Psychika mladého športovca hrá dôležitú úlohu pri rozvoji talentu

 

Telo a duša tvoria symbiózu. Navzájom sa ovplyvňujú. Vedeli to už v období antiky, keď sa od športovca očakávali aj psychické vlastnosti ako odvaha, ušľachtilosť, sebaovládanie a silná vôľa. Oveľa neskôr v roku 1965 sa uskutočnil prvý medzinárodný kongres psychológie športu v Ríme. Zároveň vznikla Svetová spoločnosť psychológie športu. Ľudia sa začali podrobnejšie zaoberať vzťahom medzi psychikou športovca a jeho športovým výkonom.  

 

 

 

Tento vplyv psychiky na výkon je rôzny podľa konkrétneho športovca, športu a úrovne. Napríklad český cyklista Leopold König verí, že psychická sila je veľmi dôležitá: "Prikladám tomu veľkú váhu, hlava je pre úspech určite veľmi dôležitá. Neodvážim sa to vyjadriť v percentách, ale niekedy môže byť psychika aj polovica výkonu. Pred niekoľkými rokmi som začal čítať knižky od Dona Miguela Ruiza a psychicky mi to veľmi pomáha. Pomáha mi to pripraviť sa na podujatia.“

 

Dôležitosť mentálneho tréningu potvrdzuje na stránke mojkouc.com aj slovenská basketbalistka Miriam Mackulínová: "Počas mojej študijno-hráčskej stáže v Kanade som videla, že mentálny tréning sa tam praktizuje denne a je rovnocennou súčasťou tréningového procesu, ako je kondičný či strelecký tréning.“

 

Mentálny tréning využili alebo využívajú napríklad aj futbalový talent Milan Lalkovič, vodná slalomárka Elena Kaliská a zrejme najčastejšie športoví strelci a tenisoví reprezentanti. V poslednej dobe si mentálny tréning ako súčasť prípravy vyskúšali tiež slovenské futbalové a hokejové mládežnícke reprezentácie alebo basketbalistky Angels Košice. 

 

Samozrejme, oproti vyspelému svetu zaostávame. V severnej Amerike alebo západnej Európe je starostlivosť o psychiku športovca bežná. Športoví psychológovia či mentálni koučovia patria do podporného tímu rovnako ako tréneri, fyzioterapeuti či lekári. Na Slovensku je to zložitejšie a častejšie sa vyskytuje predsudok, že psychológ je iba pre „bláznov“. Športoví psychológovia sa u nás využívajú pomerne málo. Našťastie funguje Spoločnosť športovej psychológie, v ktorej je združených asi dvadsať ľudí. Približne päť psychológov robí naozajstnú terénnu prácu so športovcami.

 

Medzi najskúsenejších športových psychológov na Slovensku patrí PhDr. Tomáš Gurský. Okrem iného spolupracoval s mládežníckymi reprezentáciami Slovenska vo futbale, hokeji alebo volejbale. Dobre pozná situáciu mladých športovcov na Slovensku a pozná aj ich problémy. Snaží sa im pomáhať: "Snažím sa pracovať so športovcami systematickým prístupom. To znamená, že hľadám všetky psychologické zdroje, vnútorné i vonkajšie, aby športovec mohol rozvinúť svoj talent. Z vnútorných zdrojov sú to najmä vlastnosti, ktoré športovec má - niekto je napríklad talent na pohyb, iný je húževnatý bojovník, ďalší je kreatívny hráč apod. Potom sú tu vonkajšie zdroje ako dobré zázemie v rodine alebo miesto, kde športovec býva. Stáva sa, že športovec potrebuje urobiť vonkajšiu zmenu na to, aby urobil výrazný skok dopredu,“ povedal v rozhovore pre náš portál.

 

 

Matúš Štoček na MSR v Žiari (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Žiaľ, mladí ľudia často nemajú kde športovať alebo začo športovať. Nedostatočné financovanie slovenského športu štátom respektíve zlé prerozdelenie peňazí v slovenskom športe, to sú známe problémy. Pre psychiku mladých športovcov to nie je jednoduché. "Ak štát do športu systémovo investuje, vráti sa mu to mnohonásobne v zdravšej a psychicky odolnejšej populácii. Na druhej strane štát, ktorý do športu neinvestuje, sa z hľadiska budúcnosti správa veľmi nerozumne a nezodpovedne. Tým, že to štát necháva na rodičoch a na partikulárnych záujmoch, oberá väčšinu mládeže o možnosť zdravého vývinu prostredníctvom športu,“ myslí si Tomáš Gurský.

