Tím Quick-Step naďalej dominoval v počte triumfov a bol najlepším tímom na WT scéne

 

 

 

 

Po neuveriteľnej sezóne 2018 so 73 výhrami partia okolo Patricka Lefevereho nepoľavila a znovu získala na svoje konto najväčší počet triumfov spomedzi všetkých celkov. A aby toho nebolo málo, ovládla aj tímový rebríček UCI. „Sme veľmi hrdý na tento úspech, ale nebolo jednoduché ho dosiahnuť. V počte triumfov sa k nám niektoré celky približovali, ale to nás len oveľa viac motivovalo. Nie sme zostava zameraná na Grand Tour, kde sa dá získať najviac bodov, preto sme šťastný, že sme dokázali aj napriek tomu vyhrať v tímovom rebríčku. Rebríčky neklamú. Ak niekto vyhráva od januára do októbra, je skutočne najlepší tím na svete,“ žiarila spokojnosťou hlavná manažérska postava belgického zoskupenia.

 

Pred sezónou 2019 opustili zostavu také výrazné mená ako Terpstra, Gaviria, De Plus alebo Schachmann a do celku pribudol iba Evenepoel, ale ani tak sa nenarušila ich víťazná mentalita, pričom mladý belgický super talent ju ešte viac pozdvihol. V devätnástich rokoch dokázal vyhrať Clasica San Sebastian a Baloise Belgium Tour, k tomu vybojovať dve cenné časovkárske medaily a teda presne zapadol do koncepcie tímu. V šprintérskych koncovkách dominoval Elia Viviani (jedenásť výhier), svoje prvé triumfy na Grand Tour ukoristil Jakobsen a stále sa zlepšuje aj Hodeg, preto si Quick-Step stále udržoval svoj šprintérsky esprit.

 

 

Remco Evenepoel (© James Startt / GP Cyclistes de Québec et de Montréal)

 

 

Medzi najvýraznejšie osobnosti svetovej cyklistiky patrí Julian Alaphilippe a francúzsky jazdec priniesol do tímu veľké výhry. Ovládol Strade Bianche, Valónsky šíp a najmä prvý monument ročníka Miláno – San Remo. Nezabudnuteľná bola aj jeho žltá jazda na Tour de France s dvomi víťaznými etapami. Preto bolo logickým krokom, že Alaphilippe predĺžil kontrakt s tímom až do roku 2021. Druhý monument pre zostavu uchmatol Philippe Gilbert na Paríž – Roubaix a Quick-Step si podmanil aj klasiky OHN, K-B-K, Strade Bianche, E3  a Scheldeprijs. Na Grand Tour vybojovali osem etáp.

 

Patrick Lefevere pripomína, že za týmito úspechmi je len tvrdá a každodenná práca. „Možno sa to jednoduché pri pohľade na naše čísla, ale nie je to tak. Každý deň tvrdo pracujeme na dosiahnutí našich cieľov a snažíme sa kombinovať kvalitu s kvantitou. Mnohí nám už hovorili, že na tom alebo tom podujatí už nevyhráme, ale pozrite, čo sa stalo tento rok: až šestnásť našich jazdcov vyhralo preteky, čo je mimoriadny počin,“ a nezabudol dodať, že mnohým cyklistom bude dávať šancu aj v nasledujúcej sezóne.

 

Aj pred ročníkom 2020 sa museli vysporiadať so zaujímavými odchodmi. Chýbať bude Elia Viviani a s ním aj kvalitní členovia lead-outu Richeze a Sabatini. Uvidíme, ako sa s touto stratou šprintérskeho vláčika vysporiadajú mladí borci Jakobsen s Hodegom a najmä Bennett, od ktorého sa nebude očakávať nič iné ako víťazstvá. Z finančných dôvodov odišiel Gilbert a jeho skúsenosti z klasík sa nedajú len tak nahradiť. Na jarných jednorazokvách sa tak môžu vytiahnuť talentovaní jazdci ako Sénéchal, Cavagna, Asgreen alebo nové talianske posily Ballerini či Cataneo. V tíme už nefiguruje ani Mas a z toho je zrejmé, že na etapových pretekoch sa bude všetko točiť okolo Alaphilippa. Do zostavy pribudli najmä mladí a nádejní jazdci, ale všetci z nich budú aj tak zatienení Remcom Evenepoelom, ktorý má nábeh stať sa kľúčovou postavou celého zoskupenia.   

