Quick-Step si drží štatút najúspešnejšieho tímu, do popredia sa začali tlačiť Bora a Jumbo

 

 

Julian Alaphilippe a Remco Evenepoel (© Deceuninck - Quick-Step Cycling Team / Getty Images)

 

 

Deceuninck - Quick-Step obhájil svoje minuloročné pozície a naďalej mu robí ohromnú radosť naháňať víťazstvá zakaždým, keď sa naskytne čo i len najmenšia príležitosť. Zostava bola rozdelená medzi skúsených a osvedčených cyklistov, ktorých vhodne dopĺňali mladí jazdci, a obe tieto skupinky maximálne napĺňali víťazné DNA belgického zoskupenia. Zostavu potiahol predovšetkým Julian Alaphilippe a jeho najväčšie triumfy na Miláno - San Remo, Valónskom šípe a dve etapové výhry, plus štrnásť dní v žltom, na Tour de France. Francúzsky jazdec bol jedným z najvýraznejších v tomto ročníku, skončil druhý v individuálnom rebríčku, a pre Quick-Step je len a len dobré, že v jeho farbách bude jazdiť aj ďalšie dve sezóny.

 

Kockový monument ovládol aj Philippe Gilbert, keď sa perfektne pripravil na Paríž - Roubaix a pôsobil tam neporaziteľne, a na jarných klasikách sa presadili aj Štybar, Jungels alebo Jakobsen. Tradičné šprintérske triumfy zaknihoval Viviani, hoci tentoraz získal len jednu výhru na GT, a na konci ročníka ovládol čínske WT podujatie Mas, ktorý bol takisto menej úderný ako v sezóne 2018. Veľkou devízou belgického zoskupenia sú mladí jazdci a medzi nimi vyniká Remco Evenepoel. Ten už vo svojom premiérovom roku dosiahol veľké triumfy a mal by patriť k nasledujúcim ťahúňom Quick-Stepu. Jakobsen už vyhral svoje prvé triumfy na Grand Tour a mal by sa stále zlepšovať a šprintérska kvalita bude stúpať aj u Hodega. Veľký potenciál odkryl Asgreen, ktorý sa hodí na klasiky a aj etapové podujatia, a čoraz dôležitejšie úlohy budú dostávať Cavagna so Sénéchalom, ktorí sú rovnako veľmi srdnatí a nezlomní.

 

- ponuka z nášho eshopu -

 

Bora - hansgrohe má za sebou vynikajúcu sezónu, keď dosiahol 47 výhier a v rebríčku UCI sa usadil na druhom mieste. Nemecký celok naďalej stavia na osobnosti Petra Sagana, ale postupne si popri ňom vychoval silných cyklistov, ktorí sa začínajú čoraz častejšie presadzovať. Slovenský jazdec dosiahol v sezóne štyri triumfy, ten najdôležitejší na TdF a na francúzskom podujatí aj definitívne pokoril rekord v bodovačke. Vysokú úroveň si držal Pascal Ackermann. Nemecký jazdec dokázal vyhrávať na najdôležitejších pretekoch, na jeho konto pribudli dve víťazstvá na Gire a ovládol tam aj bodovaciu súťaž. Takisto Sam Bennett úradoval, kam prišiel, a vždy sa dokázal zmobilizovať na najbližšie preteky, hoci v Bore prežil zaujímavé momenty. Ale aj tak si urobil radosť na Vuelte, kde sa presadil dvakrát.

 

V zostave sa objavil aj kvalitný borec na celkové poradie a Emanuel Buchmann musel nadobudnúť presvedčenie, že sa môže dostať na stupne víťazov na GT. Rafal Majka zase nesklamal na Gire a Vuelte, ale na tých úplne najlepších mu chýbal výkonnostný krôčik. Zlepšili sa aj Konrad s Grossschartnerom a obaja budú mať vyššie ambície v nasledujúcom ročníku na etapových podujatiach. Do vynikajúcej fazóny sa dostal počas jari Max Schachmann, ktorému sadli Baskicko, Katalánsko a ardenské klasiky,  stal sa nemeckým národným šampiónom, ale potom mal smolu a ťažký počas ITT na TdF, čo ho zastavilo v rozlete. V nemeckej zostave sa tak nachádza hneď niekoľko borcov, ktorí sa už teraz nevedia dočkať nového ročníka, aby mohli potvrdiť svoje veľké ciele a veľkú motiváciu.

