V práve skončenej sezóne sme videli niekoľko zaujímavých momentov a o atraktívne predstavenia sa takmer vždy postarali útoky veľkých cyklistických mien. Takýmto spôsobom získali parádne triumfy Nibali so Saganom a novú dimenziu na GT ponúkol Simon Yates.
Náboj Strade Bianche umocnili mokré cesty
Jarným klasikám vždy dodá šmrnc daždivé počasie a mokré cesty na Strade Bianche dostali úroveň pretekov na úplne iný level. Blatisté nespevnené úseky nikoho nešetrili, pelotón sa delil veľmi skoro, favoriti nemohli taktizovať, ale museli vyraziť do boja o výhru ďaleko pred cieľom, čo urobilo z talianskej klasiky jedno z najkrajších predstavení celého ročníka. Úspech neslávila vyčkávacia taktika. Valverde so Štybarom možno mali výkonnosť, aby si podmanili túto jedinečnú edíciu, ale hlavnými aktérmi sa stali Tiesj Benoot, Romain Bardet a Wout van Aert, ktorí neváhali vyraziť dopredu vyše päťdesiat kilometrov pred cieľom, a urobili správne. Vo férovej bitke najodvážnejších vybojoval svoju prvú veľkú výhru na klasike Tiesj Benoot a ukázal pri tom chladnokrvnosť a perfektné nohy na krátkych, prudkých stúpaniach. Bolo to skvelé divadlo zakončené skvelým individuálnym výkonom.
Talianska klasikárska lahôdka |
Na Paríž - Nice tesný finiš, ako vždy
Francúzske preteky sa stávajú špecialistom na mimoriadne dramatický súboj o žltý dres. Aj v roku 2017 rozhodovali o celkovom víťazovi iba sekundy v meste Nice a inak tomu nebolo ani v tejto sezóne. Krátka, ale úderná záverečná horská etapa býva dostatočným lákadlom na útočnú jazdu a tentoraz z nej vyťažil Marc Soler, ktorý na poslednú chvíľu vyzliekol zo žltého Simona Yatesa. Španielsky cyklista vyrazil dopredu štyridsať kilometrov pred cieľom na kopci Côte de Peille, a keďže mal pred sebou ešte dve ďalšie stúpania, bol to odvážny pohyb. Dostal však pod tlak Simona Yatesa a získal na neho potrebných 37 sekúnd, ktoré ich delili na štarte posledného dňa. Yates síce stratil v cieli iba 35 sekúnd, ale jazdec tímu Movistar zbieral na konci bonifikácie (na prémii a v cieli) a stal sa celkovým víťazom o štyri sekundy. Vo finále to však nebol súboj len týchto dvoch pretekárov. Na titul útočili súrodenci Izagirreovci, šancu živili Wellens s Teunsom, takže až do poslednej chvíle nebolo jasné, kto ovládne klasifikáciu.
Využitá šanca na veľký atak |
Víťazný útok na Poggio je možný
Prvý monument sezóny sa po dlhých rokoch rozhodol na stúpaní Poggio a nebol to nikto iný ako skúsený mazák Vincenzo Nibali, ktorý dokázal prelomiť kliatbu útočných pokusov na tomto kopci. Jeho neočakávaný, prekvapujúci a pravdepodobne vopred neplánovaný atak prezentoval maximálnu dávku majstrovstva. Základom Nibaliho úspechu bola výborná fyzická kondícia a túžba uspieť aj na takomto monumente, ktorý mu takmer vôbec nesedí ako jazdcovi na celkové poradie. Na konci tohtoročnej edície dokázal vytlačiť na Poggio v priebehu šiestich minút vyše 450 wattov, čo bol po tristo kilometroch obdivuhodný výkon. V rozhodujúcej fáze dostal od konkurencie len malý priestor, ale stačilo mu to, aby z toho vytvoril ohromný výsledok, ktorý rezonoval veľmi dlho.
Dramatické Poggio |
Saganov kúsok na Roubaix
Dúhový dres nevyhráva často na Pekle severu. V histórii to dokázali pred slovenským pretekárom iba Van Looy, Merckx, Moser a Hinault. Peter Sagan týmto triumfom pokoril ďalší míľnik vo svojej kariére, opäť sa zapísal do histórie a pridal sa k tým najvyberanejším legendám. A treba dodať, že sa mu to podarilo spôsobom hodným jeho mena. Dotiahol do úspešného konca vyše 50-kilometrovú naháňačku po najtvrdších kockách s ostatnými favoritmi, ktorí nedokázali za celú dobu chytiť úradujúceho svetového šampióna, hoci ten jazdil na hrane rizika, že sa môže totálne vyčerpať. Perfektne pripravený Peter Sagan neurobil na čele pretekov žiadnu chybu a štýlovo ovládol koncovku na charizmatickom velodróme. Znovu sa len potvrdilo, že keď Sagan útočí, preteky dostanú výnimočný esprit.
Dúhový dres triumfuje na najslávnejšom velodróme |
Líder poradia atakuje na Grand Tour
Mnohokrát opatrnú jazdu favoritov na trojtýždňových pretekoch osviežil Simon Yates, ktorý na Gire a Vuelte predvádzal parádne útoky aj v drese pre lídra pretekov. Na talianskom podujatí sa doslova živelne vrhal za ďalšími etapovými výhrami a väčším náskokom na čele pretekov. Bolo lahôdkou sledovať jeho nástupy na Gran Sasso, v meste Osimo a najmä na cieľovom stúpaní Sappada, aj keď boli poznačené až prílišným plytvaním energie, čo si vyžiadalo daň na konci podujatia. Na Vuelte už zvolil vyspelejšiu taktiku, ale stále platilo, že najlepšia obrana je útok. Ako líder pretekov predviedol rozhodujúci nástup na cieľovom kopci devätnástej etapy a červený dres sa zdvihol zo sedla aj na druhý deň. Môžeme len dúfať, že prístup Simona Yatesa bude inšpiráciou aj pre ostatných jazdcov na celkové poradie.
