Na jarných klasikách sa presadili tradičné mená, Van Avermaet začal víťaziť

 

 

Greg Van Avermaet (© James Startt / GP Cyclistes de Québec et de Montréal)

 

 

 

Na kockových klasikách prežil najlepšiu sezónu v kariére Greg van Avermaet, ktorý na Paríž - Roubaix vyhral svoj prvý monument, pridal k tomu ďalšie triumfy na E3 a Gent - Wevelgem a k najlepším patril aj na Ronde, kde preťal pásku na druhej priečke. Belgickému cyklistovi veľmi pomohol úspech na olympijských hrách, a keď na začiatku ročníka ovládol Omloop Het Nieuwsblad, musel získať sebavedomie, že je pripravený dobýjať hlavné jednorazovky na mačacích hlavách.

       

Aj v predchádzajúcich rokoch patril k najlepším v tomto teréne, ale väčšinou doplatil na neuvážený atak, ktorý prišiel v zlom čase, alebo nesprávne vyhodnotil situáciu na konci pretekov. Greg van Avermaet však vyspel a našiel spôsob, ako vyhrávať. Ak sa objavil vo vedúcej skupinke, bol to rozhodujúci moment celých pretekov (ako na E3 a Paríž - Roubaix) a kľúčový pohyb predviedol aj na Kemmelbergu na G-W. Len v jedinom prípade čakal, pretože ani on neveril, že na Okolo Flámska môže byť úspešný taký ďaleký útok.

 

 

Finále Paríž - Roubaix 2017

 

 

Jeho ďalšou zbraňou je silný finiš. Na konci ťažkých pretekov sa nebojí prísť na pásku s tromi či piatimi súpermi a v tomto prípade mu je jedno, kto proti nemu stojí. Na E3 porazil Gilberta, na G-W sa pred ním sklonil Keukeleire a na velodróme v Roubaix na neho nestačil Štybar. Možno to neboli najrýchlejší jazdci v balíku, ale pri týchto triumfoch využil všetky svoje tromfy. Po náročnom priebehu vždy zostal na čele pretekov, čo sa mnohým favoritom nepodarilo, a potom mal ešte dostatok energie, aby zašpurtoval o víťazstvo. Greg van Avermaet je klasikárom telom i dušou. Sme presvedčení, že aj po takejto skvelej sezóne bude rovnako motivovaný, aby opäť uspel na kockách. Túžba dobyť Ronde je veľmi veľká.

 

Jednou z najvýraznejších postáv jarných klasík je vždy Peter Sagan. V dúhovom drese výborne zvládol už otvárací víkend, podmanil si Kuurne - Brusel - Kuurne a na Omloope finišoval na druhom mieste. Perfektné načasovanie formy ukázal už na Miláno - San Remo, keď na Poggio nasadil brutálny útok, ale víťazstvo z toho nebolo. A trpkosť z tejto prehry sa preniesla aj na mačacie hlavy.

 

Na E3 sa prejavil fenomén tohtoročných klasík, rozhodujúca selekcia vytvorená pomerne ďaleko pred cieľom, no Peter Sagan sa neobjavil vo víťaznej skupine. Potom si všetko postrážil na G-W, ale v skupinke favoritov nechcel dopadnúť ako obetný baránok, ako na MSR, čo využili Avermaet a Keukeleire. A dva monumenty mu napokon ukázali, aká je tenká čiara medzi úspechom a prehrou.

 

 

Peter Sagan na pódiu Gent-Wevelgem (© BORA-hansgrohe / Stiehl Photography)

 

 

Ronde videlo kľúčovú selekciu už na Muur de Geraardsbergen, ale nemuselo tomu tak byť, keby Sagan nespadol v najnevhodnejšej chvíli na Kwaremonte. Táto kolízia nám zabránila, aby sme sa dozvedeli, či stíhacia jazda Sagana, Avermaeta a Naesena za Gilbertom by bola úspešná. Najodhodlanejší výkon predviedol na Paríž - Roubaix, dvakrát sa snažil nastúpiť v skupine favoritov, ale dvakrát ho zastavil defekt. A to je na Pekle severu fatálna skutočnosť. Svetový šampión tak získal v jarnej kampani titul na K-B-K a tretie miesto vo Wevelgene, jeho ambície boli určite väčšie. Ako sa sám vyjadril, na klasikách  bola forma výborná, ale okolnosti mu nepriali. Preto nepochybujeme, že v tom nasledujúcom roku bude na mačacích hlavách ešte dychtivejší.                