 

 

Sam Bennett a Peter Sagan (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

Jumbo - Visma v tomto roku výrazne pookrial, po výkonnostnej stránke patril k tomu najlepšiemu vo WT a postupne sa chce prepracovať až na totálny vrchol a stať sa úplne najlepším zoskupením. V sezóne 2019 bol najvýraznejšou postavou tímu Primož Roglič, ktorý ovládol rebríček jednotlivcov UCI. Počas celého roka disponoval perfektnou formou a postupne ovládol UAE Tour, Tirreno, Romandiu, ale na Gire nepotvrdil úlohu hlavného favorita a bez potrebnej tímovej podpory a nejakých tých skúseností skončil „len“ tretí. Na Vuelte už bol maximálne koncentrovaný a stále rovnako silný a zaslúžene získal svoju prvú Grand Tour. Ako čerešničku na torte pridal na konci ročníka výhry na Giro dell'Emilia a Tre Valli Varesine. Holandský celok disponuje kvalitnými vrchármi a aj Steven Kruijswijk vybojoval výsledok, keď skončil tretí na TdF. Do tejto partie patrí aj George Bennett, ale tomu na GT tentoraz viac svedčala úloha pomocníka. No dokázal skončiť štvrtý v Kalifornii a šiesty na P-N.

 

Veľké zlepšenie sme sledovali v celej zostave a na etapových pretekoch nazbierali potrebnú skúsenosti a ukázali značný potenciál De Plus, Tolhoek, Kuss či Powless. Pri tom všetkom bol Jumbo - Visma ohromne silný v tímových časovkách. V tejto disciplíne triumfovali aj na TdF a na prvú etapu Starej dámy určite nezabudne Teunissen. Do tímu sa dostal aj Wout van Aert, ktorý sa ukázal vo výbornom svetle na jarných klasikách a nikto nepochybuje, že jeho kvalita bude v tomto smere ešte narastať. Belgický borec vybojoval dve výhry na Dauphiné, raz triumfoval na TdF a je aktuálnym časovkárskym belgickým šampiónom. Pri veľkom pretlaku silných cyklistov sa dokázal ešte presadiť Dylan Groenewegen a holandský šprintér dosiahol v sezóne vôbec najviac výhier spomedzi všetkých pretekárov. Na páske bol najrýchlejší až 15-krát a jeho najväčšie úspechy sme sledovali na Paríž - Nice a TdF.

 

 

 

Tím UAE Emirates pred sezónou zbrojil vo veľkom a najväčším prínosom bol bez pochýb teraz už 21-ročný Tadej Pogčar. Vo svojom prvom roku medzi profesionálmi dominoval v Algarve, Kalifornii a najmä skončil tretí na Vuelte s tromi etapovými výhrami. Slovinský borec svojím razantným vstupom do World Tour zatienil aj etablovaných jazdcov na GC ako Fabio Aru a Daniel Martin. Taliansky jazdec sa vystrábil z nepríjemného zranenia a dokázal skončiť štrnásty na Tour. Nebol však schopný podávať svoje najlepšie výkony a táto sezóna bola najmä potrebnou prípravou na tú nasledujúcu. Daniel Martin dosahoval premenlivé výsledky, keď na jednej strane skončil druhý v Baskicku, ale potom mu nevyšli obľúbené ardenské klasiky. Na Dauphiné finišoval na ôsmej priečke, no na Starej dáme mu to vôbec nešlo v klasifikácii a určite pamätá aj lepšie pretekárske obdobie.

 

Výkonnostne sa prebral Alexander Kristoff. Prvýkrát v kariére ovládol Gent - Wevelgem, na Okolo Flámska skončil tretí a zaknihoval celkový triumf na Tour of Norway. Aby bol maximálne spokojný, chýbala mu už len výhra na TdF. V celku UAE Emirates zatiaľ nenaplnil vysoké očakávania Fernando Gaviria. Jar mu nevyšla úplne ideálne, jedno víťazstvo na UAE Tour ho nemohlo uspokojiť. Trápil sa aj na Gire, získal tam triumf len po diskvalifikácii Vivianiho, potom sa zranil a znovu vyhrával až na Tour of Guangxi. Nasledujúce dva roky v arabskom drese bude musieť podávať plnohodnotnejšie výkony.

