Vysiela Šport RTVS
Minulý týždeň absolvoval šéfredaktor tohto portálu celé preteky Okolo Slovinska. Rovnako ako po Okolo Slovenska či podujatiach v ČR krátko opisuje to, čo tam videl, zažil a čím by sa mohli napríklad slovenskí organizátori inšpirovať.
Slovinci svoju národnú Tour neorganizujú cez zväzových ľudí plus nadšených dobrovoľníkov ako je to u nás, ale sú pod vlastníckou a organizačnou štruktúrou kontinentálneho tímu Adria Mobil. Ten zasa patrí rovnomennej spoločnosti na výrobu karavanov a rôznych obytných vozov. Samozrejme, peniaze tečú od rôznych sponzorov súkromných aj štátnych - vlády aj miestnych samospráv. V bulletine je dokonca aj príhovor prezidenta Slovinskej republiky. O rozpočte Vám nikto presne nepovie, ale vzhľadom na televízne prenosy sa celková suma pohybuje niekde okolo 600 000 eur. Príliš sa nerozpráva ani o štartovnom pre hviezdy a podobne. Preto sa rozpočet dá iba odhadovať.
Mnohých zaujíma televízny prenos. Keďže sa jednalo aj o vysielanie na Eurosporte, Slovinci museli ručiť kvalitou, takže prenosy nevyrábala štátna televízia zďaleka sama. Videli sme aj TV kamión francúzskej značky. Motorky mali zasa holandské značky. Helikoptéra i TV grafika boli zasa domáce časti tejto zložitej skladačky. Robili to základným modelom, teda systémom troch motoriek a jednej helikoptéry. Štart etapy brala iba jedna motorka a helikoptéra lietala iba tridsať minút (15 min pred a po štarte). Potom sa vrátila až päť minút pred začiatkom priameho prenosu, teda pelotón presne vedel, kedy už je na svetle sveta.
| Helikoptéra počas etapy (© Vladimír Mikuš) |
Z hľadiska bezpečnosti to boli perfektné preteky. Dosiaľ sme za najlepšiu spoluprácu organizátorov s políciou považovali Okolo Slovenska, ktoré je ešte aj pred Tour de Pologne. Napr. v Česku polícia spolupracuje minimálne, teda odbočky sú takmer nestrážené a často sa do pretekov miešajú nepovolané autá. Nehovoriac o autách v protismere. Toto tu ale neexistovalo. Slovinci dopravu odstavovali už pol hodiny pred prejazdom a nikde na trase žiadne autá nestáli. Bolo to na úrovni Tour de France. Na rozdiel od nášho podujatia ale tunajšia polícia vyčlenila omnoho viac policajtov na motorkách. Narátali sme ich presne tridsať. O to menej bolo potrebných traťových maršálov, ktorých stačilo zhruba šesť. Dokonca aj policajti vyznačovali nebezpečné miesta žltými vlajkami, a to sme ešte nevideli. Zaujímavé je, že rovnako ako u nás zastavujú vlakovú dopravu. Doteraz sme to zažili iba pri Okolo Slovenska. Vieme, že ani na západných WT pretekoch sa to nerobí.
Dlhodobým mýtom je, že na Slovensku nemáme kvalitné cesty pre veľké hviezdy na pretekoch. Kvalita 665 kilometrov ciest slovinského etapáku bola prakticky totožná s poslednými ročníkmi Okolo Slovenska. Rovnako tam boli aj opravované úseky, kde sa cesta zužovala. Tiež tam boli špinavé či dlažobné pasáže. Dokonca sa dvakrát krátko šlo ako Strade Bianche po šotoline. Boli tam slušné, ale aj všelijako poplátané úzke cesty či nebezpečné zjazdy s dierami alebo výmoľami. Napríklad v mestách je viac kanálových poklopov ako u nás, a tie vedia byť pre cyklistov nepríjemnými. Nechceme tým ale povedať, že cesty neboli dobré. Bolo to zhruba to, čo u nás.
| Oprava Bellanovho šaltra po páde (© Cycling-Info.sk) |
Slovinci boli väčším cyklistickým národom ako my pred Saganomániou a teraz prežívajú jej menší odvar v Rogličománii. Prechádzalo sa ale aj cez rodné mesto Luku Mežgeca, množstvo fanúšikov mal tiež Matej Mohorič a ďalší. Slovinci majú v profi pelotóne veľa mien, a tak bolo aj množstvo divákov pri cestách vysoké. Vyššie ako u nás. Aj na Slovensku sa už deje, že vychádzajú deti zo škôl s plagátmi, rovnako aj chlapi z tovární či predavačky z obchodov, no tu to bolo naozaj masívne. Našli sa však aj odľahlejšie kopce, kde meralo cestu iba pár desiatok fanúšikov. Najväčším diváckym failom ale bol štart pretekov v okrajovej časti mestečka Lendava, kde bolo veľké predstavovanie tímov. Ako prvé šli kontinentálne celky, ktoré veľmi trápne doslova nezdravili žiadnemu fanúšikovi. Samozrejme, bolo tam množstvo rôznych organizátorov a ľudí z tímov, ale nie klasických fanúšikov. V čase príchodu hviezd tam už boli asi tri desiatky ľudí, ale takému Kittelovi ani nik nezatlieskal. To bolo jednoznačným premrhaním potenciálu takého množstva hviezd. Nedôstojne vyzeral aj dojazd časovky pri výrobných halách Adrie Mobil, kam tiež diváci neprišli. V osídlených oblastiach ich ale bolo veľmi veľa. Zatiaľ najviac, čo sme videli mimo Grand Tours.
