V Riu marili nádeje pády v nebezpečnom zjazde, zlato získal Van Avermaet, Tybor 45.

 

 

Najväčší sviatok športu sa pred pár hodinami rozbehol a hneď v prvý deň si sily zmerali cestní cyklisti. Presne 143 sa ich vydalo na 237-kilometrovú trať cestných pretekov na 31. OH. Po viac ako šiestich hodinách sme mali spoznať nového olympijského víťaza, keďže zlatú medailu neprišiel obhajovať Samuel Sánchez a ostatní zlatí muži histórie už kariéru ukončili.

 

Po smogu i hustom daždi v Pekingu a prehnaných domácich očakávaniach britskej verejnosti v Londýne, keď týždeň pred tým Bradley Wiggins ako prvý Brit vyhral Tour de France sa dnes museli jazdci popasovať s mimoriadne náročným okruhom plným stúpaní na úzkych cestách, vetrom popri mori, ťažkým zjazdom i vysokým vlhkom.

 

Hneď po ostrom štarte sa začalo mohutne atakovať. Veľmi pekne jazdil Patrik Tybor, ktorý štartoval úplne z čela a bol aktívny. Rozumne však vedel, že nemôže skákať všade, do pokusov, ktoré úspešné nebudú. Všetko sa snažila kontrolovať Kolumbia, naopak, Španieli jazdili na chvoste balíka. Došlo aj k prvému pádu tureckého pretekára Onura Balkana.

 

 

 

2x Patrik Tybor pred štartom životných pretekov (© Martin Fraňo)

 

 

Už po dvadsiatich minútach odstúpil Tom Dumoulin (Holandsko), ktorý toto zrejme plánoval a odišiel sa šetriť na časovku.

 

Po prvých dvoch malých kopcoch sa zrodil veľmi silný únik, ktorý určite nikto nečakal. Predpokladalo sa, že by sa dopredu mohli dostať menej známi pretekári z exotickejších krajín, ktorí budú neskôr ľahkým sústom pre pelotón. Uniknúť sa ale podarilo šestke Michal Kwiatkowski (Sky, Poľsko), Simon Geschke (Giant, Nemecko), Sven Erik Bystrom (Kaťuša, Nórsko), Michael Albasini (Orica, Švajčiarsko), Jarlinson Pantano (IAM, Kolumbia) a Pavel Kočetkov (Kaťuša, Rusko).

 

Veľkú šancu na únik zmeškalo mnoho krajín, Petr Vakoč (Etixx, Česko) sa päť minút pohyboval medzi únikom a hlavným poľom, ale silná šestka pracovala naplno a nemal šancu pričleniť sa k nim. Vrátil sa teda do pelotónu.

 

Únik s majstrom sveta z Poľska sa veľmi skoro dostal do pohody. Pelotón úplne zastavil, cyklisti si vykonávali potrebu, nikto nechcel ťahať. V najlepšej situácii bola Kolumbia, ktorá mala vpredu perfektného vrchára i zjazdára v životnej forme. Bolo jasné, že sa Urán, Henao, Cháves a López budú môcť maximálne šetriť až do poslednej hodiny.

 

Žiaľ, dopredu sa nepodarilo dostať Patrikovi Tyborovi, no to isté si môžu povedať všetky menšie krajiny, ktoré sa chceli práve takto ukázať. Päť veľkých a stredných krajín im úplne zmarili chúťky na prezentáciu.

 

Dvesto kilometrov pred cieľom sa už začalo riešiť tempo v pelotóne. Ťahať začala dvojica Imanol Erviti a Alessandro De Marchi. Réžiu teda vzali do rúk Španieli s Talianmi.

 

V prvom okruhu sa jazdil aj dvojkilometrový kockový úsek, ktorý vyhodil z bicykla i pretekov tureckého pretekára Ahmeta Orkena. Richie Porte (BMC, Austrália), mal zasa problémy s padnutou reťazou. Tybor jazdil vzadu, často aj na úplne poslednej figúre. Aj preto mal menšie problémy v jednom z otvorených úsekov, kde fúkal silný vietor a pelotón sa mierne rozdelil. Toto ešte našťastie nebolo kľúčové.

 

Pelotón šiel veľmi slušne, Taliani so Španielmi sa s ničím nemaznali a únik za pol hodiny prišiel o dve minúty. Jeho výhoda 180 km pred páskou bola šesť minút. Druhý raz stúpali na dvojicu kopcov Grimari (1,2 km; 7 %) a Grota Funda (2,1 km; 4,5 %), ktorá sa šla na prvom okruhu štyrikrát. K práci sa už začal pridávať aj Ian Stannard (Sky, Veľká Británia).

 

Podrobnosti o trase ste mohli čítať v preview od kolegu Tomáša Šandora. Vyjadrenia jednotlivých favoritov ste sa dozvedeli v tomto článku.

 

Druhý prejazd kockovým úsekom spôsobil množstvo problémov. Pády, spadnuté reťaze i defekty. Vzadu sa ocitli Nicolas Roche (Írsko), Bauke Mollema (Holandsko), Greg Van Avermaet (Belgicko) a množstvo ďalších ľudí, ktorých sme nedokázali identifikovať. Zdalo sa nám, že, našťastie, Patrik bol v pelotóne. K dispozícii nebol žiadny live timming ani nič podobné, takže nemohli sme vedieť, ktorí pretekári nepokračujú a podobne, takže bolo náročné poznať všetky súvislosti.