 

 

Fernando Gaviria (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)

 

 

Astane chýbali dve minuloročné pódiá na GT od Miguela Lópeza, ktorý na trojtýždňových podujatiach našiel ešte lepšie pripravených konkurentov. Kazašský celok bol aj tak veľmi silný v kopcoch a spomínaný kolumbijský vrchár dominoval v Katalánsku po mimoriadnej výhre na La Molina. Životná sezóna zdobila Jakoba Fuglsanga. Užíval si jazdu v horskom teréne a postupne bol najsilnejší na Dauphiné a na L-B-L (na ostatných dvoch ardenských klasikách skončil na pódiu). Na TdF však spadol hneď v prvej etape a po ďalšom páde už preteky nedokončil, ale chuť si napravil na Vuelte, kde uchmatol svoje premiérové etapové víťazstvo na GT. Aj ako 34-ročný sa patril medzi prominentných vrchárov a z tejto pozície nebude chcieť ustúpiť.

 

Titul dokázal vybojovať aj Ion Izagirre, a to v rodnom Baskicku, a pridal k tomu aj etapový vavrín na Paríž - Nice. Na Gire pozbierali etapy Bilbao a Cataldo a pre Astanu zostáva dôležitým mužom aj Lutsenko. Okrem toho, že dokáže podporovať lídrov na GT, vie si nájsť aj svoje vlastné príležitosti a tak bol najsilnejší na Tour of Oman a Arctic Race of Norway, plus vyhral etapu na Tirrene a na konci ročníka zaujímavé jednorazovky Coppa Sabatini a Memorial Marco Pantani po parádnych útokoch.

 

 

Alexander Lutsenko (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Tím Ineos znovu dominoval na Tour de France a zaujímavé bolo, že sa začala výrazne presadzovať nastupujúca generácia, kým Froome s Thomasom nedosiahli ani jednu výhru. Britský celok vôbec nevyhral ani jednu etapu na GT. Chris Froome draho zaplatil za ťažký pád počas Dauphiné, ale dovtedy bolo jeho najlepším výsledkom jedenáste miesto na Tour of the Alps. Ani Thomas nebol taký výrazný ako v sezóne 2018, ale na Tour sa pripravil dobre, no jeho mladší kolega bol ešte lepší. Egan Bernal prepisoval históriu na TdF a ako veľmi mladý sa veľmi rýchlo zorientoval a presadil v jednom z najsilnejších tímov na svete. V horách má nesmiernu kvalitu a zdobí ho aj jazdecká inteligencia, preto mohol ovládnuť aj Okolo Švajčiarska a Paríž - Nice. Z mladých jazdcov potvrdil danosti na celkové poradie Pavel Sivakov, ktorý triumfoval na Tour of the Alps, Okolo Poľska a k tomu pridal deviate miesto na Gire. Napreduje aj Tao Hart a je len otázkou času, kedy aj on dosiahne prelomový výsledok, a v najbližšom čase budeme zvedaví na Ivána  Sosu. Ako jeden z najsľubnejších vrchárskych talentov sa počas prvého roka v Ineose len okukával a teraz by už mal dostať priestor, aby to mohol naplno rozbaliť v kopcoch.

 

Movistaru sa podaril unikátny kúsok na Grand Tours. Na Gire získal ružový dres Richard Carapaz, ktorý tak okamžite vystrelil do prvej ligy, a úplne zaslúžene, lebo na talianskych cestách nebolo silnejšieho a šikovnejšieho pretekára. Landovi tesne unikli stupne víťazov a Movistar tak dostal dvoch jazdcov na najvyšších priečkach. Ešte viac sa im darilo na Tour a Vuelte, kde mali až troch cyklistov v Top 10. Na tieto podujatia sa pripravili výborne, no vyťažili z toho „len“ druhé miesto na Vuelte a tri etapové triumfy. Ak by fungovala lepšia tímová chémia medzi lídrami, mali útočiť na titul aj na zvyšných dvoch trojtýždňových pretekoch. Ich vrchárska identita zostala zachovaná, ale miestami pôsobili rozpačito. Doménou celku bývali aj ardenské klasiky, ale Alejandro Valverde tam neprišiel v potrebnej forme. Nestarnúci borec však ukázal stále veľkú výkonnosť na Vuelte a okrem toho pridal celkovú výhru na La Route d'Occitanie. Španielska zostava sa presadila aj  na Vuelta a San Juane (Anacona), Vuelta Asturias (Carapaz) a Vuelta Aragón (Prades).

