Vysiela Šport RTVS
Preteky Paríž - Roubaix sa na jar prvýkrát neuskutočnia od druhej svetovej vojny. Tento rok sa mali konať práve na Veľkú noc. V histórii mali výnimočné postavenie upršané edície, na pavé sa odohralo množstvo skvelých útokov, ale kocky spôsobili aj hrozivé pády. V poslednom období patrí na podujatí medzi kľúčových jazdcov aj Peter Sagan, ktorý si na drsnom teréne prežil všetko možné.
| Peter Sagan vo vlaňajšej edícii (© Ashley Gruber, Jered Gruber || GRUBER IMAGES) |
Dlhé čakanie na dážď
Najväčšie peklo čaká na cyklistov, keď prší. Už aj tak ťažko prejazdné mačacie hlavy sa stávajú ešte viac nevyspytateľnými. Bicykle sa takmer nedajú ovládať a vždy to vyústi do epickej bitky s množstvom pádov a hrdinských výkonov tých najlepších. Takáto edícia sa naposledy uskutočnila v sezóne 2002. V tom čase sa premiérove predstavil na P-R Tom Boonen a vtedy 21-ročný nádejný pretekár takto opísal podmienky na trati. "Mokré a bahnité kocky sú niečo špeciálne. Šmýka sa, akoby boli pokryté mydlom. V daždi na týchto sektoroch sa nespoliehate len na svoje schopnosti, ale aj na to, ako jazdia a čo urobia jazdci pred vami v balíku. To je podľa mňa to najnebezpečnejšie," povedal belgický cyklista, ktorý sa hneď zapísal skvelým výsledkom. V ťažkej edícii obsadil tretie miesto, keď spoločne so Steffenom Wesemannom neúspešne naháňal útok Johana Museeuwa.
 Roubaix 2002, Museeuw na čele pretekov |
Spomínané vydanie dokončilo len 41 cyklistov a ďalších šestnásť jazdcov prišlo do cieľa po časovom limite. Johan Museeuw sa začal ukazovať až po Arenbergu a napokon predviedol víťazný sólový atak štyridsať kilometrov pred cieľom, na dvojhviezdičkovom úseku Merignies. Pre belgického cyklistu to bol tretí a zároveň posledný triumf na Pekle severu. "Takýto útok som nemal naplánovaný. To sa ani nedá. Ak sa necítite dobre, čakáte len na velodróm, ale ja som mal v ten deň skvelé pocity. Osamotený vpredu som jazdil akoby v tranze. Hodinu a pol som išiel úplne naplno, a to je dosť ťažké," opisuje Museeuw, ako sa zrodilo jeho víťazstvo. Aj tieto slová potvrdzujú, že triumf na Roubaix po skvelom výkone je pre cyklistu magickým okamihom.
Pamätný upršaný ročník sa uskutočnil aj v roku 1972. Roger De Vlaeminck ukoristil svoj prvý triumf na Pekle severu. Pršalo a podmienky boli mimoriadne nevľúdne, čo vyústilo do hromadného pádu v Arenbergu. Na zemi sa ocitol aj hlavný favorit Eddy Merckx a stratil šancu bojovať o výhru. na čele pretekov zostalo len sedemnásť jazdcov a Roger De Vlaeminck jedného po druhom eliminoval na dlažobných kockách, až prišiel do cieľa sám s náskokom dve minúty. Belgický jazdec potom pridal v sedemdesiatych rokoch ešte tri výhry a spoločne s Tomom Boonenom patrí medzi najúspešnejších borcov na Paríž - Roubaix. Silno pršalo aj v ročníku 1984 a na klzkých kockách bol najsilnejší ďalší z legendárnych cyklistov Sean Kelly. Preteky skončilo iba 42 jazdcov a o titul mohli bojovať len piati z nich. Írsku hviezdu nič nezlomilo, v daždivých podmienkach sa vyžíval a na páske nemal problém pokoriť Rudyho Rogiersa.