 

       

 

Belgická zostava zakaždým patrí medzi najsilnejšie celky na severských klasikách, ale pretlak lídrov nie vždy dokázal vybojovať želaný výsledok. A v tomto roku k nim ešte pribudol Philippe Gilbert. Ale bol to práve on, kto zdvihol vlajku v Quick-Stepe. Už na Dwaars door Vlaanderen predviedol, že mu opäť chutia kocky, no zvýšenú pozornosť si vyslúžil najmä druhým miestom na E3 Harelbeke. V silnej tímovej zostave si užíval voľnosť, preto mohol útočiť ďaleko pred cieľom, a keď sa k nemu pridali aj ďalší favoriti, mohol bojovať o titul. Na E3 mu to nevyšlo, ale víťazstvo získal na Tri dni De Panne-Koksijde, a to už muselo signalizovať, že jeho forma je na požadovanej úrovni.

 

Potom zvládol perfektne Okolo Flámska a po šiestich rokoch znovu vybojoval triumf na monumente. Quick-Step dokonale využil svoju kvalitnú skupinu jazdcov a opätovné zaradenie do programu Muur de Geraardsbergen. Gilbert s Boonenom tu zaskočili ostatných favoritov, a aj keď to najskôr nevyzeralo ako rozhodujúci moment pretekov, Gilbertova 50-kilometrová sólovo-víťazná jazda patrí k tomu najlepšiemu, čo sme v tejto sezóne videli. A to si ešte nechal jeden výstrel na Ardeny.

   

 

Philippe Gilbert pri svojom útoku na Okolo Flámska (© Slipstream Sports)

 

 

Naprázdno neobišli ani ďalší členovia tímu. Niki Terpstra skončil tretí na Ronde a štvrtý na G-W, Zdeněk Štybar dostal svoju šancu na Paríž - Roubaix, ale tam sa na vlastnej koži presvedčil, aký má Avermaet silný finiš. Po skvelom výkone tak získal druhýkrát druhé miesto na legendárnom velodróme. Posledný prejazd po mačacích hlavách absolvoval Tom Boonen a bolo vidno, že si jazdu po tomto špecifickom teréne stále užíva. E3 a G-W zvládol v Top 10, na Ronde pomohol Gilbertovi a sám prišiel o lepší výsledok smoliarskym defektom a na milovanom Paríž - Roubaix finišoval na trinástej priečke, keď tvoril údernú dvojicu so Štybarom a niekoľkokrát akceleroval na kockách.    

 

Ďalšiu nevydarenú jarnú kampaň má za sebou Sep Vanmarcke. Zmena prostredia a prestup do Cannondalu mu veľmi nepomohli, lebo jeho nádeje zmaril pád na Okolo Flámska a nútená prestávka. Predtým však predviedol sympatický výkon na Omloope, keď prišiel do cieľa so Saganom a Avermaetom, a aj vo Flámsku patril k najaktívnejším borcom.

 

Viac sa čakalo od Alexandra Kristoffa, ktorý nedokáže nadviazať na super-výkony zo sezóny 2015, v tomto roku sa aspoň potešil piatym miestom na Okolo Flámska. Ani John Degenkolb nepatril k tým najúdernejším borcom, po dlhodobom minuloročnom výpadku mu stále chýba istota, ale na Ronde a P-R vybojoval Top 10. Na lepšie výsledky bol naučený Lotto - Soudal, zaujal najmä André Greipel, ktorý vybojoval peknú siedmu priečku na Paríž - Roubaix. Tiesj Benoot nepridal do svojej zbierky žiadny veľký výsledok na kockách, ale uvidíme, akým smerom sa bude uberať v nasledujúcom roku, lebo sa náramne zlepšil v kopcoch a možno zacieli na ardenské klasiky.         

 

Na mačacích hlavách sa udomácňuje čoraz viac Oliver Naesen, ktorý skončil tretí na E3, ale na monumentoch mal smolu. Na Ronde atakoval Gilberta so Saganom a Avermaetom, ale po spomínanej kolízii vypadol z poradia, a na Roubaix príliš skoro opustil skupinu favoritov kvôli defektu, ale jeho následná stíhacia jazda mala slušné grády. Výbornú štvrtú priečku vydoloval na Okolo Flámska Dylan van Baarle, na Pekle severu zase predviedol parádny výkon Gianni Moscon, ktorému nerobili problémy ani mačacie hlavy, po ktorých išiel s ľahkosťou, takže v tomto talianskom mladíkovi sa naozaj skrýva obrovský talent. A niekoľko veľmi dobrých momentov predviedol na pavé Luke Durbridge, ktorý môže v nasledujúcom roku na klasikách ešte viac zviditeľniť Oricu.      