 

 

Richard Carapaz a jeho tím (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Mitchelton - Scott všetko zameriava na celkovú klasifikáciu a súrodenci Yatesovci mali bojovať o najvyššie priečky na GT. Obaja ukázali formu počas jarných prípravných pretekov, ale na vrcholoch sezóny to nepotvrdili. Simon na Gire veľmi rýchlo vypadol z poradia, už v šiestej etape, a do konca pretekov sa z toho výkonnostne nespamätal. Pookrial na Tour, kam išiel zbierať etapové triumfy, a skutočne sa mu podarilo vybojovať dve výhry v úniku. Adam bol vynikajúci počas jari (druhý na Tirrene, v Katalánsku, etapa v Baskicku), ale nezvládol druhú časť Tour a bol z toho ďalší nepríjemný rezultát pre britské dvojičky. Na konci sezóny ešte zabojoval a triumfoval na Okolo Chorvátska. Obaja tak budú mať čo naprávať v nasledujúcom ročníku a budú sa musieť odraziť od svojich najlepších výkonov sezóny 2019, ktoré boli v niektorých prípadoch fakt na vysokej úrovni. Cháves ešte nie je schopný bojovať o GC na GT, ale etapový triumf na Gire zdvihol jeho morálku. Na Tour ovládol sedemnástu etapu Trentin a taliansky klasikár predviedol svoje najlepšie nohy aj na Tour of Britain, Ruta del Sol a Trofeo Matteotti. Ale v najsilnejšej šprintérskej konkurencii alebo na jarných klasikách sa mu nedarilo podľa predstáv. Výborné výsledky stále dokáže uchmatnúť aj Impey, ktorý bol tentoraz najsilnejší na TDU  a  CCT a dvíhal ruky nad hlavu aj v deviatej etape na Tour.

 

Lotto - Soudal veľmi prospel príchod Caleba Ewana. Bolo dobré rozhodnutie nahradiť Greipela dravým austrálskym šprintérom. Chvíľu trvalo, kým sa zohral so spolujazdcami, ale keď sa dostal do plnej formy, vyhral dve etapy na Gire, tri na Tour a potom ešte ovládol Brussels Cycling Classic. Skúsenosti belgickej zostavy a Ewanova akcelerácia k sebe veľmi pasujú. Útokmi sa bavil Tim Wellens a takto triumfoval na Trofeo de Tramuntana a Ruta del Sol a k tomu dosiahol dve tretie miesta v GC na Belgium Tour a BinckBank Tour. Nepoľavil ani Thomas de Gendt. Na P-N a v Katalánsku vyhral vrchársku súťaž a na španielskom území tiež predviedol jeden zo svojich víťazných sólových pokusov. Ešte väčšiu parádu ponúkol v ôsmej etape na Tour, kde v ťažkom závere udržal až do cieľa pozíciu na čele pretekov, hoci za ním vyrazili aj kandidáti na titul. Zostava si užila aj ôsme miesto v klasifikácii na Vuelte po nečakanom a životnom vrchárskom výkone Fredrika Hagena a v samotnom závere ročníka vytiahol pekný sólový triumf na Paríž - Tours Jelle Wallays. Na niečo významné stále čakal Benoot, ktorý ani tentoraz nedokázal svoj veľký talent pretaviť do veľkých výsledkov. O jeho všestrannosti svedčilo, že z deviatej priečky na Okolo Flámska skočil na štvrté miesto v klasifikácii vo Švajčiarsku, kde sa bojovalo v ťažkých horských etapách.

