Čas odchodov: Boonen, Contador a spol. absolvovali svoju poslednú sezónu

 

 

 

 

 

Už po klasikách uzavrel bohatú kariéru Tom Boonen. Belgický 37-ročný klasikár pôsobil už od roku 2003 v tíme Quick-Step, predtým krátko spolupracoval s Lanceom Armstrongom v rámci celku US Postal Service. Štyri triumfy na Paríž- Roubaix (2005, 2008, 2009, 2012), tri víťazstvá na Ronde (2005, 2006, 2012), titul majstra sveta z roku 2005, šesť etáp na Tour de France či 22 čiastkových úspechov v Katare, ktorý štyrikrát ovládol aj celkovo, sú len výberom toho najvýraznejšieho z Tommekeho pretekárskeho životopisu. So životom profesionálneho cyklistu sa rozlúčil na tohtoročnej Paríž-Roubaix, kde obsadil 13. miesto.

 

O zmysle svojej kariéry Tom povedal: "Dosiahol som vek, keď chlapci, ktorí kvôli mne kedysi začali s cyklistikou, sú zrazu mojimi rivalmi. Ak sa pozriete na Kwiatkowského alebo Sagana, oni sú len špička ľadovca. Kopa chlapcov aj dievčat začala jazdiť, lebo ma videli pred časom vyhrať majstrovstvá sveta. Bolo mi veľkou cťou, keď títo chlapci za mnou prišli a povedali, že ďakujú za to, ako som ovplyvnil ich život. Kedysi kvôli mne začali a teraz sú tu. Toto jediné sa počíta: motivoval som ľudí, aby urobili niečo so svojím životom."

 

 

 

 

Ďalší Belgičan Jurgen Van den Broeck sa vo svojich najlepších rokoch dokázal biť o predné pozície na Grand Tours a ďalších profilovo náročných pretekoch. Môže byť pyšný napríklad na štvrté miesto z Tour 2012, siedme z Gira 2008 a ôsme z Vuelty 2011. Na Dauphiné bol tretí (2014) a dvakrát štvrtý (2010, 2011). Vďaka veľmi dobrým časovkárskym schopnostiam dokázal získať aj štvrté miesto na Eneco (2009).

 

34-ročný jazdec už nemal motiváciu viesť život pretekárskeho cyklistu: "Počúvam svoje telo a srdce. Profesionálom môžete byť len vtedy, ak to robíte na sto percent. Je stále ťažšie a ťažšie to dosahovať a byť tak často mimo domova.

 

V pomerne mladom veku, len v 29 rokoch, musel skončiť Adriano Malori. Výborný časovkár, ktorý je vicemajstrom v tejto disciplíne z roku 2015, uzavrel svoje pôsobenie medzi profíkmi v júli, potom, čo sa niekoľkokrát neúspešne pokúsil o návrat po zraneniach z pádu na Tour de San Luis 2016. Pri ňom došlo k poraneniu mozgu, po ktorom nemohol ovládať pravú časť tela. Napriek veľkým pokrokom nedokázal Adriano neurologické ťažkosti úplne prekonať a v lete tohoto roku vyriekol definitívny verdikt.

 

 

Adriano Malori na Tirreno - Adriatico (© Movistar Team)

 

 

Malori svet cyklistiky ale neopúšťa úplne: "Mojim životným cieľom bolo dosiahnuť niečo špeciálne vo svete bicyklov. Nemôžem to robiť ako pretekár, tak pôjdem inou cestou. Začal som študovať za trénera a Talianska cyklistická federácia mi v tom veľmi pomáha."

 

Svoje zbohom dali pretekárskemu kolotoču aj dvaja Maloriho krajania. Manuel Quinziato vynikal predovšetkým svojimi tempárskymi schopnosťami, vďaka ktorým sa ukazoval v časovkách, v únikoch, pretekoch na vetre, ale tiež bol veľmi ceneným tímovým pomocníkom.

38-ročný Talian sa môže chváliť piatym miestom na Tour of Benelux (2006), štvrtým na Tour of Qatar (2016) alebo ziskom dresu národného šampióna v časovke (2016).

 

Paolo Tiralongo bol jedným z najvýraznejších horských domestikov, pričom sám dokázal využiť príležitosti vybojovať veľmi kvalitné výsledky. Bývalý jazdec Astany, Lampre a na prelomu tisícročia aj tímu tento rok oslavoval štyridsiatku a spomínať môže napríklad na tri etapové víťazstvá na Gire (2011, 2012 a 2015), ôsme miesto z Vuelty (2009) či 15. pozíciu z Gira 2006.

 

 

 

 

 

Rok 2017 bol posledným kariérnym pre päticu Španielov. Medzi nimi najviac vyčnieval Alberto Contador. Onedlho 35-ročný Pistolero si i napriek kontroverziám s kauzou Clenbuterol odviezol dve celkové víťazstvá z Tour de France (2007, 2009), rovnaký počet z Gira (2008, 2015) a hneď tri z Vuelty (2008, 2012, 2014). Tento rok bral deviate miesto na Starej dáme a piate na domácej Grand Tour. V jeho hlave určite navždy zostane víťazstvo v 20. etape s finišom na strmom Alto de L'Angliru, veľký šampión sa tak rozlúčil veľkým víťazstvom.