| Scenéria Paríž - Roubaix (© Ashley Gruber, Jered Gruber || GRUBER IMAGES) |
Pády profilujú Peklo severu
Charakteristickým znakom pretekov sú pády. Chvíľková nepozornosť alebo jednoducho smola môžu mať na najťažšom kockovom monumente fatálne následky. Jedným z najobávanejších úsekov na trati je Arenbergský les. Nabehnutie z asfaltovej cesty na špicaté kocky pochádzajúce z osemnásteho storočia je kritickým momentom pretekov a samotný prejazd cez les môže vypojiť z hry aj akokoľvek dobre pripraveného favorita. "Šprintovať do Arenbergského lesa je jedna z najhrozivejších vecí, ktoré môžete urobiť na bicykli. Videl som cyklistov, ktorí tam ležali so zlomenými nohami. Ak tam spadnete, bude to veľmi ťažký pád," približuje tento úsek austrálsky jazdec Matthew Hayman. V roku 1998 tam spadol Johan Museeuw, zlomil si jabĺčko a kvôli neskoršej infekcii takmer prišiel o nohu. V sezóne 2001 si ťažko poranil koleno Philippe Gaumont, utrpel otvorenú zlomeninu a krv striekala všade naokolo.
| Pád a ošetrenie Mitcha Dockera |
Na ročník 2016 zase nezabudne Mitch Docker, v tom čase jazdiaci za Orica GreenEDGE. V Arenbergu spadol v 60-kilometrovej rýchlosti a vybil si šesť zubov, zlomil nadočnicový oblúk, rozťal si jazyk na dve časti a rozrezal vrchnú peru. Potom v šoku sedel na zemi a nechal si ošetrovať zakrvavenú tvár. "Normálne, keď spadnete, v zlomku sekundy si to uvedomíte, ale v tomto prípade si nič podobné nepamätám. Mojou prvou spomienkou je bahno v ústach, jazyk zakliesnený v zuboch. V ústach som len cítil krv a vedel som, že som si vylámal zuby," spomína na nepríjemný okamih austrálsky pretekár, ktorý sa následne vrátil do súťažného rytmu ani nie po mesiaci.
| Vandenbergh sa zrazil s divákom |
Pád na Roubaix môže vypojiť jazdca na dlhú dobu. V sezóne 2018 sa zapojil do nepríjemnej kolízie Matteto Trentin a zlomil si hrudný stavec. Taliansky jazdec mal šťastie, že sa k nemu rýchlo dostala lekárska pomoc a kvôli tomu sa jeho pretekárska absencia natiahla len na dva mesiace. Vďaka nečakanej kolízii môže cyklista prísť o šancu bojovať o víťazstvo, ako sa to prihodilo Stijnovi Vandenberghovi v ročníku 2013. Po rozhodujúcej selekcii zostal vpredu s trojicou Cancellara, Vanmarcke, Langeveld, ale na sektore Carrefour de l’Abre sa zrazil s divákom. Tento oddaný domestik mal šancu vybojovať životný úspech, ale všetko sa rozplynulo v jednom nešťastnom momente.
Boonen s Cancellarom sa pretláčali, Sagan postupne rástol
Na kockových sektoroch boli v ostatnom čase najúspešnejší Fabian Cancellara a Tom Boonen. Len málokedy sa však stretli v priamom súboji o víťazstvo. Z toho dôvodu je pamätným ročník 2010, kde švajčiarsky jazdec jasne porazil Boonena, keď atakoval neuveriteľným spôsobom takmer päťdesiat kilometrov pred páskou zo skupinky favoritov a nikto ho už nechytil. Podobný kúsok vyviedol aj Tom Boonen. V sezóne 2012 sa cítil na trati perfektne a svoje posledné, štvrté víťazstvo na Pekle severu dosiahol po 52-kilometrovom sólovom útoku. Tí najväčší šampióni dokázali vyhrávať na pavé aj takýmto spektakulárnym predstavením.
