Na GT dominovali Sky a Sunweb, Quick-Step Floors hromadil etapové triumfy

 

 

 

 

Ročník 2017 bol výnimočný v tom, že Chris Froome zlomil dlhoročné čakanie na double, ktoré sa naposledy podarilo Marcovi Pantanimu v sezóne 1998. Britký jazdec sa zároveň priblížil k najväčším legendám Starej dámy a chýba mu už len jedno víťazstvo, aby sa dostal na úroveň Merckxa a spol. Zo svojich pozícii mierne ustúpil Movistar, ktorý sa musel upokojiť "len" s druhým miestom Naira Quintanu na Gire. Španielska zostava nebola tentoraz taká dravá ako v minulosti, veľmi jej poškodila strata Alejandra Valverdeho.

 

Na uvoľnené miesto sa posunul Sunweb. Nemecká zostava získala maglia rosa, v podobe Toma Dumoulina predstavila nového víťaza GT a výborne sa prezentovala aj na Tour de France. Prvý rok na cyklistickej mape bol úspešný pre Bahrajn - Merida, Vincenzo Nibali nesklamal a dvakrát sa dostal na stupne víťazov. Samostatnou kapitolou bol Quick-Step Floors, ktorý valcoval súperov na každej GT a konečný rezultát šestnástich víťazstiev bol obdivuhodným počinom.

 

 

Radosť Sunwebu po triumfe Dumoulina na Gire (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

 

Dobyť dve Grand Tour v jednej sezóne bolo veľkým lákadlom už pre Alberta Contadora, ale túto mimoriadne ťažkú misiu zvládol až Chris Froome. Definitívne sa mu podarilo mimoriadne presne naprogramovaná svoju výkonnosť, aby nenašiel premožiteľa ani na Tour, ani na Vuelte. Nepochybne mu k tomu pomohli aj skúsenosti, veď túto kombináciu si predtým vyskúšal trikrát. A tento úspech by nedosiahol bez stopercentnej podpory celého tímu Sky a aj spolujazdcov, ktorí ho sprevádzali na týchto pretekoch.

 

Na Tour de France pôsobil miestami strnulým dojmom, márne sme čakali na jeho zdrvujúce nástupy v kopcoch, ale na francúzskych cestách mal všetko pod kontrolou. Konkurenti mu nerobili vážnejšie problémy, horské etapy si postrážil bez toho, aby musel siahnuť do rezervoáru síl, ktorý bol určený pre Vueltu, a klasifikáciu rozlúskol až v záverečnej časovke. Froome nepodal na Starej dáme výnimočný výkon, ale z hľadiska stratégie dobyť aj Vueltu to bolo bezchybné predstavenie. Treba dodať, že takýto komfort by si nemohol dovoliť bez silnej tímovej podpory, ktorej velil nekompromisný Mikel Landa.

 

Na Vuelte to bola z jeho strany úplne iná pesnička. Od začiatku pretekov bol veľmi sebavedomý, živší, až nedočkavý. Od úvodných etáp zbieral na svoje konto potrebné sekundy, až do časovky jednotlivcov predvádzal suverénny a nezastaviteľný výkon. Jediné zaváhanie prišlo po ITT, ale Los Machucos mu nepodlomil nohy a rozdiel získaný v časovke už bol definitívny. Chris Froome tak presne vedel, čo má robiť počas dvoch mesiacov od Tour de France až do skončenia Vuelty, a nikto zo súperov mu neprekazil jeho precízny plán. Energiu, ktorú ušetril na TdF, mohol okamžite spáliť počas prvých dní Vuelty, ale v zásobníku mu stále zostalo dostatok energie, aby si udržal vysokú výkonnosť až do Madridu. V tomto smere Sky odviedol výbornú prácu, bez britského harmonogramu by Chris Froome mal oveľa menšiu šancu získať double.          

     

Tím Sky to mal dobre pripravené aj na Giro, ale dvojica lídrov Geraint Thomas a Mikel Landa trpko zaplatila za hromadný pád v deviatej etape. Thomas skončil na podujatí po dvanástej etape a nedostal šancu otestovať svoje danosti na Grand Tour. Náladu si vylepšil na TdF, kde vyhral úvodnú časovku a štyri dni nosil žltý dres. Mikel Landa zostal bojovať na Gire až do konca a v druhej časti pretekov predvádzal v horách skvelé výkony. Odmenou mu bol vrchársky dres a víťazná etapa na Piancavallo. Potom sa ukázal vo výbornom svetle aj na Tour, kde lámal konkurenčné výpady proti Froomovi a takmer sa dostal na parížske pódium. Chýbala mu len jedna sekunda. Tím Sky mal dvoch jazdcov v Top 10 aj na Vuelte, šiestou priečkou zaujal Wout Poels.