 

 

Jeden z objavov klasikárskej sezóny Oliver Naesen (© Tomas Sisk)

 

 

 

Špecifický týždeň odštartoval zmenený profil na Amstel Gold Race, Cauberg stratil výsostné postavenie. Tento zásah organizátorov sa ukázal ako dobrá voľba, preteky sa rozprúdili ďaleko pred cieľom a favoriti si vzájomne nastupovali, ale čo zostalo nezmenené, bol Philippe Gilbert, ktorý získal štvrtý triumf na podujatí.

 

Belgický jazdec veľmi rýchlo zregeneroval po severských klasikách, aby sa mohol predstaviť na svojich obľúbených pretekoch. Útočná cyklistika mu len zahrala do kariet, veď takýmto spôsobom bojoval aj na kockách a rovnakou mierou to dokázal aj na Amstli. Na pásku si síce priviezol Michala Kwiatkowskeho, ale ani poľský jazdec ho nedokázal zastaviť, keď znovu jazdil na svojej najvyššej úrovni. Vyhrať Ronde a Amstel v jednom roku? To tu už dávno nebolo.

 

Tento ardenský triumf mal na dosah ruky Michal Kwiatkowski, ktorý bol pred záverečným špurtom favoritom, veď jeho koncovka na MSR obrala o víťazstvo Petra Sagana. No poľský jazdec nechal vyniknúť svojho belgického súpera. Kwiatkowski išiel veľmi dobre aj na Valónskom šípe a najmä na Liége - Bastogne - Liége, kde mohol takisto šprintovať o víťazstvo, ale neskorý finiš mu zaručil "len" tretie miesto. Na začiatku sezóny sa predviedol aj triumfom na Strade Bianche, preto môžeme povedať, že Kwiatkowski podával na jednorazovkách opäť svoje najlepšie výkony.

 

Najväčším hrdinom na ardenských klasikách bol Alejandro Valverde, ktorý vybojoval svoj piaty titul na Valónskom šípe a  štvrtý na Liége - Bastogne  - Liége. Všetci presne vedia, čo urobí a ako to urobí na konci týchto pretekov, ale nikto nenašiel spôsob, ako mu v tom zabrániť.

 

 

Valverdeho majstrovstvo na Mur de Huy

 

 

Valverde zvláda bravúrne hru nervov na Mur de Huy, a keď začne zrýchľovať pred cieľom, žiadny súper sa nepriblíži k jeho akcelerácii. Podobným spôsobom víťazí aj na L-B-L, kde mu stačí len čakať na záverečný špurt do kopca v Ans. Dovtedy ho nikto neodtrhne a takúto koncovku má najlepšiu spomedzi vrchárov. Španielsky cyklista mal problémy na ardenskom monumente len v minulej sezóne, keď bolo pred cieľom pridané stúpanie na kockách, kde mu ušli niektorí konkurenti. Ale v tejto sezóne už chýbalo v ponuke a Valverdemu to vyčarilo úsmev na tvári.               

 

Smutnou dvojkou ardenských klasikách bol Daniel Martin, ktorý na Mur de Huy a L-B-L musel sledovať Valverdeho víťazné gestá z bezprostrednej vzdialenosti. Na Valónskom šípe nemal kvalitu, aby prekonal jazdca tímu Movistar, preto v Ans stavil na prekvapujúci a dlhý špurt do kopca, ale ani táto stratégia mu nepomohla. Preto musí len trpezlivo čakať, kým Valverde uvoľní trón.

 

Na tieto klasiky sa vie vždy perfektne pripraviť Michael Albasini, ktorý najskôr vybojoval tretiu priečku na Amstli a medzi najlepšími prišiel do cieľa aj v ďalších dvoch pretekoch. Na Valónskom šípe si urobil dobré meno Dylan Teuns a svoje tretie miesto potom dokázal zúročiť v nasledujúcom priebehu sezóny. Výborný výsledok dosiahol na L-B-L Michael Matthews, ktorý na náročnej trase skončil štvrtý v poradí. A to len svedčí o tom, že austrálsky cyklista je v kopcoch čoraz silnejší.