 

Na Slovensku musia často úlohy štátu zastúpiť rodičia. V tom najlepšom prípade z toho vzniknú úspechy aké dosiahli Velitsovci alebo Zuzulovci. Podľa Gurského však spojenie rodiča a trénera v jednej osobe nie je práve najlepším riešením: "Cesta trénera - rodiča v jednej osobe je len núdzovým východiskom. Oddeliť obe role je psychologicky veľmi ťažké, nehovoriac o časovej a ekonomickej záťaži pre celú rodinu. Je to hra vabank. Športovci podporovaní len vlastnými rodičmi, ak sa im raz podarí dostať na vrchol, nemajú žiaden morálny dôvod štátu niečo vracať, preto aj mnohí odchádzajú do zahraničia.“

 

Navyše, ďalším nedostatkom systému slovenského športu je, že v niektorých prípadoch sú deti bohatých rodičov neprimerane zvýhodňované. Tréner im dáva viac príležitostí hrať bez ohľadu na výkony, čo je samozrejme neobjektívne a nespravodlivé. Podľa francúzskeho výskumu spred pár rokov, ktorý uskutočnil Institut de Recherche Bio-Medicale et Epidemiologique du Sport v Paríži so špičkovými športovcami, úzkosti najčastejšie prepadajú športovci v športoch, kde sa hodnotí estetická alebo umelecká stránka výkonu (krasokorčuľovanie, skoky na lyžiach), teda kde športovci nemajú výsledky svojho snaženia pod takou kontrolou a musia prijať subjektívne rozhodnutia rozhodcov. V slovenskom prostredí môže niečo podobné vyvolať tréner, ak rozhoduje subjektívne, nie podľa výkonov.

 

V športe platí podľa Tomáša Gurského vo vzťahu trénera a športovca ešte jedna dôležitá zásada: "Ak sa športovec naučí spoliehať na vlastné prednosti, má väčšiu radosť zo športu než ten, ktorému tréner nanútil iba vlastnú predstavu. Preto rád pracujem v trojici aj s trénerom, ktorý potenciál športovca každodenne rozvíja.“

 

 

David Zverko na MS 2014 (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Ďalší výrazný vplyv na psychiku mladého športovca má puberta. Našťastie tento vplyv poznajú športovci z celého sveta. Určitá nespravodlivosť je skôr medzi dievčatami a chlapcami. A čo nato hovorí Tomáš Gurský? "Puberta je výrazná a komplexná zmena v celom organizme, ktorá zasiahne aj psychiku. Prejavuje sa to najmä zmenenou emocionalitou, zmenou hodnôt a vzdorovitosťou. Pubertálna fáza začína u dievčat spravidla o 1-2 roky skôr než u chlapcov. Dievčatá sú počas puberty svedomitejšie a citlivejšie na vzťahy než chlapci, ktorí sú zasa vzdorovitejší a chcú si veci riešiť po svojom. Treba vedieť zmeniť prístup a komunikáciu so športovcom a namiesto autoritatívneho forsírovať viac partnerský prístup. Tréneri, ktorí to dokážu, športovcov v puberte nestratia.“

 

 

 

Veľký tlak na psychiku zažíva športovec pri vrcholných podujatiach ako OH, MS alebo ME. V živote mladého športovca má podobný význam prechod do vyššej kategórie, najmä prechod medzi dospelých. Psychika športovca sa musí vyrovnať s veľkými zmenami. Jeden z príkladov uviedol bývalý cyklista a aktuálne tréner Martin Riška. "Napríklad u cyklistov je prechod medzi profesionálov veľmi náročný. V jednotlivých kategóriách je veľký rozdiel v dĺžke podujatí aj vo výkonnosti konkurencie. Je naozaj náročne vyrovnať sa s tým, zaťať zuby a trénovať. Kým junior prejde k mužom a výkonnostne poskočí, tak to chvíľu trvá. Môže to trvať rok alebo aj dva roky, kým dosiahne nejaký úspech. Je to veľká záťaž a môže stratiť motiváciu. Naozaj je potrebná podpora rodiny alebo tímu. A ak, žiaľ, stratí motiváciu a nemá ani podporu tímu alebo rodiny, tak to musí byt psychicky veľmi silný jedinec, aby to ustál.“

