Cyklistika je mimoriadne obľúbeným športom, pretože je voľne dostupná pre fanúšikov, či už v televízii alebo priamo na pretekoch. Voľná prístupnosť pre masy je však zároveň jej najväčšou slabinou. Vytvára nestabilitu profesionálnych tímov, ktoré len prežívajú, a iba úzky segment z nej dokáže naozaj profitovať.
Športový riaditeľ Tom Steels pred autobusom DQT (© Ján Melicher) |
Obmedzené možnosti získať financie
Cyklistika je odlišná od ostatných športov. Účasť na pretekoch je v podstate zadarmo. Cyklistické podujatia sa konajú na verejných cestách, s malými výnimkami platených tribún. Na pretekoch sa môže zúčastniť ktokoľvek, nebude nijako obmedzovaný a dokonca môže sledovať jazdcov, najmä v horách, z tváre do tváre. Takisto v televízii je cyklistika dostupná, lebo sa nevysiela na predplatených kanáloch. Pre iné športy by bolo takéto fungovanie nemysliteľné. Tie sa spoliehajú na predaj lístkov, televíznych práv a rovnako ponúkanie tovarov a služieb založených na silnej tímovej alebo personálnej značke.
V cyklistike je najproblematickejšie fungovanie profesionálnych tímov, ktoré nedisponujú takými možnosťami. Neexistuje žiadny štadión a ani miesto, kde by si tímy mohli účtovať vstupné. Zoskupenia nevyrábajú cyklistické vybavenie a ani oblečenie, takže nemajú možnosť získať peniaze za predaj produktov, resp. majú na tom len maličké marže. Zoskupenia neorganizujú preteky, preto nedostávajú financie z televíznych práv. Biznisový model cyklistických tímov je tak založený výlučne na sponzorstve.
Dlhoročný hlavný manažér tímu EF Pro Cycling Jonathan Vaughters to pomenoval jasne. „Súčasný model nie je tým pravým finančným modelom, ktorý si dokáže zarobiť sám na seba. Naše fungovanie je založené na darovaní financií od sponzorov. Tí využívajú reklamu na dresoch alebo spojenie s hviezdnymi cyklistami. Neexistuje žiadny iný šport, ktorý by bol závislý len na tomto jednom modele financovania. Ostatné športy to využívajú ako doplnok k iným zdrojom príjmu,“ opisuje bývalý americký jazdec neľahkú situáciu, v akej sa nachádzajú cyklistické zoskupenia.
Zákulisie tímu EF Pro Cycling (© Ashley Gruber, Jered Gruber || GRUBER IMAGES) |
Prežiť, nie zisk
Závislosť výlučne od sponzorských peňazí vytvára niekoľko úskalí. Cyklistický tím má zaručenú len krátkodobú istotu a neustále musí rokovať o pokračovaní sponzorských príspevkov. Narušuje sa stabilita financovania a tímy sa vyznačujú nedostatkom kontinuity. Aj keď sa jedná o ten istý dlhoročný projekt, samotný názov tímu a sponzorská štruktúra sa mení. Napríklad celok Mitchelton - Scott pôsobí od roku 2012 už pod piatym názvom. Model neustále meniaceho sa sponzorstva znamená, že fanúšikovia nemajú šancu vytvoriť si s jednotlivým celkom trvalý vzťah a podporovať ho. Logo Manchestru United bude vždy logo Manchestru United bez ohľadu na to, kto ho trénuje a ako v ňom pôsobí ako hráč. Fanúšikovia milujú klub, s ktorým sa môžu identifikovať, ktorý má svoju vlastnú identitu. Toto cyklistickým zoskupeniam veľmi chýba.
V poslednom čase si prešiel tortúrami v získavaní sponzora najmä Jim Ochowicz. Najskôr ako generálny manažér tímu BMC prišiel po smrti Andyho Rihsa o hlavného sponzora, aby ho nahradil poľským obuvníckym koncernom CCC a pre nasledujúcu sezónu musí znovu hľadať hlavný sponzorský finančný príjem. BMC bola osvedčená značka, úzko spätá s cyklistikou, ale pokračovanie projektu si takúto identitu nevybudovalo. Celok CCC začínal ako "bývalý BMC" alebo "partia okolo Grega van Avermaeta".
