bohužiaľ, bez víťazstva. Jeho jazdci ale určite zanechali dobrý dojem, pretože takmer nebolo dňa, aby sme jedného z nich nevideli v úniku. V Bore je s piatimi víťazstvami najvýznamnejšou postavou írsky cyklista Sam Bennet, ktorý vyhral etapy na podujatiach kategórie HC už na jar v Katare, počas leta na pretekoch Bayern Rundfart či Arctic Race v Nórsku a dokonca aj neskoro na jeseň preteky kategórie 1.1 Paris-Bourges. Nemenej dôležitým jazdcom v tomto tíme je aj skvelý českýčasovkár  Jan Bárta. Ten sa nebojácne púšťa do dlhých únikov, často aj sám a predvádza svoje tempárske schopnosti. Mimochodom Bárta bol celkovo tretí na náročnom už spomínanom podujatí Bayern Rundfart (2.HC).

 

Zatiaľ čo tím Bora-Argon 18 mal relatívne úspešnú sezónu, tak to sa žiaľ nedá povedať o tíme Colombia, ktorý nezaznamenal ani jedno jediné víťazstvo. Jazdcov Colombie síce bolo vidieť aj na veľkých pretekoch a najmä Miguel Angel Rubiano či Leonardo Duque sa postarali o pár pekných pódiových umiestnení, ale to bolo s okresaným rozpočtom všetko. V tomto prípade sa jednalo o projekt dotovaný štátom a kvôli finančným problémom ho na budúci rok už v pelotóne neuvidíme.

 

Zaujímavým zoskupením je Team Novo Nordisk, ktorý má v zostave len jazdcov trpiacich na cukrovku. Ich cieľom je inšpirovať, vzdelávať a podporiť ľudí s touto nepríjemnou a nebezpečnou chorobou. Tím s americkou licenciou sme mohli vidieť aj na Miláno - San Remo a na mnohých významných podujatiach v USA. Novozélanďan Scott Ambrose získal pre tento tím ich jediné víťazstvo na pretekoch Le Tour de Filipinas kategórie UCI 2.2.

 

V každom prípade to prokontinentálne celky majú ťažké, snažia sa presadiť na pretekoch najvyššej kategórie a pri tom dopredu často nevedia, kde budú štartovať a čakajú na divokú kartu. Za takýchto podmienok sa v dnešnej dobe veľmi ťažko pripravuje, no aj tak sme boli svedkami skvelých úspechov ich jazdcov. Ako ste sa dočítali v tomto prehľade, ani v tej najvyššej kategórii často nehrajú len druhé husle, ale tieto tímy perfektne dopĺňajú štartovku a bavia nás odvážnym štýlom jazdenia a útokmi svojich jazdcov tak tomu bolo aj v sezóne 2015.