Klasiky vyšli Quick-Stepu a Petrovi Saganovi, v Lombardii zaujal Pinot

 

 

Od prvých klasík sa úspešne útočilo, aj na MSR
 
Už počas otváracieho víkendu sa jazdilo aktívne, čo sa stalo hlavným znakom aj v tých najdôležitejších klasikách. Omloop Het Nieuwsblad stále využíva rozhodujúcu úlohu Muur van Geraardsbergen a tento legendárny berg nikdy nesklame na konci pretekov. Rozhodujúca selekcia sa odohrala práve na tomto kopci, po ktorom zostalo bojovať o titul len zopár jazdcov. Z výhry sa netešili najsilnejší pretekári na bergoch, v tomto smere sa výborne ukazovali Vanmarcke, Avermaet, Štybar, ale tímový výkon Astany.

 

Kazašský celok perfektne využil všetky svoje možnosti, ktorými disponoval. Cort sa šetril na prípadný šprint a Valgren to mohol skúšať útokom. Dánsky jazdec bol veľmi silný, zaútočil niekoľkokrát, a napokon sa mu vydaril víťazný pohyb tesne pred páskou. Pre Michaela Valgrena to bola prvá výhra v kariére na jarnej klasike a ako sa ukázalo neskôr, nie posledná  v tomto ročníku. Podujatie Kuurne - Brusel - Kuurne si udržalo šprintérsky ráz, ale klasikári nedali najrýchlejším jazdcom v balíku nič zadarmo. Po Kwaremonte sa dostali do pekného úniku Vanmarcke, Avermaet, Lampaert, Stuyven alebo Démare a útočilo sa až do samého konca, no šprintérske celky na čele s Lotto - Jumbo neúprosne trvali na hromadnom dojazde. V ňom bol najrýchlejší Dylan Groenewegen, pre ktorého to bola v tom čase už štvrtá výhra v sezóne.

 

 

 

Dlho sa čakalo na „mokré“ Strade Bianche a jedinečná edícia talianskeho podujatia nesklamala. Ťažké podmienky na trati nedovolili cyklistom špekulovať a taktizovať, od začiatku sa išlo naplno a každý ďalší štrkový sektor čoraz viac oslaboval zloženie hlavnej skupiny. Favoriti sa začali ukazovať ďaleko pred cieľom, preteky mali dynamický ráz a rozhodujúce pohyby sa vytvorili päťdesiat kilometrov pred páskou. Vtedy z okresaného balíka zaútočili Bardet, Van Aert a neskôr Benoot so Serrym. S výnimkou posledne menovaného to útočníci dotiahli až do cieľa a premiérový triumf na klasike získal Tiesj Benoot. Belgický jazdec si doslova užíval jazdu po mokrom teréne a na krátkych stúpaniach bol neprekonateľný.

 

Vynikajúci výkon predviedli aj Romain Bardet a Wout van Aert, obaja nechali za sebou oveľa skúsenejších klasikárov. Ťažké podmienky vypojili z hry Avermaeta, na konci stratil energiu Kwiatkowski a medzi favoritmi sa najlepšie ukazovali Valverde so Štybarom, ktorí sa radšej strážili navzájom, akoby mali eliminovať vedúcu skupinku. Do tejto kategórie sa zaradil aj Peter Sagan. Ani on nechcel plytvať energiu pri chytaní útočníkov a napokon vo finále došli sily aj jemu a Valverde so Štybarom mu ušli.

 

Miláno - San Remo nemá v ponuke nič atraktívnejšie ako výstup na Poggio, technické klesanie a krátky príjazd do cieľa, ale v tohtoročnej edícii  stačilo aj to, aby sme videli mimoriadne dramatickú koncovku. Na Poggio kontrolovali situáciu tie zoskupenia, ktoré si želali záverečný šprint, a jedným z nich bol aj Bahrajn - Merida, ktorý veril Sonny Colbrellimu. Na kľúčovom stúpaní pomáhal svojmu kolegovi Vincenzo Nibali, ktorý mal chytať ataky, ale po jednom z nich sa ocitol sám na čele pretekov a na vrchole Poggio získal k dobru dvanásť sekúnd. V tom momente začal myslieť na výhru. V nepríjemnom klesaní udržal svoj náskok a vďaka taktizovaniu v hlavnej skupine mohol oslavovať prestížny titul.