Ďalším problémom pri financovaní tímov sú rozdiely v kvalite podľa toho, akým rozpočtom figuruje to ktoré zoskupenie. Bohatšie zostavy poskladajú silnejšie kádre a tým pádom sú úspešnejšie. Čím väčším objemom financií disponuje zoskupenie, tým si môže dovoliť lepších jazdcov, ale opačne to neplatí. Kvalitní jazdci len zriedka prilákajú do tímu silnejší kapitál. Patrick Lefevere disponuje víťaznou mašinou, no zďaleka sa nedá povedať, že situácia v Deceuninck - Quick-Step je stabilizovaná. Belgický manažér musí každoročne vyvinúť veľké úsilie, aby sa jeho zostava udržala na rovnako vysokej úrovni.
Neustále budovanie rozpočtu z roka na rok znamená neustály boj o prežitie, čo potvrdzujú aj hlavní predstavitelia WT tímov. Získané financie pokrývajú iba náklady na fungovanie, ale nevytvárajú žiadny zisk. "Cieľom nášho tímu nie je dosahovať zisk, ale pokračovať čo najdlhšie. Myslím si, že najdôležitejšou vecou je stabilita, pretože týmto spôsobom môžete vytvoriť kontinuitu na dlhé roky. Ak máte istotu na niekoľko sezón dopredu, môžete získať veľmi dobrý príjem na dlhú dobu a to by malo byť prioritou a motiváciou pre každého," prezrádza svoj biznisový plán Iwan Spekenbrink, manažér celku Sunweb.
Televízne práva nezmenia model
Existujú tri spôsoby, akými prúdia sponzorské peniaze do tímov. Jedným je bohatý donor, ktorý sám utiahne podporu celej zostavy. Aktuálne poskytuje veľké peniaze Jim Ratcliffe, majiteľ petrochemickej spoločnosti Ineos, a v minulosti to bol spomínaný Andy Rihs alebo Oleg Tiňkov. Potom môžu dostávať tímy štátne peniaze a to využívala vo veľkom Kaťuša alebo o tento kapitál stále sa opiera Astana, ktorej šéf Alexander Vinokurov má kontakty s politickými špičkami krajiny. Najbežnejším modelom je symbióza niekoľkých sponzorov/firiem, ktoré sa chcú zviditeľniť. Cyklistické tímy v tomto prípade pôsobia ako reklamné agentúry, ktoré záujemcom ponúkajú reklamný priestor a dostávajú za to peniaze. Príspevky sponzorov nemusia mať len finančný charakter, ale môžu prispievať aj svojimi produktmi (tímové autá, bicykle, nápoje).
Hlavným problémom výhradne sponzorského financovania je to, že kedykoľvek zmiznúť. Cyklistické tímy nemajú žiadnu záruku, že budú pokračovať po odchode hlavného sponzora. Ani jazdci nemajú istotu, že budú mať prácu v nasledujúcom roku. V celkovom modeli cyklistiky sa nachádzajú okrem tímov a sponzorov aj UCI a organizátori pretekov. Organizátori pretekov zarábajú na televíznych právach, sprievodných akciách na podujatiach a aj na značke pretekov. UCI je financovaná príspevkami, má vlastných sponzorov a financie jej plynú aj z majstrovstiev sveta. Sponzori cyklistických tímov sú takisto spokojní, lebo predávajú viac produktov, a teda len samotné zoskupenia sa pohybujú na tenkom ľade, lebo majú obmedzený priestor na získavanie financií.
Toľko diskutovaná problematika televíznych práv nie je pre tímy záchranou. Televízne práva nie sú také drahé ako pri futbale a v poslednom čase je trendom úbytok televíznych divákov pri obrazovkách. "Cena reklamného balíka v televízii počas TdF klesla a klesla aj sledovanosť pretekov, čím sa zmenšuje potenciálny reklamný priestor pre sponzorov. Príjmy z televízie majú klesajúcu tendenciu, ktorú spôsobuje roztrieštenosť digitálnych médii. Spoločnosť A.S.O. zarobí ročne približne 45 miliónov eur zo všetkých svojich aktivít. Ak by polovicu zisku dala cyklistickým tímom, každý jeden by dostal niečo cez milión eur. A to by rozhodne nič nemenilo na financovaní zoskupení," hovorí Stephen Moon, generálny riaditeľ spoločnosti Science In Sport PLC, ktorá podporovala tím Sky z hľadiska výživného poradenstva a vedy. Navyše, vlastníci televíznych práv sú aj organizátori pretekov a nesú riziko podnikania pri zabezpečovaní televíznych prenosov. Spoločnosť A.S.O. tak musela v minulom roku riešiť na Tour de France rušenie a skrátenie horských etáp v Alpách, čo si vyžiadalo finančné reštrikcie.