Ubytovanie a strava boli na veľmi slušnej úrovni. Našli sa aj slabšie hotely s izbami bez klimatizácie, čo je pre cyklistov v teplom počasí nepríjemné. Treba ale povedať, že autor bol v hoteloch pre zahraničné kontinentálne tímy, takže nevie posúdiť, ako to bolo s World Tour, tie celý čas bývali vo štvorhviezdičkových. Všade ale boli švédske stoly, na to ešte Okolo Slovenska nemá. Záverečná noc v hoteli Terme Čátež bola perfektná. Taký obrovský výber jedla sme dávno nevideli. Páčilo sa nám napríklad to, že prvé dva dni bývalo vedenie pretekov aj UCI rozhodcovia v hoteli s kontinentálnymi tímami, teda nie v najluxusnejších s WT tímami. To bolo sympatické. Už menej od organizátorov, že Ľubľana Gusto a Slovinská reprezentácia ubytovanie nemali, teda riešili si ho po vlastnej linke. U nás pristupuje organizátor ku všetkým rovnako.
| Jazdci Bory-Hansgrohe na prezentácii (© Cycling-Info.sk) |
Hoci bol v Slovinsku výber jedál bohatší a každý sa mohol najesť do sýtosti, čo je pre cyklistov dôležité, fungovalo sa iba systémom raňajky - večera. Okolo Slovenska tak naďalej ostáva jediným podujatím, kde sme boli akreditovaní a k dispozícii je aj plnohodnotný obed pred štartom etapy. Pravdou však je, že sa často vybrať nedá, teda ak náhodou dané jedlo nemáte radi, smola. Napríklad Tour de Pologne dáva členom konvoja na obed bagety a vodu. Napríklad na Okolo Slovenska je na hoteloch pre tímy aj konvoj prichystaná sponzorská voda, v Slovinsku nebola.
Slovinci šli cestou desiatich etapových miest. Vždy sa teda štartovalo aj finišovalo v inom meste. To si však vyžiadalo pomerne dosť cestovania. Spolu to bolo vyše päť hodín z etapy či na etapu. Vrcholom bol presun do spomínaného hotela Terme Čatež, ktorý bol od cieľa štvrtej etapy v Kamniku vzdialený 122 kilometrov, teda hodinu a pol cesty. Aj na štart ďalšej etapy to bolo až 35 minút. Tu bolo zjavné, že pohodlie a praktická stránka veci ustúpili iným záujmom. Treba pripomenúť, že tímy sa s autobusmi presúvajú pomalšie ako osobné automobily. Na našich pretekoch sa medzi etapami spolu nenacestuje viac ako hodinu a pol, čo si tímy pochvaľujú. Často sa cyklisti presúvajú na bicykloch.
| Hudobné teleso pri predstavovaní tímov (© Cycling-Info.sk) |
Boli to preteky, kde si Slováci z Dukly Banská Bystrica mohli vyskúšať model pretekania najväčších tímov. Založený je na veľkých rozdieloch v nasadení. Najprv sa letí, no po vytvorení úniku sa zvykne výrazne spomaliť a potom sa tempo kontinuálne zvyšuje. Rýchlostné priemery rovinatých etáp sú často pomalšie ako na pretekoch 2.2. Súvisí to práve s pokojným tempom v polovici pretekov. V závere ale rýchlosť stúpa a pred šprintérskym finále sa ide rýchlejšie ako na podujatiach bez top tímov. Bežný kontinentálny pretekár má veľký problém posúvať sa dopredu. Tímy robia svoje lajny a nepúšťajú tam nikoho iného. V ťažších etapách je ten priemer o niečo vyšší, pretože tie najväčšie vrchárske hviezdy idú kopce rýchlejšie. Samozrejmosťou väčších pretekov je aj to, že tímy, ktoré vedú pelotón v momente, keď sú spokojné s únikom, cestu zablokujú, aby sa tam už nikto nedostal. V kontinentálnej sfére takú kontrolu nemajú a unikať je často možné znova a znova, teda preteky sú menej režírované a otvorenejšie. Únik má tiež väčšiu šancu.