| Atak Fabiana Cancellaru v sezóne 2010 |
Belgický jazdec mal v roku 2016 ideálnu šancu prepísať históriu pretekov. Na velodróm dorazil vo vedúcej štvorčlennej skupinke a spoločnosť mu robili Hayman, Vanmarcke a Stannard, čiže nijako rýchli borci. Ak by ich porazil na páske, získal by piaty titul, čo sa nikomu v histórii nepodarilo. Napokon sa však predviedla v plnej kráse nevyspytateľnosť Paríž - Roubaix a o triumf ho nečakane obral Matthew Hayman. Bolo to jedno z najväčších prekvapení v histórii podujatia. Blízko k svojmu štvrtému triumfu bol aj Fabian Cancellara. Edíciu 2011 poznačili mnohé pády favoritov a delenie balíka a to všetko využil Johan Vansummeren, ktorý zostal na čele pretekov po dlhom pobyte v úniku až dokonca. Za ním sa vydal na silnú stíhaciu jazdu práve Spartakus, ale v cieli mu chýbalo devätnásť sekúnd, aby dobehol Vansummerena.
| Finále z roku 2016 |
Nástrahy jedných z najťažších pretekov v celej sezóne zažil na vlastnej koži v plnej miere Peter Sagan. Premiéru v roku 2010 nedokončil a v nasledujúcej sezóne ho zabrzdilo niekoľko pádov. Potom sa ukázal na podujatí až v ročníku 2014 a skončil šiesty, no ovplyvnili ho defekty a aj dlhá jazda na bicykli svojho kolegu. Aj v sezóne 2015 doplatil na mechanické problémy. Vo finále musel meniť bicykel a v návale hnevu ho dokonca odhodil, ale v tom čase mu už ušli najlepší. Postupne získaval čoraz väčšiu guráž a v sezóne 2017 už skúšal útoky z väčšej diaľky, ktoré sa mu aj podarili, ale znovu dostal defekt v tom najhoršom čase a znovu z toho nebola bitka o víťazstvo.
| Sagan sa vyhýba Cancellarovmu pádu v roku 2016 |
Po všetkej predchádzajúcej smole si všetko vynahradil v roku 2018. Bol výborne pripravený a neváhal predviesť odvážny útok, pričom tentoraz ho nezastavili žiadne mechanické a ani iné prekážky. Zo skupiny hlavných favoritov zavelil do útoku 54 kilometrov pred páskou, na trati sa nachádzalo ešte dvanásť kockových sektorov, ale nikto z najnebezpečnejších súperov sa k nemu už nedostal. Až do konca s ním vydržal Silvan Dillier, ale na rýchlosť Petra Sagana sa nechytal.
| Saganov rozhodujúci nástup v sezóne 2018 |
Trojnásobný majster sveta akoby našil v posledných edíciách grif, ako vybojovať čo najlepší výsledok, a teda aj v sezóne 2019 sa snažil rozhýbať či rozdeliť favoritov približne šesťdesiat kilometrov pred cieľom. Tentoraz zostalo spolu s ním vpredu niekoľko kvalitných protivníkov a samotný Sagan im nestačil na Carrefour de l’Abre. Paríž - Roubaix jednoznačne patrí medzi jeho najobľúbenejšie preteky. "Keď som bol malý, nesníval som o majstrovstvách sveta alebo Ronde. Chcel som vyhrať Roubaix. Sú to veľmi ťažké preteky. Najmä ráno po ich skončení ste veľmi vyčerpaný a ruky sa vám trasú po všetkých tých prekonaných kockových sektoroch. Keď som vyhral titul, bol som z toho úplne namäkko, ale chcel som si to užiť," hovorí o Pekle severu slovenský cyklista. Aj pre neho je to mimoriadne náročné a zároveň príťažlivé podujatie, pre ktoré sa oplatí obetovať veľkú námahu.