 

Športový psychológ Tomáš Gurský súhlasí: "Sú športy, kde je prechod od juniorov k seniorom veľmi ťažký, pretože seniorské súťaže sú oveľa náročnejšie z hľadiska výkonnosti, taktiky alebo logistiky. Aj cyklistika má tento prechod veľmi náročný, preto bolo správne zaradiť kategóriu do 23 rokov alebo vytvoriť špeciálne hodnotenia ako najlepší mladý jazdec apod. Musia s tým ale počítať najmä ľudia v tíme a rodina, vytvoriť mladému športovcovi podporu a mať trpezlivosť. Adaptácia trvá niekedy viac ako jednu sezónu, čo je pre mnohých finančne tak náročné, že sa talent môže stratiť. Existujú našťastie projekty s inštitucionálnou podporou.“

 

 

Juniorské pódium na MSR v Žiline (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Mladý športovec určite potrebuje zdravé sebavedomie, odvahu, vieru vo vlastné schopnosti a víťazného ducha. Nemôže rozmýšľať nad papierovými predpokladmi, veď v tom prípade by sme sa napríklad nikdy nestali majstrami sveta v hokeji. Mladým slovenským športovcom to niekedy chvíľu trvá, kým pochopia, že aj športovci z favorizovaných krajín sú len ľudia z mäsa a kostí. Napríklad veľa našich tenistov a tenistiek sa dostalo do najlepšej dvadsiatky až po pár rokoch skúseností s elitným okruhom. Alebo Veronika Velez-Zuzulová dosiahla svoje prvé dve víťazstvá vo Svetovom pohári až vo veku 28 rokov. Pozitívnu skúsenosť zažil aj Leopold König. "Pred niekoľkými rokmi som si otestoval dôležitosť psychickej prípravy. Odvtedy som nabral zdravé sebavedomie, nebál som sa ísť do toho, nebál som sa veľkých mien.“

 

Názor Tomáša Gurského: "Z vyše 25-ročnej praxe športového psychológa mi vychádza, že na Slovensku dozrievajú športovci o čosi neskôr než v zahraničí. Treba mať preto rozvinutú vysokú mieru frustračnej tolerancie a schopnosť prekonávať neúspechy. Každý prekonaný neúspech človeka síce trochu pribrzdí, ale posilňuje. Pre toho, kto vydrží, príležitosti postupne prídu. V športe platí, že treba mať aj trochu šťastia, ale šťastie je to, keď sa stretne pripravenosť s príležitosťou.“

 

 

 

Dobrou správou je, že ak mladý športovec momentálne nie je najlepší a nemá najväčší talent, tak môže uspieť a môže sa stať najlepším. Príkladom z praxe sú naši najlepší hokejoví obrancovia. Zdenovi Chárovi hovorili v mladosti, že nemá predpoklad byť úspešným hokejistom, pretože je príliš veľký a má ísť hrať basketbal. A podarilo sa mu vyhrať Norris Trophy. Svoju kariéru nedávno ukončil Ľubomír Višňovský, ktorý si zase vypočul, že s jeho malou postavou sa v NHL nepresadí. Ale on sa zaradil k najlepším.

 

Tomáš Gurský hovorí, že úspech vo vrcholom športe sa skladá z viacerých zložiek: "V športovej kariére sa najčastejšie spomínajú tri komponenty úspechu: talent, práca a šťastie.  U niekoho je viac jedného, u iného toho druhého, ale kto sa chce dostať úplne na vrchol, potrebuje všetky tri komponenty. Ak je niekto výnimočný talent, nesmie ostať dlho v priemernom prostredí, musí ísť do lepšej konkurencie, aby tam získal viac húževnatosti a skúseností. Proces zrenia je alchýmia, ktorú ovládajú len výborní tréneri. Kto narobí veľa chýb, tomu víno nedozreje. V športe sa často skloňuje otázka, ktorý z týchto komponentov je pre konečný úspech najdôležitejší. Odpoveď znie: práca. Nedostatok talentu mnohí skvelí športovci dokázali nahradiť väčšou pracovitosťou a šťastie sa, ako vieme, napokon prikloní k tomu, kto si ho viac zaslúži,“ uzavrel náš rozhovor.