 

 

Caleb Ewan na Tour (© A.S.O. / Pauline Ballet)

 

Tímu EF Education sa podaril husársky kúsok, keď si podmanil jeden kockový monument. Alberto Bettiol nasadil na Okolo Flámska strhujúci útok na Kwaremonte a vypálil rybník všetkým hlavným favoritom. Medzi nich patril aj Sep Vanmarcke, ktorému sadol deň najmä na Paríž - Roubaix, kde skončil štvrtý, a v ročníku sa najviac tešil na Bretagne Classic, pretože po siedmich rokoch vyhral na jednorazovke. Americká zostava sa špecializuje aj na celkové poradie a v tomto smere najskúsenejší jazdec Rigoberto Urán mal smolu, lebo si v priebehu sezóny dvakrát zlomil kľúčnu kosť. Stihol však skončiť siedmy na Tour, ale to najlepšie z jeho strany malo prísť až na Vuelte, ktorú však nedokončil kvôli pádu. Ukázali sa mladé kolumbijské vrchárske tváre Daniel Martínez a Sergio Higuita. Prvý menovaný ukoristil kráľovskú etapu na P-N a na Tour of Guangxi skončil druhý v poradí a Higuita zase  skončil druhý v Kalifornii, štvrtý v Poľsku a presadil sa v osemnástej etape na Vuelte. Nie je pochýb, že obaja by mali ťahať celú zostavu v blízkej budúcnosti. Pekný sólový úspech v horách deviatej etapy vo Švajčiarsku vybojoval Carthy a v priebehu ročníka bavil aj Woods, ktorý patrí k najlepším jazdcom na kratších, ale strmých kopcoch. Skončil piaty na L-B-L a v závere ročníka bol jasne najsilnejší na stúpaní Superga na klasike Miláno - Turín.

 

Trek - Segafredo prežíval najlepšie momenty na konci sezóny. Mads Pedersen sa stal svetovým šampiónom a v nasledujúcom ročníku bude patriť medzi najviac sledovaných jazdcov, čo celkom iste zvýši záujem o americký celok. Na jeseň sa dostal do výbornej formy Bauke Mollema, ktorý vyhral monument Il Lombardia a aj Japan Race,  a presadili sa aj klasikári, keď Jasper Stuyven ovládol Deutschland Tour a Edward Theuns vyhral na Primus Classic. Obom však vôbec nevyšli jarné klasiky a nepotvrdili talent na kocky. Na Gire si výborne počínal Ciccone, ktorý po niekoľkých únikoch ovládol vrchársku súťaž a získal aj etapu vedúcu cez Mortirolo. Degenkolb absolvoval ďalšiu sezónu bez výrazného úspechy a bez formy jazdil aj Richie Porte. Tradične bol najrýchlejší na Willunga Hill, no na najväčších etapových pretekoch nestíhal s najlepšími a nebojoval o pódiové priečky, čo sa očakávalo.

 

 

Bauke Mollema (© LaPresse/Marco Alpozzi)

 

 

V tíme Groupama - FDJ sú naďalej nosnými pretekármi Thibaut Pinot a Arnaud Démare. Prvý z nich sa presadil na menších podujatiach  Haut Var a  Tour de l'Ain, ale potom vytiahol parádnu formu na Tour, ktorú, žiaľ, okorenil „iba“ výhrou na Tourmalete, keď  ho neskôr nečakane zastavilo svalové zranenia. Pinot mohol skutočne bojovať o žltý dres, v horách bol mimoriadne silný, a to ho musí hnať dopredu. Démarovi nevyšli jarné klasiky podľa predstáv. Následne na Gire patril k najrýchlejším jazdcom, získal jednu etapu a bojoval o výhru v bodovacej súťaži, ale Ackermann bol dravejší. Potom pridal ešte štyri triumfy a to najväčšie získal na Tour de Wallonie. Pozíciu v tíme si zastal Küng, ktorý ovládol časovku v Algarve, vyhral etapy na Okolo Romandie či Okolo Slovenska, dominoval na jednorazovke Tour du Doubs a má aj časovkársku bronzovú medailu zo svetového šampionátu. Na menších podujatiach vyhrával šprintér Sarreau a veľkú budúcnosť má pred sebou David Gaudu. Ešte len 23-ročný cyklista parádne napreduje popri Pinotovi a v sezóne ho zdobil etapový triumf v Romandii alebo šieste miesto na L-B-L.

