Peter Sagan patrí na Miláno - San Remo a netají sa tým, že svoje obľúbené podujatie by veľmi rád pridal do víťaznej zbierky. Na talianskom monumente nepretržite štartuje od roku 2011 a dva razy bol veľmi blízko k víťazstvu, ale vyskytli sa aj momenty, kedy sa mu v dramatickom finále nedarilo. Dnes by si tu pripísal desiaty štart, no ostáva nám len pripomenutie si minulosti.
 
Pri premiére na La Primavera v roku 2011 obsadil sedemnáste miesto, keď prišiel do cieľa v druhej skupine so stratou necelých tridsať sekúnd. Ako sám povedal po pretekoch, na Poggio urobil chybu, keď sa nesústredil na správnych jazdcov a premeškal víťazný pohyb.
 
 
video v clanku ikonka ciernaKrátky zostrih MSR 2011
 
 
Útočili Nibali, Cancellara, Gilbert, ale na čele zostal aj austrálsky šprintér Matthew Goss, ktorý potvrdil status najrýchlejšieho jazdca vo vedúcej skupine a vybojoval najväčší úspech kariéry. Peter Sagan sa hneď presvedčil, že na MSR sa nesmierne ťažko vyhráva. Útok na Poggio, alebo koncentrácia na šprint? Toto rozhodnutie sprevádzalo slovenského pretekára v nasledujúcich ročníkoch.
   
 
video v clanku ikonka ciernaFinále v roku 2012
 
 
V sezóne 2012 už patril medzi najsilnejších jazdcov na trati, aj keď ešte stále neprišiel do cieľa vo vedúcej skupine. V tíme Liquigas - Cannondale hrali na dve karty a na Poggio vytvoril rozhodujúci útok kolega nášho cyklistu Vincenzo Nibali. Jeho atak zachytili len Fabian Cancellara so Simonom Gerransom, táto trojica to dotiahla až do cieľa a svojím typickým spôsobom zvíťazil austrálsky jazdec celku Orica GreenEDGE. Peter Sagan predviedol výbornú formu, všetko kontroloval v druhej skupine, ktorá napokon stratila dve sekundy, a vyhral šprint prenasledovateľov o štvrté miesto. Tento výsledok bol jasným signálom, že MSR perfektne zapadá do jeho typológie.
 
 
video v clanku ikonka ciernaKoncovka v roku 2013
 
 
Peter Sagan pocítil zradnosť nevyspytateľného monumentu v sezóne 2013, keď bolo víťazstvo tak blízko, ale napokon ho porazil nečakaný súper. V mimoriadne tvrdej edícii, keď pelotón musel vynechať jazdu cez Passo del Turchino kvôli snehu, a vytrvalému dažďu dokázalo bojovať o titul len niekoľko borcov. Na Poggio mali vytvorenú výhodu Chavanel, Stannard, na kopci útočil Paolini a Peter Sagan spolu s Fabianom Cancellarom na všetko našli odpoveď, plus sa k nim pridali aj Ciolek, Phinney. V mokrom klesaní tlačili na pílu Sagan s Cancellarom a chceli sa zbaviť zvyšných súperov, najmä slovenský pretekár predvádzal svoje zjazdárske kvality, ale na pásku dorazilo sedem cyklistov. Peter Sagan bol z nich najrýchlejší a aj sám tomu veril, preto rozbehol svoj šprint z väčšej diaľky, ale nevyplatilo sa mu to, lebo Gerald Ciolek lepšie načasoval koncovku a na páske ho prekonal o pár centimetrov. Aj s odstupom času môžeme povedať, že to bola jedna z najbolestivejších prehier Petra Sagana v kariére.
          
 
video v clanku ikonka ciernaPosledných 15 km v roku 2014
 
 
Po predchádzajúcich hektických koncovkách v sezóne 2014 prišla do cieľa početná, takmer 30-členná skupina, a rozhodovalo sa v šprinte najodolnejších jazdcov. Peter Sagan predtým skúsil vyprovokovať akciu ešte na stúpaní Cipressa, ale nepodarilo sa mu vytvoriť silnú skupinu útočníkov. V samotnej koncovke v San Reme sa nachádzal vzadu a minul príliš veľa energie ďaleko pred páskou, aby sa posunul dopredu. Do priameho súboja o výhru sa nezapojil a skončil desiaty. Vyhral Alexander Kristoff.   
 
