Najväčšie finančné odmeny sú na Tour de France, monumenty nie sú o peniazoch

„Prize money“, respektíve v slovenskom ekvivalente finančné odmeny, sú neodmysliteľnou súčasťou skoro každého športu. Podľa slovníka Merriam-Webster, inak najčastejšie používaného slovníka v Amerike, bol pojem „prize money“ prvýkrát použitý v roku 1654, a to pri príležitosti, keď sa mala korisť z ulúpenej lodi a jej predaja rozdeliť medzi dôstojníkov a ostatných členov posádky, ktorí sa podieľali na jej zisku. Aktuálne najčastejšia definícia tohto slovného spojenia hovorí, že ide o peniaze, ktoré sú ponúkané, vyplatené alebo prijaté ako istá forma odmeny.  

Vo svete športu sú finančné odmeny tiež istou formou motivácie pre športovcov, respektíve tímy. Portál Linternaute si dal námahu a koncom januára ponúkol svojim čitateľom prehľad o športových udalostiach, na ktorých sa udeľujú najväčšie finančné odmeny. Nikoho asi neprekvapí, že v popredí sú tenisové turnaje, Grand Slamy, teda Roland Garros, Wimbledon, US Open a Australian Open. Napríklad vlani na Roland Garros organizátori len na odmeny pre športovcov minuli 42 miliónov eur. Astronomické sumy peňazí sa rozdeľujú tiež na Majstrovstvách sveta vo futbale.

 

 

Ilustračný záber (©PHOTOGOMEZSPORT2019)

 

Ani cestná cyklistika nie je výnimkou. Hlavným zdrojom financií pre cyklistov a cyklistické tímy sú finančné prostriedky majiteľov, respektíve financie prichádzajúce od sponzorov, ktorí stoja za jednotlivými zoskupeniami. Dlhodobo vôbec najbohatším tímom vo svete cyklistiky bol reklamný nástroj televízie Sky, ktorého ročný rozpočet by údajne vystačil aj na prevádzku slabšieho tímu v najprestížnejšej motoristickej súťaži. Podľa českého portálu iHned mali manažéri tohto celku k dispozícii až miliardu českých korún, a to každý rok.

Ďalším zdrojom zisku peňazí pre cyklistov a ich tímy sú práve aj jednotlivé finančné odmeny na rôznych podujatiach. Nejde však o také astronomické sumy ako v iných športoch, a zvyknú sa prerozdeľovať pre všetkých členov tímu, ktorí sa daného podujatia zúčastňujú. Na etapových pretekoch peniaze získavajú najlepší pretekári v celkovom hodnotení, tí poberajú najviac peňazí, ale aj víťazi ďalších dresov, najlepší pretekári v etape alebo na jednotlivých prémiách. Rovnaká schéma platí tiež na jednodňových záležitostiach, na ktorých tiež bývajú aj rôzne prémie.

 

 

- ponuka z nášho eshopu -

 

Prestíž jednotlivých pretekov sa meria viacerými spôsobmi, jedným z nich môžu byť aj peniaze, kvôli ktorým sú niektoré tímy ochotné cestovať aj na kraj sveta. Najpopulárnejšie podujatia nezvyknú mať problémy vyplácať väčšie sumy peňazí, pretože sponzori sa bijú o to, aby meno ich firmy, respektíve ich meno, bolo spojené s danými pretekmi. Samozrejme, cyklistov najviac motivuje víťazstvo a zápis do histórie podujatia, ale ani finančnými odmenami nezvyknú pohŕdať. Na konci si však ukážeme, že samotnému jazdcovi sa z „prize money“ ujde iba malá časť.  

Vôbec najpopulárnejším cyklistickým podujatím na svete je Tour de France. Nielen z hľadiska histórie, ale aj z hľadiska financií. Počas troch týždňov zvyknú organizátori vyplatiť „prize money“ v sume 2,3 miliónov eur. Egan Bernal za víťazstvo na „Starej dáme“ získal pol milióna eur, Geraint Thomas dvestotisíc a Steven Kruijswijk stotisíc. Za víťazstvo v etape pretekár nadobudol 11-tisíc eur, za víťazstvo na niektorej z prémií si cyklista prilepšiť o tisícpäťsto eur. Majiteľ zeleného dresu, teda Peter Sagan, bodkovaného dresu a bieleho dresu na Champs-Élysées získal 25-tisíc eur. Za každý deň v žltom drese si cyklista odniesol päťsto eur, v ostatných dresoch tristo eur.    