 

Alberto bol v cieli tejto etapy podľa očakávaní superšťastný: "Nemohol som skončiť lepšie než takto, vyhrať na Angliru a ukončiť profesionálnu kariéru. Ráno som cítil, že je to môj deň a že sa musím rozlúčiť týmto spôsobom."

 

 

 

 

Spolu s Albertom sa so svetom veľkej cyklistiky rozlúčil aj jeho verný súputník Jesús Hernández. Ten bol typickým domestikom do kopcov, dokázal ale i sám čas od času predviesť solídny výsledok. 19. a 21. miesto celkovo na Vuelte (roky 2009 a 2014) svedčia o jeho veľmi dobrých vrchárskych schopnostiach. S Contadorom sa na pár rokov stretol v tíme aj Ángel Vicioso, ktorý posledné roky strávil v Kaťuši. Rýchly a zároveň odolný jazdec zbieral víťazstvá hlavne na talianskych a španielskych menších jednorazovkách, v roku 2011 si teraz 40-ročný jazdec zapísal aj etapu na Gire.

 

Neslávne skončilo profesionálne pôsobenie Samuela Sáncheza. Olympijský víťaz z roku 2008, druhý z Vuelty 2009 či víťaz piatich etáp z tých pretekov totiž neprešiel mimopretekovým dopingovým testom, keď bol v jeho tele nájdený zakázaný rastový hormón. Augustový nález bol v októbri potvrdený analýzou vzorky B a 39-ročný pretekár tak musel skončiť.

 

Sánchez ale vinu nepriznal, nechápal, ako mohla byť jeho vzorka pozitívna: "Je to pre mňa úplné prekvapenie, nemôžem tomu uveriť. Je mi 39, jazdím profesionálne 19 rokov a chystal som sa končiť, prečo by som to robil?"

 

 

Samuel Sánchez s triumfom v Baskicku (© 2016, Zikliamatore)

 

 

Na domácich pretekoch skončil ďalší z odchádzajúcich Španielov Haimar Zubeldia. 40-ročný Bask dokázal získať štvrté, piate, šieste a dvakrát ôsme miesto na Tour (medzi rokmi 2003 a 2014), vybojovať druhé a štvrté miesto na Dauphiné (2000, 2002) a celkovo ovládnuť Tour De L'Ain (2010). 29. júla sa v San Sebastiane lúčil 29. miestom.

 

Haimar spomenul hviezdy cyklistiky, s ktorými mal možnosť pretekať: "Bolo to 20 rokov magických momentov s Ullrichom, Bassom, Armstrongom alebo Belokim. O 20 rokov neskôr vešiam bicykel na klinec v spoločnosti Frooma a Contadora. Bolo to privilégium, zdieľať túto profesiu a vášeň s týmito veľkými cyklistami."

 

 

 

Pomerne skoro ukončilo svoju kariéru duo Američanov. Tyler Farrar prežil najlepšie roky medzi rokmi 2009 až 2011, kedy vzal napríklad dve víťazstvá z jednorazovky v Hamburgu (2009, 2010), etapu na Tour (2011), dve z Gira (2010) a tri z Vuelty (2009, 2010). V roku 2010 ovládol i šprintérsku jarnú klasiku Scheldeprijs.

 

Pretekár jednoducho v 33 rokoch cítil, že je čas skončiť. Posledné tri roky v Dimension Data sa do koncoviek príliš nezapájal a plnil rolu tímového kapitána: "Je správny čas ukončiť kariéru. Bolo to skvelé. Neľutujem veľa vecí, všetko to bol splnený sen. Myslím, že som bol veľmi šťastný, že som tento život žil 15 rokov a mohol byť súčasťou tohoto cirkusu."

 

 

 

 

Veľmi netradičnú dobu pre koniec cyklistickej kariéry si vybral Andrew Talansky. V necelých 29 rokoch stále podával dobré výkony. Počas kariéry pozbieral napríklad víťazstvo na Dauphiné (2014) a Tour de L'Ain (2012) alebo druhé miesto v Romandii a na Paríž-Nice (2012 a 2013). Na tieto výsledky nadviazal vlani piatym miestom na Vuelte a tento rok napríklad tretím v Kalifornii, kde bral aj etapové víťazstvo.

 

Na začiatku októbra ale Američan, ktorý je v najlepších športových rokoch, priznal, že športovú kariéru ešte nevešia na klinec: "Po krátkej prestávke sa vraciam k športu. Keď som vyrastal na Floride, pretekársky som plával a robil cezpoľný beh. Viete, kam tým smerujem? K triatlonu, ktorý je často považovaný za ultimátny test mysle, tela a duše: k Ironmanovi."