 
video v clanku ikonka ciernaDojazd v sezóne 2015
 

Festival odolnosti šprintérov pokračoval aj v ročníku 2015. Aj tentoraz prešla cez Poggio veľká skupina a na páske rozhodovali nielen silné nohy na konci vyčerpávajúceho dňa, ale aj pozičná jazda. Ešte pred Poggiom útočili Thomas s Ossom, ale v klesaní bola ich aktivita chytená, a v balíku na tomto stúpaní to vyskúšal Gilbert. Pred vrcholom sa snažil rozdeliť pelotón aj Sagan, v spoločnosti Matthewsa, ale silná skupina v balíku nepustila nikoho dopredu. Slovenský jazdec sa snažil atakovať aj v klesaní a ukazoval sa na čele vedúcej skupiny aj počas príjazdu na cieľovú pásku, ale všetko zostávalo pokope. V koncovke predviedol kvalitný šprint a skončil na štvrtom mieste, dostali sa pred neho John Degenkolb, Kristoff, Matthews, a znovu nemal v šprinte vytvorenú ideálnu pozíciu.
 
 
video v clanku ikonka ciernaZáver MSR 2016
 
 
Aj v nasledujúcej edícii bojoval Peter Sagan o víťazstvo, hoci skončil len na dvanástej pozícii. V pelotóne stále panovalo presvedčenie, že útok cez Poggio je riskantný, no pred vrcholom to aj tak skúsil Kwiatkowski. V klesaní sa rozohrala naháňačka skvelých zjazdárov, medzi ktorých patrili aj Nibali so Saganom, ale napriek tomu všetko smerovalo k ďalšiemu špurtu veľkej skupiny. Vo finále ešte natiahol vedúcu skupinu útok Hagena s Avermaetom, z čoho sa chytal profitovať Peter Sagan. Vďaka tomu sa  nachádzal na samom čele balíka a všetko mal vo svojich rukách. V tom najhoršom možnom čase však pred ním spadol Gaviria, slovenský jazdec balansoval na bicykli, konkurencia prefrčala okolo neho a  nádejne vyzerajúca situácia sa rozsypal behom jedného nešťastného okamihu. Edíciu ovládol Arnaud Démare.
      
 
video v clanku ikonka ciernaFinále v roku 2017
 
 
Víťazstvo bolo veľmi blízko aj v roku 2017. Po predchádzajúcich nevydarených skúsenostiach zo šprintérskych koncoviek sa rozhodol Peter Sagan útočiť na Poggio. A na tomto krátkom kopci skutočne predviedol brutálny útok, na ktorý s vypätím síl reagovali iba Kwiatkowski s Alaphilippom. Ako sa neskôr ukázalo, bol to rozhodujúci moment pretekov. Slovenský cyklista chcel už konečne vyhrať a bolo to vidno na jeho motivácii ťahať túto trojicu až do cieľa. Ostatní dvaja mu pomáhali len málo, ale stále mal k dispozícii svoju kvalitnú koncovku. Rozhodol sa šprintovať z väčšej diaľky, čo však využil Michal Kwiatkowski, aby mu na páske prekazil víťaznú radosť o pár milimetrov. Sagan bol v cieli nahnevaný, sklamaný, frustrovaný. Predviedol perfektný výkon, ale ani to nestačilo. Keď začal šprintovať, predviedol lepšiu dynamiku ako Kwiatkowski a Alaphilippe, ale bolo to ešte ďaleko pred cieľovou čiarou.
       
 
video v clanku ikonka ciernaZostrih edície 2018
 
 
To, čo sa nepodarilo predtým Saganovi, dokázal Vincenzo Nibali v roku 2018. Taliansky pretekár dokonale prekazil kontrolovaný priebeh monumentu pre šprintérov. Tesne pred vrcholom Poggia sa dostal na čelo pretekov a až postupne sa presvedčil, že môže bojovať o titul. Za sólovým triumfom stáli jeho jazdecké schopnosti a vytrvalosť, plus chýbajúca organizácia v pelotóne, ktorý bol zaskočený takýmto silným pokusom. Vincenzo Nibali prišiel do cieľa v rovnakom čase ako balík, ale to už oslavoval titul. Druhý skončil Caleb Ewan a Peter Sagan obsadil šieste miesto. Tentoraz vo finále čakal, ako sa zachovajú ostatní a spoliehal sa na záverečný šprint. 
    
 
video v clanku ikonka ciernaZostrih z roku 2019
 
 
Útočné divadlo sme sledovali aj v roku 2019. Poggio tentoraz roztrhal Alaphilippe a po jeho aktivite zostalo na čele pretekov len desať jazdcov. Francúzsky jazdec nasadil vysoké tempo a bol to práve Peter Sagan, ktorý ho chytil na vrchole kopca. Potom sa taktizovalo vo vedúcej skupinke, nastupovalo a v šprinte bol napokon najsilnejší spomínaný Julian Alaphilippe. Jazdec tímu Deceuninck - Quick Step mal v nohách mimoriadnu rýchlosť. Peter Sagan udržiaval pozíciu v popredí, ale keď sa posúval dopredu Alaphilippe, zostal chvíľu zavretý a pozíciu si už nedokázal vylepšiť. Skončil štvrtý, keď sa pred neho dostali aj Naesen a Kwiatkowski.