 

 

 

Na jeho útok zareagovali v klesaní Trentin, Sagan, Kwiatkowski či Matthews, ale nikto z nich nechcel prevziať zodpovednosť pri chytaní Nibaliho, aby sa nevyčerpal pred páskou. Peter Sagan mal s tým po minulom roku zlé skúsenosti. A keďže po klesaní zostávalo do cieľa veľmi málo času, šprintérske celky sa už nestihli sformovať a zabrániť talianskej výhre na La Primavera po dvanástich rokoch. Vincenzo Nibali vtedy nemohol tušiť, že to bude jeho najväčší triumf v ročníku.

 

 

 

Na mačacích hlavách disponoval Quick-Step Floors štyrmi kvalitnými pretekármi, ktorí si trúfali na víťazstvá, a belgická zostava okamžite využívala túto svoju výhodu. Na E3 Harelbeke otvorili preteky veľmi skoro. Sedemdesiat kilometrov pred cieľom na Taaienbergu zaútočili Niki Terpstra a Yves Lampaert, kým Zdeněk  Štybar s Philippom Gilbertom mohli vyčkávať v balíku. Atak silnej dvojice prinútil k aktivite aj ostatných favoritov, na čo doplatil najmä Peter Sagan, ktorý minul príliš veľa energie pri naháňaní Terpstru s Lampaertom, a preto nezasiahol do súboja o výhru. Situácia sa napokon vykryštalizovala tak, že za dvojicou z Quick-Step Floors zostali len desiati prenasledovatelia, vrátane Štybara s Gilbertom, ale útočníci mali perfektné nohy.

 

Lampaert sa obetoval pre Terpstru a ten následne zaklincoval preteky 30-kilometrovým sólom. Pre holandského cyklistu to bolo len druhé víťazstvo v kariére na kockách a čakal naň dlho. Od roku 2014, keď ovládol Paríž - Roubaix. Belgická zostava získala aj druhé miesto zásluhou Philippa Gilberta a v podobných výkonoch chcela pokračovať počas celej kampane. Ale zabránil jej v tom jeden konkurent. Peter Sagan.

 

 

Na Gent - Wevelgem zohral najdôležitejšiu úlohu prejazd cez Kemmelberg, ktorý okresal hlavnú skupinu o mnohých rýchlych jazdcov. Okrem toho sme videli na trati niekoľko menších pokusov o selekciu, ale odvážni klasikári si neprišli na svoje. Po najťažšom bergu stále zostalo vo vedúcej skupine cez dvadsať jazdcov, čo stačilo niektorým odolným šprintérom, aby mohli bojovať o výhru. Blízko k triumfu boli predovšetkým  Elia Viviani, ktorý prežil všetky nástrahy na čele pretekov a vo finále mal pri sebe kolegov potrebných pre šprint, a Arnaud Démare, ktorý takisto zvláda rýchlostnú koncovku na konci náročných pretekov. S obidvomi ale vybabral Peter Sagan, ktorý sa pred páskou vynikajúco zorientoval a  nepotreboval čakať na ideálnu východiskovú pozíciu. Jeho dlhý a silný šprint znamenal tretiu výhru na podujatí a to je historické maximum, čo tu dokázali získať takí borci ako Merckx alebo Boonen.