 

 

Chris Froome (© Russ Ellis / Team Sky)

 

 

 

Storočnica Gira ponúkla veľmi náročnú trasu v kopcoch a mala to byť pastva pre vrchárov, ale Tom Dumoulin využil sedemdesiat kilometrov v časovke, aby sa postaral o jedno z najväčších prekvapení sezóny. Holandský cyklista dokonale zaskočil svojich súperov, ktorí márne čakali, že v jednej z horských etáp "praskne". Síce prekonal dve krízy na Stelviu a v devätnástej etape, ale s obidvomi ťažkými situáciami si poradil veľmi dobre, pretože tu mohol veľmi ľahko prísť o klasifikáciu. A táto silná vôľa môže byť jeho veľkým benefitom v nasledujúcich ročníkoch.

   

Tom Dumoulin náramne vyťažil z veľkej porcie časovkárskych kilometrov, ktorá na Grand Tour dokáže robiť väčšie rozdiely ako cieľové stúpania, no jazdec tímu Sunweb bol veľmi silný aj v horských etapách. Perfektný výkon predviedol na Blockhaus, na Orope dokonca zvíťazil a v niektorých momentoch doslova brnkal na nervy vyhlásenejším vrchárom. Z jeho správania sršalo sebavedomie a korunovácia v Miláne len potvrdila jeho ambície, ktoré pred podujatím mohli vyzerať nadnesené. Dumoulin tak predviedol v tejto sezóne ideálnu typológiu na GT. Je rovnako silný v kopcoch i časovkách, a keď sa k tomu pridá bojovnosť, akú predviedol na spomínanom Stelviu, môžeme očakávať, že v ďalších ročníkoch bude veľkým hráčom na trojtýždňových pretekoch.

 

Na talianskej Grand Tour mal byť jeho hlavným pomocníkom Wilco Kelderman, ale toho v deviatej etape zastavil rovnaký pád ako borcov z tímu Sky. Potom sa dokázal náležito pripraviť na Vueltu a od polovice pretekov tam bojoval o stupne víťazov, ale Anglíru malo iný pohľad na jeho postavenie v klasifikácii. So štvrtou priečkou bol však maximálne spokojný, pretože znovu našiel svoje nohy na GT. Aj Kelderman pôsobil v kopcoch dobrým dojmom a vynikajúco zvládol aj časovku v treťom týždni, takže v Sunwebe našli potrebného partnera pre Toma Dumoulina.

 

Nemecká zostava mohla oslavovať aj na Starej dáme. Michael Matthews a Warren Barguil vyhrali po dve etapy a v Paríži vybojovali zelený a bodkovaný dres. Austrálsky jazdec sa nadrel, aby využil jedinečnú šancu presadiť sa v bodovacej súťaži, a v tejto výprave mu veľmi pomohli kvalitné úniky. Aj Barguil sa presadil aktívnou jazdou, víťazstvo na Izoarde si bude veľmi dlho pamätať, a napokon sa mu podarilo finišovať na desiatej priečke v GC.       

 

Pekné výsledky na Grand Tour dosiahol aj Bahrajn - Merida. V prvom roku svojej existencie vybojoval dve pódiá na Gire a Vuelte. Veľkú chuť pretekať ukázal Vincenzo Nibali, ktorý síce ani v jednom prípade nebol na podujatí najsilnejším jazdcom, ale vďaka svojej nezlomnosti vždy urval pódium v záverečných dňoch. Na Gire sa dostal na tretie miesto po učebnicovom zjazde zo Stelvia a víťazstve v Bormiu a chýbalo mu len máličko, aby sa v milánskej časovke dostal aj pred Quintanu. Aj na Vuelte sa prezentoval značnou súťaživosťou, ale bolo vidno, že mu robia problémy krátke cieľové dojazdy. Smolu mal v dvadsiatej etape, keď spadol pred Anglíru a namiesto toho, by naháňal Fooma, musel brániť druhú priečku v GC. Nibali tak prežil veľmi dobrý ročník z hľadiska GT a presvedčil, že na najväčších etapových pretekoch má stále čo ponúknuť.

 

 

Vincenzo Nibali na pódiu (© LaPresse/Marco Alpozzi)

 

 

 

Nairo Quintana nepridal do svojej zbierky ďalší triumf. Na Gire sa neukázal vo svojej najlepšej forme, inak si nemožno vysvetliť skutočnosť, že nevyužil dve krízy Toma Dumoulina, ktorý ho pripravil o ružový dres. Síce vyhral ťažký horský dojazd na Blockhaus, ale viac toho nepredviedol. Možno mu uškodila ohlásená časť na Tour de France, takto sa dostal do situácie, keď sa nepredviedol v špičkovej forme ani na jednom z týchto podujatí. Ani jeho kolegovia na tom neboli lepšie, Movistar vyhral len dve etapy na Grand Tour, okrem Quintanu sa tešil na Gire aj Gorka Izagirre. Španielska zostava stratila Alejandra Valverdeho, ktorý bol pripravený na Tour a Vueltu, takže bez neho bola na zvyšných dvoch GT takmer neviditeľná.

