Petrovi Saganovi sa najviac darí na klasikách na G-W, na Paríž-Roubaix našiel útočný grif

 

 

Peter Sagan na Paterbergu (© Courtesy Tinkoff Team / BettiniPhoto)

 

 

Pre trojnásobného majstra sveta patrí jarná kampaň vedúca po mačacích hlavách k najdôležitejším častiam sezóny už od roku 2012, kedy ako 22-ročný ukázal talent a schopnosti na tento vyzývavý druh jednorazoviek. Jarné klasiky ho vždy motivovali a hlavne tie najväčšie z nich. "Najradšej by som triumfoval na Ronde a potom na Paríž - Roubaix. Roubaix sú väčšie preteky, ale Flámsko viac sedí mojim schopnostiam. Viem, že to dokážem," povedal ešte na začiatku sezóny 2015 po prestupe do tímu Tinkoff - Saxo pri čakaní na úspech na jednom z kockových monumentov. Jeho technika, jazdecké zručnosti, výbušnosť na krátkych stúpaniach, sila a vytrvalosť ponúkajú ideálny mix na severské klasiky a v predchádzajúcej dekáde boli zakaždým smerodajným faktorom na tomto teréne.

 

Hneď v ročníku 2012 upútal druhým miestom na G-W, piatou pozíciou na Ronde a potom celý svet objavil vychádzajúcu klasikársku hviezdu v druhej etape na Tour de France. V meste Seraing vybojoval Peter Sagan svoju prvú výhru na Starej dáme, keď tesne pred cieľom ustál nástup Fabiana Cancellara na krátkom stúpaní a na páske ho porazil v šprinte. Slovenský jazdec sa vyrovnal  tom čase najväčšej klasikárskej hviezde na jej dominantnom teréne a hneď sa zrodila medzi nimi rivalita. Najlepší slovenský jazdec prežil najúspešnejšie momenty počas jarnej kampane v roku 2013 (výhra na G-W, druhé miesto Ronde, E3) a v sezóne 2016 (triumf na Ronde, G-W, druhá pozícia na E3). Naopak, najmenej sa mu darilo v ročníku 2015, keď o triumf bojoval len na Ronde a skončil tam štvrtý.

 

 

Peter Sagan na Gent - Wevelgem (© BORA-hansgrohe / Stiehl Photography)

 

 

 

Najlepšie výsledky dosiahol na Gent - Wevelgem. Tromi výhrami (2013, 2016, 2018) sa zaradil medzi najúspešnejších jazdcov pretekov a dostal sa do takej spoločnosti ako Eddy Merckx alebo Tom Boonen, ktorí tu tiež triumfovali trikrát. Ale ani jeden z nich nemá na svojom ešte tri miesta na stupňoch víťazov. Šprintérsko - klasikárske preteky vyhovujú Saganovým schopnostiam, lebo sa môže sústrediť na hromadný šprint, útočnú jazdu a následný šprint v malej skupine. Pamätnou zostane jeho výhra z roku 2013. Svoj prvý triumf na legendárnom teréne dobyl po selektívnej jazde, keď hlavným favoritom ušiel štyri kilometre pred páskou a nespoliehal sa len na záverečný špurt.

 

 

Zostrih G-W 2013

 

 

"Vpredu v našej skupinke nikto nechcel ťahať, tak som si povedal štyri kilometre pred cieľom, že to skúsim a utrhnem sa. Napokon to skvele dopadlo, ušiel som a do cieľa som prišiel sám. Samozrejme, že som chcel potom uzimeným divákom urobiť nejakú radosť, veď vyhrať klasiku s náskokom si zaslúžilo nejaké víťazné gesto, tak som ich pobavil jazdou na zadnom kolese. Možno preteky nemajú taký cveng ako Ronde alebo Roubaix, ale je to moje prvé klasikárske víťazstvo. Som na to hrdý," hovoril Sagan po triumfe, ktorý ho definitívne zaradil medzi najlepších klasikárov súčasnosti. Aj v sezóne 2016 triumfoval po útočnom priebehu a šprinte malej skupiny a cenný skalp dosiahol v ročníku 2018, keď si na páske poradil s elitnými šprintérmi. Je zaujímavé, že po týchto dvoch triumfoch sa následne v tej istej sezóne presadil aj na monumentoch. Najskôr na Ronde, potom dominoval na Roubaix. Na G-W štartoval deväť razy, šesťkrát sa dostal na pódium a pridal ešte jedno miesto v najlepšej desiatke.

 

 

Finále E3 z roku 2015

 

 

Prvou dôležitou skúškou na mačacích hlavách býva E3 BinckBank Classic, jednorazovka s ťažkými bergmi, a aj na tomto teréne zohrával hlavnú úlohu, hoci v posledných troch vydaniach sa mu nedarilo. Mohlo to byť spôsobené aj tým, že hlavnú pozornosť zameral predovšetkým na monumenty a E3 mu slúžila najmä na rozjazdenie sa na kockách. Jediný triumf dosiahol v ročníku 2014, keď premenil na výhru útok štyroch jazdcov, hoci mal proti sebe dvoch pretekárov Quick-Stepu. Potom ešte dvakrát získal druhú priečku. V roku 2013 ho porazil iba Fabian Cancellara a v sezóne 2016 nestačil na Michala Kwiatkowskeho vo vzájomnom šprinte. Bol to zaujímavý moment, lebo Saganovi došli sily pred páskou a poľský jazdec jednoznačne vyhral, a podobný moment sa stal slovenskému cyklistovi aj rok predtým. Do víťazného útoku nabehol spoločne so Štybarom a Thomasom, ale pred cieľom bol už natoľko vyčerpaný, že skončil až tridsiaty. Pri ôsmich účastiach na E3 sa dostal do Top 10 trikrát a to vždy na stupne víťazov.

