Pred Strade Bianche panovala medzi cyklistami radosť, netrpezlivosť a dobrá nálada. Po samotných pretekoch však vyzeralo všetko inak. Prach a augustová páľava dali telu poriadne zabrať a konečný verdikt znel: ďakujeme, v lete si už neprosíme. Severnejšie, na jednodňovke v Lombardsku, lialo ako z krhly a v Alpách pribudlo pol metra snehu. Vo Francúzsku a Poľsku si cyklistický svet pripomínal ľudí, ktorí už viac nie sú jeho súčasťou.
Úvod nemôže patriť nikomu inému ako Woutovi van Aertovi. Klasická foto zo záveru Strade Bianche tentoraz pripomína impresionistický obraz so zvláštnou náladou a clivo-radostnou atmosférou osamoteného Van Aerta na pozadí ľudoprázdnej Sieny, navyše v mieste, kde ho pred dvoma rokmi chytili také kŕče, že sa neudržal na bicykli. Zarámovať a zavesiť nad posteľ.
Úvod nemôže patriť nikomu inému ako Woutovi van Aertovi. Klasická foto zo záveru Strade Bianche tentoraz pripomína impresionistický obraz so zvláštnou náladou a clivo-radostnou atmosférou osamoteného Van Aerta na pozadí ľudoprázdnej Sieny, navyše v mieste, kde ho pred dvoma rokmi chytili také kŕče, že sa neudržal na bicykli. Zarámovať a zavesiť nad posteľ.
Teploty atakovali hranicu štyridsiatich stupňov.
Dôležité bolo prijímať dostatok tekutín a ochladzovať organizmus. Tímy a cyklisti sa nemohli spoliehať len sami na seba a museli si vzájomne vypomôcť.
Po takejto fyzickej záťaži vo veľkej horúčave to víťazovi pochopiteľne trochu trvalo, kým bol zo seba schopný vypustiť vzorku na dopingovú kontrolu.
Vyčerpanie, bolesť, sklamanie, únava, aj úľava. V hlavných úlohách Davide Formolo, Lucinda Brand, Alessandro De Marchi, Ilaria Sanguineti a Giulio Ciccone.
Alberta Bettiola podporoval na domácich toskánskych cestách jeho tréningový partner a víťaz troch monumentov Andrea Tafi. Schachmann rozmýšľa, či sa nezastaviť na selfie.
V Turíne zatienil svojich súperov perfektne vykonanou prácou tím Groupama – FDJ na čele s Arnaudom Démarom.
Vo Francúzsku sa konalo etapové podujatie La Route d'Occitanie. Tretia etapa sčasti kopírovala trasu prvej pyrenejskej previerky tohtoročnej Tour. Vrátane tajomného Port de Balès.
Začínalo sa neďaleko rodného mesta zosnulého Nicolasa Portala. Na štarte si tím Ineos spolu s manželkou a dvoma deťmi uctil obľúbeného športového riaditeľa.
Spomínalo sa aj v Poľsku. Betónový múrik (na fotke vpravo) sa stal 5. augusta 2019 osudným mladému Bjorgovi Lambrechtovi.
Bohužiaľ, o rok neskôr to nebola jediná smutná udalosť dňa. Medzi obeťami pádu bol okrem vážne zraneného Jakobsena aj Marc Sarreau. Toho prepustili z nemocnice s vykĺbenou kľúčnou kosťou a miernym náznakom úsmevu.
Legolasovi by prednášku zo štýlu mohol udeliť napríklad Viviani. 150 bodov za chlpaté ruky, z Taliana vyžaruje maskulinita.
Čo by dal za Vivianiho úspechy kráľ čínskych šprintov, Jakub Mareczko. Zo 40 výhier dosiahol 38 v Ázii, 1 v Južnej Amerike a 1 v Európe.
Lol, wish it was me
— Valter Attila (@ValterAttila) July 30, 2020
Kompromisné riešenie Rogličovho majstrovského dresu, ktorému dominuje modrý Triglav s tímovou žltou. Od Jumbo – Visma sa očakávalo viac, ale Primož je spokojný.
Mont Ventoux Dénivelé Challenge vyhral Aleksandr Vlasov. Astana je jedným z tímov, ktorý sa nerád vzdáva svojich farieb a ktorým je vyslovene proti srsti, ak niekto z ich jazdcov vyhrá národný šampionát. Takto to potom vyzerá.
Movistar sa na Strade Bianche obliekol do špeciálnych dresov, ktoré mali byť po pretekoch vydražené a výťažok venovaný charite. Veľmi sa v nich neukázali, z mužov nedokončil nikto a česť tímu zachraňovali Eider Merino a Jelena Erić. Druhá menovaná sa už ale nezmestila do časového limitu.