 

 

 

Na Boonena bolo spoľahnutie
 
Séria s najväčším počtom triumfov v jednom ročníku odštartovala v  sezóne 2012. V tom čase prežíval jedno zo svojich najlepších období v kariére Tom Boonen, ktorý triumfoval na všetkých hlavných kockových klasikách E3, G-W, Okolo Flámska a Paríž - Roubaix. Belgický jazdec mal skutočne fantastickú formu, do tímu priniesol aj celkový titul na Okolo Kataru či úspech na jednorazovke Paríž - Brusel.
 
V roku 2012 sa zišla v Quick-Stepe výborná partia skúsených borcov, ktorí jazdili vo veľmi dobrej forme. Tony Martin ovládol podujatia Tour of Belgium a Tour of Beijing a bol hlavným strojcom  úspechu v tímovej časovke na svetovom šampionáte vo Valkenburgu. V tomto zlatom tíme sa predstavili Boonen, Chavanel, Terpstra, Vandewalle a Peter Velits, pričom táto zostava vzbudzuje rešpekt aj s odstupom času. Peter Velits dosiahol v tomto ročníku ešte jeden veľký úspech, keď vybojoval celkový triumf na Okolo Ománu.
 
Ďalší úspech v celkovom poradí vybojoval Levi Leipheimer, ktorý úradoval na Tour de San Luis, no americký jazdec  sa zdržal v belgickej zostave len krátko. Príčinou bola Armstrongova kauza. Tím Quick-Step považoval ročník 2012 za veľmi úspešný, ale do nasledujúcich rokov potreboval zlepšiť svoju údernosť na GT. V sezóne 2012 sa tešil na trojtýždňových pretekoch len raz, na Vuelte ovládol šestnástu etapu Dario Cataldo. Preto do zostavy pribudol Mark Cavendish.

 

 

 

Cavendishova víťazná mentalita prospela
 
Britský jazdec sa veľmi rýchlo stotožnil s hodnotami belgického zoskupenia a v roku 2013 začal triumfovať, kde sa dalo. Suverénne dominoval na Okolo Kataru, triumfoval na T-A, ale jeho hlavné úspechy prišli na GT. A to bol zámer jeho spojenia s Quick-Stepom. Cavendish zvíťazil päťkrát na Gire a dva razy na Starej dáme, v tomto smere jasne pozdvihol fungovanie belgického tímu. A k dobrým výkonom strhol aj svojich kolegov. Tony Martin a Matteo Trentin vyhrali po jednej etape na TdF a Zdeněk Štybar triumfoval na Vuelte. Český jazdec mal vtedy výbornú formu, na Eneco Tour ovládol celkovú klasifikáciu a k tomu pridal dve víťazné etapy.
 
Na druhej strane sa im nedarilo na mačacích hlavách, komplikácie Toma Boonena sa ukázali ako fatálne pre celý tím. Ale aspoň nesklamal Sylvain Chavanel, ktorý druhýkrát po sebe ovládol podujatie Tri dni De Panne-Koksijde. Medzi hlavné postavy tímu v tejto sezóne patril Tony Martin, ktorý dominoval na Volta ao Algarve, vyhrával časovky naprieč celým ročníkom a opäť sa zaslúžil o triumf na svetovom šampionáte v TTT. Vo víťaznej zostave rovnako nechýbal Peter Velits. V roku 2013 sa prezentoval dobrými výkonmi aj Gianni Meersman, belgický odolný šprintér ukoristil etapy v Katalánsku a Romandii.
 

 

Tony Martin (© Quick-Step Cycling Team / Tim de Waele)

 

V sezóne 2014 sa nepresadili na veľkých podujatiach v plnej miere Cavendish s Boonenom, ale pre belgickú zostavu to nebol problém, pretože tá sa mohla oprieť o širokú základňu kvalitných jazdcov. Cavendish bol silný v prvej časti ročníka, darilo sa mu v Turecku, Kalifornii a vo Švajčiarsku, ale nebol úspešný na GT, lebo na Tour de France spadol hneď v prvej etape a na podujatí skončil. Boonen už nebol taký výrazný na kockách po predchádzajúcich zdravotných problémoch, aj keď vyhral K-B-K, ale na klasikách ho nahradil Niki Terpstra, ktorý ovládol Paríž - Roubaix a predtým aj Dwars door Vlaanderen. A belgický pretekár bol úspešný aj na Okolo Kataru, kde tradične vyčnieva jeho dlhoročný zamestnávateľ.