Neviazaný S. Yates na Gire |
Froomov comeback na Finestre
Britský cyklista je stále nesmierne hladný po ďalších triumfoch a pre nové úspechy je pripravený urobiť čokoľvek. Aj otočiť preteky vo svoj prospech neštandardným spôsobom demontovaním všetkých konkurentov v jednej horskej etape. Jeho bezprecedentne dlhý útok na Colle delle Finestre, po ktorom zničil svojich hlavných súperov a definitívne strhol víťazstvo na svoju stranu, vytvoril na trati takú zápletku, akú sme na GT nevideli desaťročie. Jeden z najsledovanejších a najdiskutovanejších momentov sezóny v sebe niesol nielen obdiv, ale aj úžas, ako sa mu to mohlo podariť.
Šokujúce predstavenie |
Utrpenie Lawsona Craddocka
Pre cyklistu nemôže byť nič horšie, ako spadnúť počas otváracieho dňa na Tour de France, ale Lawson Craddock našiel vo svojom nešťastí zmysel. Napriek zlomenej kľúčnej kosti vydržal na podujatí až do Paríža a nevzdal to. Ku koloritom etáp TdF patrili zábery trápiaceho sa amerického cyklistu, ktorý bojoval na konci štartového poľa, no nezlomila ho ani kocková previerka a časový limit splnil počas všetkých horských dní. Túžbu dokončiť preteky umocnil benefičnou akciou pre velodróm v Houstone, na ktorom vyrastal. Po každej úspešne zvládnutej etape venoval svojmu domovskému stánku sto dolárov a jeho bojovnosť motivovala mnohých fanúšikov, že po Tour svietilo na konte zbierky takmer 200-tisíc dolárov a účet stále rástol. Statočnosť Lawsona Craddocka patrila v tomto ročníku k najväčším udalostiam, ktorá prekročila rámec cyklistiky.
Alpe d'Huez nevytvoril veľké rozdiely, ale ponúkol príbehy
Jedna z najťažších previerok na Starej dáme pripravila skvelé divadlo. Všetko to odštartoval už na predposlednom kopci, Croix de Fer, Steven Kruijswijk. Ako šiesty muž poradia vyrazil do dlhého útoku, čo nie je bežná vec na Starej dáme, kde jazdci na GC zvyčajne nemávajú odvahu na podobné skutky. Potom na samotnom cieľovom stúpaní zaujal Egan Bernal, ktorý ako vychádzajúca hviezda likvidoval nástupy konkurencie pre Thomasa s Froomom, a najmä Bardet si musel dlho pamätať kvalitu kolumbijského cyklistu. Ako vždy bujará atmosféra na Alpe d'Huez vyvrcholila do pádu Vincenza Nibaliho, ktorý neskôr na následky zranení odstúpil z pretekov, a napokon sme videli vyrovnaný súboj najsilnejších o každú jednu sekundu, keď nikto nikomu nič nedaroval. V cieli mal najväčšiu radosť Geraint Thomas a na vrchole Alpe d'Huez sa definitívne presvedčil, že môže vyhrať žltý dres. Dvanásta etapa v sebe skrývala niekoľko zaujímavých mikro-príbehov.
Výnimočná etapa na TdF |
Wallays nachytal v brejku aj Sagana
Úniky na Grand Tour sú dobrou príležitosťou pre mnohých jazdcov, ako sa dostať k veľkému triumfu. Sedemnásta etapa na Vuelte sa nezdala vhodná na takúto misiu, a keď sa ocitla pred balíkom na rovinatom profile len malá skupinka, všetko smerovalo k osvedčenému scenáru. Lenže Jelle Wallays a Sven-Erik Byström najskôr akoby uspali pelotón, a potom začali dravo mieriť za etapovým triumfom. A bolo už neskoro, kým sa spamätali šprintérske celky, no koncovka bola veľmi, veľmi tesná. Keď oslavoval výhru v cieli Jelle Wallays a Sven-Erik Byström prijímal porážku, Petrovi Saganovi chýbal skutočne len kúsok, aby v meste Lleida dvíhal ruky nad hlavu on. Slovenský cyklista predviedol v tejto etape asi svoj najlepší šprint na podujatí, ale nebolo mu dopriate, aby pridal piaty triumf na španielskom podujatí.
Strhujúci finiš v meste Lleida |
Valverde ovládol svetový šampionát učebnicovým spôsobom
Náročný profil pre vrchárov a vo finále krátky kopec s brutálnymi sklonmi. Bez výraznejších útočných výpadov mohli bojovať o titul len vybraní cyklisti a medzi nimi vyčnieval Alejandro Valverde, ktorý sa právom spoliehal na svoj záverečný šprint a svoje danosti na intenzívne, prudké stúpania. Keď vyhral dúhový dres, do bodky splnil očakávaný scenár, ale bol to emotívny moment, lebo v minulosti mu titul svetového šampióna ušiel niekoľkokrát. Dvakrát skončil druhý a štyri razy získal bronzovú medailu, dúhový dres naháňal celú kariéru. V predchádzajúcom roku prežil ťažký pád na Tour, súťažne nejazdil pol roka, ale nič to neubralo na jeho majstrovstve, hoci má už 38 rokov. V Innsbrucku sa o tom presvedčili na vlastnej koži Bardet, Woods alebo Alaphilippe.
Emotívny titul svetového šampióna |