 

 

Peter Sagan a Egan Bernal (© A.S.O. / Alex Broadway)

 

Pre porovnanie, v tom istom roku na Giro d'Italia organizátori utratili na finančné odmeny spolu 1,5 milióna eur. Richard Carapaz, ktorý taliansky trojtýždňový etapák vyhral, získal 265-tisíc eur, Vincenzo Nibali 133-tisíc a Primož Roglič 68-tisíc eur. Menšie finančné odmeny ako na Tour povyhrávali aj víťazi jednotlivých dresov. Giulio Ciccone  ako najlepší vrchár dostal 5-tisíc eur, Miguel Ángel López ako najlepší mladý jazdec 10-tisíc eur a Pascal Ackermann ako víťaz bodovacej súťaže zobral 11-tisíc eur. Viac ako na Tour však zarobili jednotliví držitelia dresov v niektorej z etáp. Majiteľ ružového dresu si za každý deň v ňom prilepšil o dvetisíc eur, u ostatných dresov to bolo 750 eur za každý deň.

Do skladačky Grand Tours treba spomenúť ešte podujatie La Vuelta a Espaňa. Jeho víťazom sa stal Primož Roglič, ktorý si tak domov odniesol 150-tisíc eur. Alejandro Valverde obsadil druhé miesto v celkovej klasifikácii a zaň si vyslúžil 58-tisíc eur, Tadej Pogačar na treťom mieste získal 30-tisíc eur. Víťaz horskej súťaže, Geoffrey Bouchard, vyhral 13-tisíc eur, teda viac ako najlepší vrchár na talianskej Grand Tour, ale oveľa menej ako na Tour de France. Ďalší dvaja majitelia dresov získali 11-tisíc eur. Nižšie „prize money“ ako na Tour sa udeľovali aj za víťazstvo na prémii, v etape alebo za deň strávený v jednom z cenných dresov. Celkovo organizátori Vuelty na odmeny neminuli ani 1,2 milióna eur.

 

 

Primož Roglič na Vuelte (©PHOTOGOMEZSPORT2019)

 

Nielen vyhrať trojtýždňové záležitosti, ale ovládnuť aj niektorú z piatich monumentálnych jednorazoviek je zážitkom, na ktorý väčšina cyklistov nikdy vo svojom živote nezabudne. Oproti Grand Tours však na klasikách nie je v hre až toľko peňazí, je to aj logicky odôvodniteľné, keďže ide iba o jednodňové záležitosti. Tak či tak, oproti sumám na Tour, Gire alebo Vuelte sa na klasikách vyplácajú viac-menej smiešne čiastky. Z pohľadu „prize money“, teda finančných odmien, môžeme päť monumentálnych jednorazoviek rozdeliť do dvoch skupín.

Do prvej môžeme zaradiť hneď úvodný monument v sezóne, teda Miláno – San Remo, a tiež záverečný monument v sezóne, teda Okolo Lombardie. Organizátori oboch podujatí vlani vyplatili cyklistom finančné odmeny v celkovej sume 50-tisíc eur, pričom víťazi, menovite Julian Alaphilippe a Bauke Mollema, získali 20-tisíc eur. Pretekári na druhom, respektíve treťom mieste získali 10-tisíc, respektíve 5-tisíc eur. Finančné odmeny sa ušli pre cyklistov, ktorí obsadili priečky v Top 20. Rovnako ako vyššie uvedené duo pochodil aj Alberto Bettiol na Okolo Flámska.

Druhá skupina obsahuje iba dvojicu podujatí, sú nimi Paríž – Roubaix a Liége - Bastogne – Liége. Na nich totiž organizátori vlani minuli skoro dvojnásobne viac peňazí ako na vyššie uvedenej trojici pretekov. Celková suma „prize money“ sa v oboch prípadoch vyšplhala na 91-tisíc. Philippe Gilbert si tak okrem už legendárnej trofeje odniesol tiež šek v hodnote 30-tisíc eur, podobne pochodil aj Jakob Fuglsang na L-B-L. Zaujímavé však je, že ešte druhí muži na „Pekle severu“ a na „La Doyenne“ prispeli do tímovej kasy vyššou sumou ako víťazi ostatných troch monumentov, teda 22-tisíc eur.