 

Dobrá cyklistika v predchádzajúcich klasikách vzbudzovala veľké nádeje pred druhým monumentom sezóny. Okolo Flámska však patrí do inej ligy a medzi favoritmi to bolo vidno. S blížiacim sa záverom sme videli len opatrné pokusy najsilnejších jazdcov, nikto nechcel predčasne vystrieľať svoje náboje, a keďže dlho sa ostýchal aj Quick-Step Floors so svojou obávanou zostavou, poriadna (no zato rozhodujúca) akcia sa odohrala len 26 kilometrov pred cieľom. Na nenápadnom mieste po stúpaní Kruisberg nečakane vyrazil dopredu Niki Terpstra. Holandský jazdec následne dostal výborné krytie od svojich kolegov pri chytaní ďalších nástupov, takže mu nič nebránilo v tom, aby ovládol aj druhý kockový monument v kariére. Vynikajúcu formu ukázal už na E3, preto bolo pre ostatných favoritov nešťastným riešením, že ho pustili dopredu. Quick-Step Floors to zvládol vynikajúco, znovu sa presadil po rozhodujúcom nástupe a ešte dostal na pódium aj Philippa Gilberta. Ostatní favoriti potom nezvládli stíhaciu jazdu.

 

Pred Paríž - Roubaix sa hľadala taktika, ako vypojiť z hry Quick-Step Floors.  Belgická zostava si s tým nerobila žiadne starosti a Gilberta vyslal do útoku už v Arenbergu, potom ho vymenil Štybar. Tieto pokusy nepriniesli žiadny osoh, ale osmelili aj ďalších favoritov ako Avermaet či Van Aert, aby sa pokúsili zaskočiť ostatných. Následne však prišiel nástup Petra Sagana, ktorý rozlúskol túto prekáračku, a prinútil ostatných, aby sa prispôsobili jeho pozícii pred skupinou favoritov. Výborne si tu počínali aj ďalší borci z Bora - hansgrohe, ktorí chytali nasledujúce útoky.

 

 

Saganov rozhodujúci nástup na Roubaix

 

 

Sagan spustil svoju akciu vyše päťdesiat kilometrov pred cieľom, pred úsekom Mons-en-Pévéle, a napriek kvalitným prenasledovateľom mu to vydržalo až do cieľa. Na rozhodujúcich kockách išiel rovnako rýchlo ako ostatní favoriti a pri tomto ťažení nemohol dostať k sebe lepšieho spolubojovníka. Silvan Dillier je vynikajúci tempár a v tom čase už mohol jazdiť na seba, lebo jeho líder Oliver Naesen sa nachádzal hlboko vzadu, takže nemal dôvod nespolupracovať so slovenským cyklistom a ísť si pre veľký výsledok. A pre Sagana bolo výhodou aj to, že švajčiarsky borec nedisponuje silným šprintom, čo sa ukázalo na velodróme. Po mnohých sklamaniach na tomto teréne sa podarilo Petrovi Saganovi pokoriť Roubaix charizmatickým spôsobom. Ostatných favoritov odstavil do úlohy štatistov.

 

 

 

Podujatiu Amstel Gold Race prospelo presunutie Caubergu a po tomto odvážnom kroku zo strany organizátorov sa odohrala počas dvoch ročníkov pekná útočná cyklistika. Aj tentoraz neúprosne zvlnený profil postupne vyprofiloval skupinku najsilnejších, ktorej velili po útokoch Kreuziger s Gasparottom, a po Caubergu sa v nej objavili aj Sagan, Valverde, Valgren, Fuglsang, Wellens, Craddock, Alaphilippe a Vanendert. Keďže ani jednému z nich sa nepodarilo nasadiť rozhodujúci pohyb na posledných dvoch kopcoch, skupinka sa začala pripravovať na šprint, čo bola ideálna pozícia pre Petra Sagana. Túto možnosť však zavrhol Michael Valgren, ktorý dokázal úspešne nastúpiť tesne pred cieľom, a vôbec mu neprekážalo, že sa k nemu pridal aj Roman Kreuziger. Dánsky jazdec bol na páske jasne rýchlejší a po triumfe na Omloope vybojoval druhú klasikársku výhru v ročníku. Český borec sa uspokojil s druhým miestom, vo finále si vyskočil pre tretiu priečku Enrico Gasparotto a hneď za stupňami víťazov finišoval v malej skupinke Peter Sagan. Slovenský cyklista ponúkol ešte jeden výborný výkon počas jarnej kampane, no vo finále doplatil na mnohé nástupy, ktoré nebolo možné pokrývať osamote.