 

Quick-Step neobišiel naprázdno ani na Grand Tour a bolo zaujímavé, že na všetkých troch podujatiach ovládol časovku. Na Gire bol úspešný Urán a TdF s Vueltou si vychutnal Tony Martin. Nemecký jazdec mal opäť výbornú formu v tejto sezóne, na Starej dáme vyhral aj klasickú etapu a dokopy triumfoval v siedmich časovkách. Lenže táto fazóna mu nevydržala až do svetového šampionátu, kde bola prerušená jeho víťazná séria v ITT a ani Quick-Step nezískal v Ponferrade tretí titul v TTT. Druhý raz po sebe vyhral etapu na TdF Trentin, nenápadné víťazstvá získaval Meersman a svoje príležitosti dokázal využiť aj Van Keirsbulck, ale pre belgickú zostavu bolo najpodstatnejšie to, že sa začali tlačiť dopredu talentovaní cyklisti.
 

- ponuka z nášho eshopu -

Prelomový ročník zažil Michal Kwiatkowski, ktorý ovládol klasifikáciu na Volta ao Algarve s dvomi víťaznými etapami a následne bol najsilnejší na Strade Bianche. Poľský jazdec si udržiaval výbornú formu počas celého roka a úspešnú sezónu napokon zakončil titulom svetového šampionátu. V belgickej zostave tak zostával dúhový dres, v predchádzajúcich dvoch rokoch ho nosil Tony Martin v časovke. O svojich kvalitách dali vedieť aj Julian Alaphilippe, ktorý získal etapu na Tour de l'Ain, a Petr Vakoč, ktorý pre zmenu triumfoval v druhej etape na Okolo Poľska, takže budúcnosť tímu bola zabezpečená.
 
Aj v roku 2015 belgická zostava vyhrávala ako na bežiacom páse. Veľkú zásluhu mal na tom znovu Mark Cavendish, ktorý získal až  štrnásť výhier, ale len v jednom prípade sa tešil na Grand Tour, keď si podmanil siedmu etapu na TdF. Britský cyklista garantoval stabilný počet víťazstiev, no podobne ako v predchádzajúcich sezónach ho dopĺňali viacerí kolegovia. Na Starej dáme ulovili triumf aj Tony Martin a Zdeněk Štybar, český jazdec mal v roku 2015 veľmi dobrú formu. Okrem úspechu na najslávnejšom podujatí na svete ovládol klasiku Strade Bianche a dva razy sa presadil na Czech Cycling Tour, pričom v celkovej klasifikácii tu dominoval Petr Vakoč. Quick-Step neobišiel naprázdno ani na Gire, v záverečnej etape zaskočil šprintérov Matteo Trentin.

 

 

Mark Cavendish (© Quick-Step Cycling Team / Tim de Waele)

 

 

V tejto sezóne sa im darilo aj na jednorazovkách. Kwiatkowski  bol najlepší na Amstel Gold Race, Urán triumfoval v Québecu, Cavendish získal K-B-K, Trentin sa radoval na konci sezóny na Paríž - Tours a tesne predtým sa predviedol vo výbornom svetle aj Boonen, ktorý si zlepšil náladu výhrou na Sparkassen Münsterland Giro. A keď do tímového konta pribudli aj celkové triumfy na Dubai Tour (Cavendish), Okolo Kataru a Tour de Wallonie (dvakrát Terpstra), belgické zoskupenie len potvrdzovalo svoju víťaznú variabilitu.
 
 
V tíme vždy jazdia kvalitní šprintéri a klasikári
 
V ročníku 2016 prišlo k dôležitej personálnej výmene, keď Marka Cavendisha nahradil Marcel Kittel a nemecký šprintér dokázal nasadnúť do rozbehnutého vlaku žiadaným spôsobom. Kraľoval na Dubai Tour, vytiahol sa na Scheldeprijs a ukoristil dve etapy na Gire, ale na tom najdôležitejšom javisku, Tour de France, sa presadil iba raz. Kittel zapadol do belgickej zostavy, ale svoje najlepšie výkony si nechával až na druhú sezónu strávenú v jej drese. Ako výborné rozhodnutie sa ukázalo angažovanie Fernanda Gaviriu, ktorý hneď v premiérovom ročníku medzi profesionálmi vybojoval niekoľko pekných výsledkov. Kolumbijský šprintér vyhral etapu na Tirrene, dvakrát sa presadil na Okolo Poľska a v závere ročníka si polepšil o dva triumfy na jednorazovkách Primus Classic a Paríž - Tours, takže si dokázal okamžite vybudovať rešpekt.
 