Pre nás bolo tiež zaujímavé, ako sa správajú hviezdy k neznámym súperom, ale aj divákom. Väčšina známych mien ako Kittel, Urán či Majka sa správala veľmi ľudsky, príjemne a ochotne. Výnimkou bol Mark Cavendish, ktorého sme za päť dní z hviezd asi videli najviac a od úsmevu mal ďaleko. Pôsobil veľmi negatívne, nervózne, nahnevane a aj arogantne. V kolóne mechanických vozidiel sa nemal problém držať auta a robiť veci, ktoré si ostatní nedovoľujú.
| Ani profi pretekári nemali problém zapózovať pred objektívom (© Vladimír Mikuš) |
Autor bol tiež zvedavý na to, ako budú pred Tour de France jazdiť šprintérske hviezdy v kopcoch, ako si vytvoria grupetto a budú sa správať vzadu. V najťažší deň si zo 150-členného balíka, kde boli aj "obyčajní Dukláci", ako prvý vystúpil Niccolo Bonifazio, druhý bol Matteo Pelucchi a tretí Mark Cavendish. Až spolu s ním odpadol prvý kontinentálny pretekár Samuel Oros z Dukly, tesne za ním Michael Kolář, ktorý dostal pokyn byť s Pelucchim. Cavendish šiel ale v kopci tak pomaly, že ho Oros opustil a napokon šiel najťažší kopec pretekov úplne sám posledný. Nikoho z Dimension Data k nemu neposlali, rovnako v iných dvoch situáciách, keď mal defekt. Akoby to symbolizovalo fakt, že už nie je takou hviezdou ako kedysi a tím ani nechcel, aby bol DNF. Šiel aj nešiel sám. Určite by už ale neprežil, keby nemal pri sebe mechanické vozidlo, tak to k nemu poslali, takže sa ho mohol veselo držať či ísť za ním na rovine či miernejšom zjazde. Jednoducho hviezda s výhodami. Ani sa nečudujeme, že pôsobil tak frustrovane, keď potrebuje takto jazdiť. V zjazde sa potom dotiahol do grupetta. Tam úplne odlišne, teda tak, ako sa má, jazdil Marcel Kittel. Kaťuša udávala tempo a nemecký šprintér sa pohyboval na popredných miestach v skupine. V zjazde sme ho dokonca videli na špici. Caleb Ewan a Dylan Groenewegen ale jazdili inak. Tí sa dlho držali s tými lepšími a v kopcoch sa napríklad krvili niekde okolo 50. pozície. Až v závere to vypustili a počkali si väčšiu skupinu.
Pikoškou je, že Adria Mobil využívala všetkých dostupných ľudí a jeden z jej najznámejších cyklistov, Gregor Gazvoda, štvrtý z tohtoročného domáceho šampionátu v časovke v priestore štartu robil kávu pretekárom i akreditovaným ľuďom z konvoja. Až večer vyrážal na tréning, lebo sa pripravuje na ťažké Okolo Rakúska.
Dukláci cestovali do Slovinska bez lídra Tybora s Čaneckým mimo formy, takže sa mohli len ukázať v únikoch. Prvý deň to vyšlo, škoda vrchárskeho alebo mladého dresu. Ostatné dni už neboli podľa predstáv. Dobrý dojem určite zanechal Martin Haring, ktorý bol v úniku a potom bojoval aj v kopcoch. Druhoročáci Oros s Vlčákom prežili celé preteky úplne bez problémov s limitom či inými starosťami. Michael Kolář tradične pomáhal a ukázal, že ak by chcel, mohol by po ročnej pauze zabojovať o titul slovenského šampióna v časovke.
| Mark Cavendish v konvoji (© Vladimír Mikuš) |
Negatívom podujatia boli smiešne prizey money. UCI prikazuje rozdeľovať financie prvým dvadsiatim ľuďom v cieli etapy aj celkového poradia podľa daného kľúča. Mnohí odmeňujú nutným minimom, ale aspoň sumy zaokrúhlia. Tu bral Roglič za celkový triumf 4900 eur a víťaz etapy teda 2450 eur. Ostatné sumy boli divoké ako 610, 255 eur a pod. Groteskou boli ale subklasifikácie, ktoré pravidlá UCI nepodmieňujú finančným hodnotením. Ešte nikdy sme nenarazili na preteky, ktoré by za víťazstvo na šprintérskej alebo vrchárskej prémii neudeľovali ani cent. Aspoň za triumf v bodovacej súťaži bral najlepší 200 eur. Pre porovnanie, na Okolo Slovenska je to 600 eur. A ešte aj na Slovenskom pohári Trnava Tour je to 150 eur. A zatiaľ čo druhý si v Trnave prilepšil o stovku, v Slovinsku nedostal Pelucchi nič. Je to smiešne vzhľadom na fakt, aký obrovský rozpočet podujatie má.
Slovincom sa darí postupne posúvať dopredu a organizujú skvelé preteky. Aj skladbu etáp majú vyhovujúcu. Na úvod dve jednoduchšie etapy, potom dve ťažšie a v závere kratšia časovka. Väčšie kopce situujú do druhej polovice etáp a tie nie sú prehnane dlhé, teda nikto sa nemusí sťažovať. Budeme zvedaví, či sa budú uchádzať o posun do kategórie HC tak, ako to už urobili Chorváti, kde ale paradoxne prišla oveľa nižšia konkurencia, než keď boli 2.1. Medzi HC a 1. kategóriou už nie je žiadny zásadný rozdiel. Ďaleko viac rozhoduje termín, štartovné a geopolitická poloha pretekov.