 

 

Peter Sagan na Amstel Gold Race (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

Na druhej strane Valónsky šíp je stále o tom istom a preteky nedramatizuje ani nové stúpanie tesne pred cieľom Côte de Cherave, na ktorom sa len ťažko atakuje z hlavnej skupiny. Mur de Huy tak naďalej naplno žiari na tejto klasike. Súboj nervov a potrebného zrýchlenia spoznal po piatich rokoch nového víťaza. Doterajší uzurpátor Alejandro Valverde sa musel skloniť pred výkonom Juliana Alaphilippa, ktorý ho porazil suverénnym spôsobom. Francúzsky jazdec konečne prelomil čakanie na prvý ardenský triumf, jeho finále na Mur de Huy ponúklo predstavenie najvyššej kvality. Valverde akoby zaspal na cieľovom kopci a pred samotným šprintom do kopca sa nepohyboval na vedúcich pozíciách, čo býva v tomto prípade nevyhnutné.

 

Na Liége - Bastogne - Liége sa odohrala výnimočná edícia, pretože o titule sa nerozhodlo po dlhom čase len na záverečnom stúpaní v Ans, ale dvadsať kilometrov pred cieľom na kopci Roche-aux-Faucons. Po vzore zo severských klasík Quick-Step Floors rozohral proti súperom taktickú hru. Bob Jungels na spomínanom kopci zaútočil a Julian Alaphilippe so svojím obávaným šprintom čakal na odozvu v skupine favoritov. Luxemburský jazdec bol však natoľko silný, že vydržal na čele pretekov až do cieľa a uchmatol svoj prvý monument. Výbornú prácu odviedol aj Alaphilippe, ktorý za ním demoralizoval konkurentov. Pekný pohyb predviedol na poslednom kopci Côte de Saint-Nicolas iba Jelle Vanendert, ale bolo to márne, a súboj o druhé a tretie miesto zvládli najlepšie Michael Woods a Romain Bardet, ktorým to spoločne vyšlo aj na svetovom šampionáte. Quick-Step Floors tak dominoval aj v Ardenách, Alejandro Valverde obišiel bez výhry a len raz sa dostal na stupne víťazov.

 

 

Krátky zostrih LBL 2018

 

 

Jedna z najlepších edícii posledného obdobia sa odohrala aj na poslednom monumente v Lombardii. Preteky sa otvorili pre favoritov veľmi skoro, na brutálnom Muro di Sormano, keď vyštartoval dopredu Primož Roglič. Slovinský jazdec mal leví podiel na tom, že sa útočilo ďaleko pred cieľom, ale medzi najsilnejšími sa napokon neobjavil. Skvelú jesennú formu zakončil parádnym triumfom Thibaut Pinot, ktorý v priamom súboji pokoril obhajcu prvenstva. Francúzsky cyklista disponoval kvalitnou formou a vysokým sebavedomým, preto si trúfal aj na útočný festival, ktorý sa rozprúdil v závere pretekov. Na pripravených kopcoch bol nesmierne silný a v balíku by sme ťažko hľadali súpera, ktorý by sa mu vyrovnal. Jeho prvý triumf na monumente dokazuje, že pretekanie na talianskych cestách mu mimoriadne svedčí. Vincenzo Nibali sa náležite zmobilizoval na posledné veľké podujatie v sezóne, a aj keď ho vo finále zastavili kŕče, čo otvorilo cestu Pinotovi, pred dotieravou konkurenciou ubránil druhé miesto.