 

O víťazstvá sa postarali aj staré-známe mená ako Terpstra, ktorý sa stal celkovým víťazom na Eneco Tour a ovládol jednorazovku Le Samyn, na dvoch známych klasikách RideLondon Classic a Brussels Cycling Classic bol úspešný Boonen a darilo sa aj Meersmanovi, ktorý sa dvakrát vytiahol na Vuelte. Výkonnostný rast predviedli Vakoč, český cyklista vyhral Brabantský šíp a francúzske podujatia Classic Sud Ardéche a Drôme Classic, a Alaphilippe, ktorý sa vytiahol celkovým triumfom na Okolo Kalifornie.

 

V tejto sezóne sa začal Quick-Step presadzovať aj v kopcovitých či horských etapách, čo dovtedy nebývalo zvykom. Gianluca Brambilla vyhral po únikoch náročnú etapu na Gire a Vuelte, Daniel Martin ovládol cieľové kopce vo Valencii a Katalánsku, zaujímavú etapu ukoristil aj Bob Jungels v Ománe, takže belgická zostava sa posilnila o vhodných vrchárov, ktorí boli schopní rozšíriť jej pole pôsobnosti.
 
Aj v ročníku 2017 prežili mimoriadne úspešné momenty. Výrazným spôsobom sa im darilo na trojtýždňových pretekoch, kde predviedli skvelé výkony Gaviria (štyri výhry na Gire), Kittel (päť triumfov na TDF) a Trentin (tri víťazné etapy na Vuelte). Okrem toho bol Kittel dominantný na Dubai Tour s tromi výhrami a celkovým triumfom a znovu bol najrýchlejší na Scheldeprijs. Gaviria vybojoval niekoľko výhier v San Juan a na Tour of Guangxi a Trentin pridal ešte víťazstvá na Paríž - Tours a Primus Classic.
 
Starý-dobrý Quick-Step sme videli aj na jarných klasikách. Najskôr Lampaert ovládol Dwars Door Vlaanderen, potom predviedol skvelú šou Philippe Gilbert, ktorý úradoval na Tri dni de Panne, Okolo Flámska a aj na Amstel Gold Race. Cenné etapové triumfy priniesli aj Jungels alebo De la Cruz, takže belgický valec sa nezastavil ani v sezóne 2017.

 

 

 

 

 

Na začiatku ročníka 2018 sa muselo zoskupenie vysporiadať s odchodmi Kittela, Daniela Martina, De la Cruza či Trentina a ako najväčšie posily sa ukázali Viviani, Jakobsen a Hodeg. Kvalitný šprintérsky esprit zostal nezmenený. Elia Viviani pookrial po prestupe do Quick-Stepu a so sedemnástimi triumfmi sa stal najúspešnejším jazdcom ročníka. Zaujal predovšetkým štyrmi víťazstvami na Gire, trikrát sa tešil na Vuelte a stal sa celkovým víťazom na Dubai Tour.
 
Výborne sa uviedli aj talentovaní šprintéri Fabio Jakobsen a Alvaro Hodeg. Prvý menovaný vybojoval sedem výhier a najväčšiu cenu mali triumfy na BinckBank Tour a Tour of Guangxi a zásahy na klasikách Scheldeprijs a Nokere Koerse. Hodeg dvíhal ruky nad hlavu päťkrát a zaujal výhrou v Poľsku a Turecku, plus dokázal uchmatnúť jednorazovku Handzame Classic. Spoľahlivé výkony podával aj Fernando Gaviria. Spomedzi deviatich triumfov vyčnievajú dve výhry na Tour, premiérové v jeho kariére, a tri úspechy na Okolo Kalifornie.
 
V klasikárskej zostave hral prím Julian Alaphilippe, ktorý priniesol do tímu desať triumfov, a mnohé z nich mali poriadny cveng. Dvakrát vyhral horskú etapu na Tour, ovládol klasiky Valónsky šíp a Clasica San Sebastian, stal sa celkovým víťazom na Tour of Britain a Okolo Slovenska a pridal pekné etapové výhry v Baskicku a na Dauphiné. Belgická zostava si polepšila o dva monumenty a počas jarnej kampane dostávala súperov pod veľký tlak. Niki Terpstra (Ronde) a Bob Jungels (L-B-L) zaujali kvalitným sólovými útokmi. V tíme si užívali aj výkony Enrica Masa na Vuelte, ktorý ako 23-ročný obsadil druhé miesto v poradí.