 

Bez stupňov víťazov ukončil kariéru Alberto Contador. Na Tour de France už tradične spadol, a aj keď sa snažil bojovať až do konca, viac ako deviate miesto nezískal. Štýlovejším spôsobom sa však prezentoval na Vuelte. Na začatku o síce postihli zdravotné problémy, ktoré mu skomplikovali cestu v GC, ale potom previedol krásnu útočnú jazdu počas viacerých dní, ktorá vyvrcholila na mýtickom Anglíru. Pistolero tak zakončil kariéru posledným výstrelom na jednom z najťažších stúpaní v Európe.

 

Prelomové pódium získal na Vuelte Ilnur Zakarin. Ruský jazdec sa javil veľmi dobre už na Gire, kde obsadil piate miesto, ale danosti na GT naplno rozbalil až na Vuelte, kde si poradil s prudkými kopcami záverečného týždňa a vyšla mu aj časovka jednotlivcov. Na Starej dáme si užil premiéru na parížskom ceremoniáli Rigoberto Urán, ktorý si zaspomínal na sezóny 2013 a 2014, keď stál na rovnej pozícii na Gire. Kolumbijský pretekár patril medzi najsilnejších jazdcov na trati a neurobil ani jednu chybu, ktorou by sa pripravil o striebornú pozíciu.

 

Úplne iným štýlom sa prezentoval Romain Bardet, ktorý mal pred sebou len celkový triumf. Sympaticky sa snažil nabúrať suverenitu tímu Sky, ale britská hrádza bola preneho nezdolateľná. Toľká námaha ho takmer stála miesto na stupňoch víťazov, ale jedna sekunda zahrala v prospech domáceho miláčika, ktorý bude bojovať o žltý dres aj budúcu sezónu.

 

 

Romain Bardet pri triumfe na Tour de France (© Slipstream Sports)

 

 

 

Maximálna spokojnosť s výsledkami na GT musí panovať v tíme Quick-Step Floors. Parádnu jazdu odštartoval Fernando Gaviria na Gire, 23-ročný jazdec pri debute na trojtýždňových podujatiach vyhral štyri etapy a bodovaciu súťaž a pre jeho napredovanie bolo veľmi dôležité, že tieto náročné preteky dokázal absolvovať v plnom znení. A Quick-Step tu potešil aj Bob Jungels, ktorý obsadil ôsmu priečku v GC. Na TdF to bola za víťazná šou Marcela Kittela. Nemecký borec ukoristil päť etáp a mal na dosah aj zelený dres, ale napokon ho zlomila choroba spojená s únavou a do Paríža nedošiel. A v poradí statočne bojoval Daniel Martin, ktorý na Starej dáme vydoloval šieste miesto. Belgická zostava úradovala aj na Vuelte. Jedinečnú príležitosť využil Matteo Trentin, ktorý si užil pozíciu najrýchlejšie jazdca v tíme a aj na celých pretekoch, a vyhral štyri etapy. Pre talianskeho cyklistu to musel byť jedinečný zážitok.

 

Šesť triumfov získal Sunweb, ktoré mu zabezpečili jeho najväčšie hviezdy. Po dve víťazstvá uchmatli Dumoulin, Matthews a Barguil. Päťkrát sa radoval Lotto - Soudal a bolo zaujímavé, že tentoraz to nebolo zásluhou André Greipela. Nemecký šprintér získal len jednu etapu na Gire, na TdF obišiel naprázdno. Belgické zoskupenie však predviedlo výborný tímový výkon na Vuelte, kde vybojovalo štyri výhry po únikoch. Dva razy sa presadil Marczynski, poľský jazdec nezabudne na túto edíciu do konca života, a vytiahli sa aj Armée s De Gendtom.

 

Po štyri víťazstvá získali Bora - Hansgrohe (Pöstlberger, Sagan, Bodnar, Majka), tím Sky, ktorý potiahol dvomi výhrami na Vuelte Froome, ku ktorému sa pridali Landa s Thomasom. V tejto spoločnosti sa ocitla aj Astana. Pre kazašskú zostavu najskôr ukoristil kvalitný triumf Fabio Aru, ktorý sa vytiahol na TdF na La Planche , potom ju potešili výkony Miguela Lópeza, ktorý sa presadil v dvoch horských dojazdoch na Vuelte, a jedno víťazstvo tu pridal aj Alexej Lutšenko. Tri pekné triumfy pribudli do zbierky Lotto - Jumbo. Jos van Emden ovládol záverečnú časovku na Gire, Dylan Groenewegen dominoval v prestížnej šprintérskej parížskej etape a na Starej dáme bol úspešný aj Primož Roglič, ktorý uchmatol horskú etapu končiacu cez Galibier.