 

O jednu z cyklistických osobností prichádzajú tiež Švajčiari. 39-ročný Martin Elmiger si skúsil profesionálny peloton už v roku 2000 a zbieral úspechy hlavne na kratších etapákoch. Jeho vrcholom boli víťazstvá na Tour Down Under (2007), Štyri dni Dunkerque (2010) a Tour du Limousin (2013).

 

Končí dvojica Frnacúzov z World Tour a tiež žijúca ikona tamojšej cyklistiky. Tou je Thomas Voeckler. Nie je prekvapením, že 38-ročný pretekár zbieral úspechy hlavne na domácej pôde. Okrem štyroch etapových víťazstiev na Tour (roky 2009, 2010 a 2012) uspel aj na jednorazovke v Plouay (2007), v celkovom poradí na Tour du Haut Var (2009 a 2011) i na Štyri  dny Dunkerque (2011). Medzi jeho highlighty patrí ale tiež víťazstiev na jednej z kanadských klasík v Québecu (2010) alebo na Brabantskom šípe (2012).

 

Rozlúčil sa na tohtoročnej Tour, svojich obľúbených pretekoch: "Bolo to ťažké rozhodnutie, nespal som kvôli nemu. A potom, jedného dňa, mi to došlo. Povedal som si, že urobím ešte jednu Tour a potom skončím."

 

 

 

 

Cédric Pineau platil predovšetkým za kvalitného domestika, na najvyššej úrovni veľa individuálnych výkonov nepredviedol a v 32 rokoch končí. Najlepším rokom preňho bol ten s číslom 2010, keď bol štvrtý na etapáku v Dunkerque a na Tour du Haut Var, druhý na Paríž-Troyes, tretí na Tour du Finistére a Memorial Samyn a štvrtý ve Vendée. Tieto výsledky ho vyniesli medzi profíkov.

 

Christoph Riblon sa do pamäti fanúšikov zapísal predovšetkým výbornými výkonmi v ťažkých etapách na Tour de France. Víťazstvo v Ax 3 Domaines (2010) a na Alpe d'Huez (2013) potom doplnil 36-ročný pretekár napríklad tretím a štvrtým miestom celkovo na Okolo Poľska (2013 a 2014) a siedmym z Dauphiné (2010). Podobne ako Voeckler bol i Riblon mimoriadne verný svojmu tímu, AG2R od roku 2005 neopustil.

 

 

 

 

 

Oželieť absenciu svojich zástupcov budú musieť aj fanúšikovia z Česka a Slovenska. Martin Velits v 32 rokoch dokončil svoju poslednú sezónu na novom etapáku v Číne. Spomínať môže napríklad na druhé miesto v etape na Vuelte 2010, pekné umiestnenie z etapáku Vuelta a Andalucia (štvrtý v roku 2009) a na ôsme miesta na Troch dňoch v západnom Flámsku (2008) a okolo Ománu (2010). Z cyklistického prostredia ale neodchádza úplne, sústredí sa na svoje podnikanie s cyklistickým oblečením a potrebami. 

 

Martin bude naďalej cyklistiku prevádzkovať, už ale len rekreačne: "Chcem stále jazdiť, bude to ale o tom, aby som znovu našiel lásku, ktorá ma k bicyklom priviedla v mladom veku. Mám už v hlave týždenný rozvrh, v ktorom bude vyhradený čas pre jazdu na bicykli."

 

Po jednom roku odchádza späť na horský bicykel Ondřej Cink. 26-ročný jazdec počas siedmych mesiacov pretekania prekonal všetky predpoklady, vďaka ktorým si vybojoval miestenku na Tour de France. Predovšetkým deviate miesto celkovo v Andalúzii a 19. priečka z Okolo Švajčiarska ukázali, že v tomto pretekárovi drieme veľký potenciál aj pre cestu, láska k horským bicyklom ho ale zaviedla späť do terénu.

 

"Ja prosto patrím do terénu, cesta je krásna, ale nie je pre mňa. Biky mi začali chýbať, sledoval som sveťáky v televízii a hovoril som si, sakra ako to, že tam nie si. Zhruba od polovice sezóny som začal uvažovať o návrate, v priebehu Tour de France to vo mne dozrelo definitívne. Vedel som, že MTB je pre mňa viac. Som veľmi rád, že som na Tour mohol štartovať, je to ozaj niečo neuveriteľné. Na druhú stranu som tiež zistil, ako to tam chodí a tým pádom som zistil, že horské  bicykel sú pre mňa viac", uviedol Ondřej na tlačovej konferencii k presunu späť na horské bicykle.

 

 

 

 

Ku koncu októbra zostáva bez zmlúv množstvo najmä starších cyklistov, zužovanie sa zostáv World Tour tímov je v reakcii na nové pravidlá o počte pretekárov jasne viditeľné. Jasno o budúcnosti nemá stále ani Jan Bárta, po konci v tíme Bora - Hansgrohe se oňho zaujímali napríklad v CCC Sprandi Polkowice, k dohode ale nedošlo. Veríme, že Honza angažmán medzi profesionálmi ešte získa, výkonnosť má stále dostačujúcu.