 

 

 

Na premiérovú výhru na monumente si počkal do sezóny 2016. Niektorým sa to zdalo dlho. Mal vtedy 26 rokov a presne v takom istom čase ukoristil svoj premiérový monument Fabian Cancellara a Tom Boonen získal prvý triumf na Roubaix ako 25-ročný. Trojnásobný majster sveta najskôr dominoval na Okolo Flámska, ale ešte predtým si musel vyskúšať, že úspech na monumente zaručia len forma, správne rozhodnutia a šťastie. V sezóne 2013 predviedol parádny výkon, no Cancellara bol na Paterbergu ešte silnejší. O rok neskôr nemal potrebnú výkonnosť, v sezóne 2015 zase úradoval netypický útok Terpstru s Kristoffom a jeho chvíľa prišla až v ročníku 2016.

 

 

Saganov triumf vo Flámsku (© Courtesy Tinkoff Team / BettiniPhoto)

 

 

Počas pretekov urobil všetko správne a po predchádzajúcich nevyspytateľných edíciách sa rozhodol aj on urobiť nečakaný útok. Zaútočil tridsať kilometrov pred páskou, ostatní favoriti zaváhali a po perfektnej sólovej jazde si užil triumf na Ronde van Vlaanderen. Presne vedel, čo má na trati robiť, ak chce byť úspešný. "Nikto nechce so mnou pracovať, lebo som rýchly. Je to náročné, preto som sa chcel každého zbaviť," opísal víťaznú taktiku. Poslednú prekážku znamenal Sepp Vanmarcke, ale toho uštval na Paterbergu. Aj tam využil svoje skúsenosti. "Ten kopec poznám veľmi dobre. Cancellara mi toto urobil pred štyrmi rokmi. Dnes som mal dobré nohy ja," hovoril v cieli spokojný slovenský jazdec.

 

 

Peter Sagan vyhráva Ronde 2016

 

 

Radosť trvala len chvíľu, lebo hneď v nasledujúcom ročníku ho zastavil smoliarsky pád spôsobený divákom na Kwaremonte, keď letel za vedúcim Philippom Gilbertom. V ostatných dvoch ročníkoch sa nezapojil do priameho súboja o výhru. Okolo Flámska azda najlepšie vyhovuje jeho schopnostiam, ale kvôli taktickej bitke a mimoriadnej pozornosti súperov (obava z jeho nástupov na kľúčových bergoch) sa mu na Ronde ťažko presadzuje. Na štarte pretekov nechýbal od roku 2011 a iba dva razy sa dostal na stupne víťazov. Ešte trikrát skončil v najlepšej desiatke, ale v tom momente sa už radovali z výhry iní pretekári.

 

 

 

Na Paríž - Roubaix musel najskôr nájsť ten správny grif, ako sa presadiť. V sezónach 2012 a 2013 na podujatí neštartoval a dokopy sa tu predstavil sedemkrát. Po sľubnom výkone z ročníka 2014 a šiestou priečkou si musel počkať ďalšie štyri roky, kým sa opätovne presadil. Až s pribúdajúcimi skúsenosťami sa mu začalo viac dariť na drsných kockách, hoci v jeho prípade zohrávali veľkú úlohu aj smoliarske defekty v priebehu pretekov, ale v posledných dvoch edíciách už patril medzi tých borcov, ktorí rozdávali karty. Pri triumfe v sezóne 2018 dokonale vyškolil konkurenciu, ktorá podcenila jeho ďaleký útok a potom musela byť zaskočená, že vysoký výkon udržal až do cieľa.  Až v siedmej účasti na Roubaix sa mu podarilo predviesť perfektné predstavenie, ktoré neovplyvnili žiadne vedľajšie vplyvy. Do najlepšej desiatky sa dostal ešte v spomínanom roku 2014, keď na velodróme nemal energiu na šprint o druhé miesto, a aj v roku 2019. Vtedy opäť útočil, ale vo finále boli lepšie pripravení štyria súperi. Keďže má stále motiváciu vyhrávať veľké preteky, na Paríž - Roubaix ešte určite nepovedal posledné slovo.

 

 

Peter Sagan na Paríž - Roubaix (© Courtesy Tinkoff Team / BettiniPhoto)

 

 

V sezónach 2016 a 2017 sa predstavil aj na tradičnom otváracom víkende a na obidvoch podujatiach naplno predviedol svoje schopnosti. Na Kuurne - Brusel - Kuurne vytvoril selekciu a potom vyhral v šprinte malej skupinky. Na Omloope si takisto užíval útočnú jazdu, ale v oboch prípadoch ho porazil v miernom stúpaní iba Van Avermaet. V ročníkoch 2011 až 2014 využíval Peter Sagan zaniknuté podujatie Tri dni De Panne - Koksijde a aj tam sa dokázal presadiť. Trikrát ovládol prvú a zároveň najťažšiu klasikársku etapu, čo vždy signalizovalo formu pred monumentmi. Štyri razy sa ukázal na Scheldeprijs a na jasnej šprintérske záležitosti nikdy nemal vysoké ambície. Pomáhal kolegom, dvakrát nedokončil a dva razy preťal pásku hlboko v štartovom poli. Na začiatku kariéry sa dvakrát predstavil na Brabantskom šípe. Zvlnený terén a tesne pred páskou krátke stúpanie Schavei využil v roku 2013 na  víťazstvo, keď porazil v priamom súboji Philippa Gilberta. Rok predtým podujatie nedokončil.