 

 

Pódium na Liége-Bastogne-Liége (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

Z finančných odmien často pretekárovi zostane v kapse iba zlomok zo sumy, ktorú vyhral. Pre lepšiu predstavu, koľko peňazí vlastne ten daný jazdec nakoniec zarobí, pripravil cyklistický portál The Inner Ring jednoduchý príklad, a to na sume 10-tisíc eur. Podľa autora článku sedem percent z „prize money“ si automaticky odpočítava CPA, teda Združenie aktívnych cyklistov, v tomto prípade ide o čiastku 700 eur. Ďalšie dve percentá idú na financovanie Nadácie pre cyklistické antidopingové aktivity, teda na boj proti dopingu. V našom príklade ide o čiastku 200 eur.

Medzi ďalšie odpočty patria peniaze, ktoré si berie miestna federácia (3 %), tiež ak niektorí jazdec tímu, respektíve samotný víťaz poruší niektoré z pravidiel (napríklad 500 eur), tiež poplatky za administratívne služby (3 %), polovica WT celkov využíva služby holandskej spoločnosti Cycling Service, a zabudnúť netreba ani na daň (napríklad 25 %). Z celkovej sumy 10-tisíc tak do tímu príde 6-tisíc eur, ktoré sa ďalej rozdeľujú. Niektoré tímy túto sumu rozdelia na osem častí, ak na podujatí štartovalo sedem cyklistov, niektoré celky až tretinu sumy dávajú zamestnancom, takže v tomto prípade by pre sedem cyklistov zostalo 4-tisíc eur. Jednoduchým delením nakoniec získame sumu 571 eur, ktorú dostane na ruku samotný víťaz finančnej odmeny.

Samozrejme, ide o vymyslený príklad, a nie všetky odpočty sedia na všetky podujatia a pre všetky tímy, ale cyklistickým fanúšikom aspoň z časti ukáže, ako funguje prerozdeľovanie finančných odmien, tzv. „prize money“. Samotný autor na záver článku zdôrazňuje, že jeho príklad treba brať s rezervou, slúži iba na ilustráciu. Napriek neho sa z neho dá veľmi veľa odčítať. 

 

 

Volta ao Algarve (2.HC) 71 035 €
Arctic Race of Norway (2.HC) 69 540 €
Tour de Yokrshire (2.HC) 68 540 €
Volta a Andalucia (2.HC) 68 175 €
Okolo Luxemburska (2.HC) 66 372 €
Okolo Slovinska (2.HC) 57 140 €
Deutschland Tour (2.HC) 54 540 €

ZLM Tour (2.1) 54 430 €
Tour la Provencne (2.1) 52 760 €

Tour de l'Ain (2.1) 38 695 €
Tour du Haut Var (2.1) 38 345 €
Czech Tour (2.1) 35 440 €
Okolo Slovenska (2.1) 32 975 €
Okolo Valencie (2.1) 26 600 €
Hammer Series: Stavanger (2.1) 10 360 €
Hammer Series: Limburg (2.1) 10 360 €

 

Jednorazovky:
Paríž - Roubaix (WT) 91 000 €

Valónsky šíp (WT) 42 750 €

Clasica San Sebastian (WT) 42 000 €
Tri dni De Panne (WT) 41 000 €
E3 BinckBank Classic (WT) 40 000 €
Gent - Wevelgem (WT) 40 000 €
Dwars Door Vlaanderen (WT) 40 000 €
Omloop Het Nieuwsblad (WT) 40 000 €
Amstel Gold Race (WT) 40 000 €

Eschborn - Frankfurt (WT) 40 000 €
Bretagne Classic (WT) 40 000 €

Tour de l'Eurométropole (1.HC) 22 800 €

Trofeo Laigueglia (1.HC) 18 800 €

Kuurne-Bruxelles-Kuurne (1.HC) 18 800 €
Ronde van Drenthe (1.HC) 18 800 €
Nokere Koerse (1.HC) 18 800 €
Scheldeprijs (1.HC) 18 800 €
Sparkassen Münsterland Giro (1.HC) 18 800 €
Giro dell'Emilia (1.HC) 18 800 €
GP Bruno Beghelli (1.HC) 18 800 €
Miláno - Turín (1.HC) 18 800 €
Gran Piemonte (1.HC) 18 800 €
Paríž - Tours (1.HC) 18 800 €
Le Samyn (1.1) 14 525 €
GP Marcel Kint (1.1) 14 520 €
Elfstedenronde (1.1) 14 520 €