 

Ag2r tentoraz nepotiahol Romain Bardet. Skončil síce piaty na P-N, ale spolu s tým ho nemohlo uspokojiť ešte desiate miesto na Dauphiné a vrchárska súťaž na Tour, keď tam nebol dostatočnou konkurenciou pre najsilnejších jazdcov. Ďalší skúsený borec tímu Tony Gallopin musel prekonať niekoľko zranení, aj jemu chýbali výsledky a na čas zastavili zdravotné komplikácie aj Pierra Latoura, ktorý takisto nemohol jazdiť na najvyššej úrovni počas celej sezóny. Najväčší úspech tak dosiahol Nans Peters, ktorý dominoval v úniku sedemnástej etapy Gira a v Anterselve pokoril aj Chávesa alebo Formola. Na BinckBank Tour dominoval v poslednej previerke Oliver Naesen a celkovo skončil na podujatí druhý. Belgický jazdec sa môže ešte pochváliť stupňami víťazov na Miláno - San Remo a G-W.

 

 

- ponuka z nášho eshopu -

 

V Bahrajn - Merida dostal potrebný priestor na realizáciu Vincenzo Nibali a ten si všetko nasmeroval na Giro. Už na MSR skončil ôsmy, tretiu priečku vybojoval na Tour of the Alps a na domácej GT obsadil výborné druhé miesto, keď znovu kázal svoje skúsenosti, vytrvalosť a schopnosť jazdiť na takomto ťažkom podujatí na najvyššej úrovni až do samého konca. Potom ešte vyhral dvadsiatu etapu na TdF a svoju sezónu mohol hodnotiť ako úspešnú. Na zranenia doplatil Domenico Pozzovivo a najmä ťažká zrážka s autom počas tréningu ho vyradila z Vuelty, kde mal bojovať v klasifikácii. Pekné triumfy uchmatol Dylan Teuns, keď v úniku vybojoval po jednej etape na Dauphiné a Tour. Na vysokej úrovni jazdil Colbrelli, ale jeho odolnosti a stále silnému šprintu akoby chýbal víťazný inštinkt. Ak by vedel viac využívať svoje schopnosti, mohol získať viac ako výhru na Okolo Ománu, Deutschland Tour a GP Bruno Beghelli. Na pretekoch WT získali po jednom triumfe Tratnik, Cortina, Mohorič a Dennis a práve austrálsky jazdec rozvíril veľké vášne, keď nečakane opusti tím počas TdF a napokon to znamenalo definitívny koniec v Bahrajn - Merida.

 

Sunwebu veľmi chýbal Tom Dumoulin, ktorý kvôli vleklému zraneniu utrpenému na Gire nestihol vybojovať žiadny významný úspech. Zdravotné problémy riešil v priebehu celého roka aj Kelderman, ale aj tak skončil siedmy na Vuelte, a na španielsku GT pricestoval výborne pripravený Roche, no írsky borec draho zaplatil za jeden hromadný pád. Zostava získala len deväť výhier a z toho sa tri razy presadil Michael Matthews. Veľmi však chcel, aby dva triumfy v Katalánsku a jeden v Québecu boli doplnené aj výhrou na Starej dáme. Na Gire sa ukázal Haga v poslednej časovke a Vueltu si spríjemnil Arndt, keď bol najsilnejší v úniku ôsmej etapy. Tri víťazstvá ukoristil aj Cees Bol a ako rýchly cyklista sa presadil na zaujímavých pretekoch ako Kalifornia, Tour of Norway a podmanil si klasiku Danilith Nokere Koerse.

 

Najmenej WT bodov ukoristili tímy CCC, Dimension Data a Kaťuša - Alpecin. Poľská zostava sa spoliehala najmä na Grega van Avermata, ale ten nezískal žiadnu výhru na klasikách, no kompenzoval si to etapovými úspechmi na niektorých podujatiach. Tím Dimension Data zase potiahli Boasson Hagen a Nizzolo, ktorí v prípade dobrého rozpoloženia sa mohli rovnať najlepším jazdcom na svete. Ako napríklad Hagen, keď sa mu podarilo uchmatnúť šprint prvej etapy na Dauphiné. Veľa dôvodov na radosť nemala ani Kaťuša - Alepcin. V priebehu ročníka prišla o Marcela Kittela a najväčšie bremeno tak zostalo na Ilnurovi Zakarinovi. Podarilo sa mu ovládnuť jednu horskú etapu na Gire a zároveň tam skončiť na desiatom mieste. Nepochybujeme však, že mal vyššie ambície.