 

V ďalšom priebehu odstúpil z pretekov Vasil Kirienka (Sky, Bielorusko). Aj v jeho prípade to bolo plánované. Tybor jazdil stále vzadu a často musel lepiť diery. Stále však pokračoval, zvládol prvú stovku kilometrov bez veľkých problémov. Bolo veľmi horúco a nemal kolegov, takže musel si brať fľaše aj jedlo od pomocníka, ktorého Martin Fraňo zohnal v našej olympijskej dedine a stál na bufete. Bezpodmienečne potreboval prežiť posledný výjazd kopcov v prvom okruhu, zjazd i rovinu do druhého, aby mal šancu aj v prípade odpadnutia z hlavného poľa prísť do cieľa.

 

Do plejády pretekárov s problémami sa dostal aj Fabio Aru (Astana, Taliansko), ktorý musel meniť zadné koleso. Stále viedli pelotón jeho kolegovia Caruso s De Marchim spolu s Ervitim a Castroviejom zo Španielska a Britom Stannardom.

 

Na poslednom prejazde kockového úseku zaútočili českí pretekári. Rozbehol to Jan Bárta a chytili sa ho Štybar, Vakoč a Konig. Ostali tam Briti s Froomom. Bolo tam zo pätnásť ľudí a chýbalo tam množstvo favoritov. Česi to ale dlho nemohli ťahať sami, tažke sa to spájalo. Tybor plápolal vzadu a strácal kontakt s poslednou skupinou.

 

V nasledujúcich momentoch sa to rôzne miešalo a pôvodný únik bol čoraz bližšie. Pelotón sa ale spojil. Začali ale vo väčšom odpadať jednotlivci. Dokonca Tim Wellens (Lotto Soudal, Belgicko), plné zuby problémov mal aj Richie Porte (BMC, Austrália), ale zatiaľ pokračoval. Rovnako ako Wout Poels (Sky, Holandsko).

 

Sto kilometrov pred páskou došlo k zaujímavému momentu, keď si Chris Froome (Sky, Veľká Británia) odskočil do lesa na malú potrebu a zároveň ho čakal bicykel inej špecifikácie. Doteraz mal zrejme špeciál na kocky. Preteky sa už prehupli do druhého okruhu.

 

Pred poslednou sériou kopcov na druhom okruhu blízko Ria sa tempo upokojilo a do zhruba stočlenného hlavného poľa sa vrátil aj Patrik Tybor. Vyzeralo to tak, že by mohol preteky dokončiť. Potreboval ešte dobre zvládnuť prvý prejazd kopca Canoas (4 km; 9,7 %; max. 13 %), po ktorom hneď nasledoval Vista Chinesa (4 km; 5,7 %).

 

Hneď prvý Canoas vystavil stopku v úniku Albasinimu. Nasledovali Bystrom, Pantano a Geschke. Najdlhšie vydržali vpredu Kwiatkowski a Kočetkov. Z hlavnej skupiny sa porúčal už definitívne aj Patrik Tybor.

 

V pelotóne sa rozhodol nastúpiť Damiano Caruso (BMC, Taliansko). Chytili sa ho Greg Van Avermaet (BMC, Belgicko), Geraint Thomas (Sky, Veľká Británia) a Rein Taaramae (Kaťuša, Estónsko). Kolumbia poslala dopredu Sergia Henaa. Znova bola táto Juhoamerická krajina vo výhode oproti ostatným favorizovaným krajinám.

 

V pelotóne ostalo zo päťdesiat ľudí a tvrdo makal Jonathan Castroviejo (Movistar, Španielsko). Pozične skvelo jazdil, ako to býva zvykom, Chris Froome. Všetci veľkí favoriti ostávali v hre. Jazdil tam stále aj Fabian Cancellara (Trek, Švajčiarsko). Blížil sa druhý prejazd kopcovou dvojkombináciou.

 

Na Canoase sa nič zásadné neudialo. Najprv Kočetkov a potom aj Kwiatkowski sa zaradili do skupiny s Carusom, Henaom, Van Avermaetom, Thomasom a už aj Andrejom Zeitsom (Astana, Kazachstan).

 

Medzi tým sme dostali informáciu, že Patrik Tybor ide v jednej menšej skupine, v ktorej sa viacerí snažia ísť naplno. Potrebovali mať maximálne pätnásťminútovú stratu pri nájazde do posledného kola, aby ich rozhodcovia pustili do záverečného okruhu a mohli dokončiť preteky. Martin Fraňo túto šancu považoval za vysokú.

 

V diabolskom zjazde z Vista Chinesa zaútočili Fabio Aru s Vincenzom Nibalim a keďže šiel vpredu aj Caruso, Taliani získali obrovskú výhodu. Spolu s nimi sa do čela dotiahol aj Brit Adam Yates, Poliak Rafal Majka a Dán Jakob Fuglsang.

 

Zmeškali to Španieli - Joaquim Rodríguez s Alejandrom Valverdem sa ocitli sami spolu s Ruiom Costom. Po chvíli ich dobehla asi dvadsaťčlenná skupina s lokomotívou Cancellarom. Ešte horšie dopadol Richie Porte, ktorého smola úplne dorazila a v zjazde smeroval na zem. Vyzeralo to dokonca na kľúčnu kosť. Poležal si aj Portugalčan Nelson Oliveira.

 

Pred poslednými stúpaniami teda bola na čele desaťčlenná skupina Caruso, Aru, Nibali, Zeits, Van Avermaet, Thomas, Yates, Henao, Majka a Fuglsang. 45 sekúnd strácala 25-členná partia so Španielmi i Froomom. Prudký Canoas (4 km; 9,7 %) vyselektoval celé štartové pole a Najsilnejšie vyzerala dvojica Nibali - Majka. Stále sa vpredu držal aj Van Avermaet, pretekár Saganovho typu.

 

Perfektný výkon predviedol Purito Rodríguez, ktorý dokázal zlikvidovať trištvrte minúty straty a dostať sa na dostrel absolútneho čela. Všetko to z Joaquimovho háku dokázal aj Louis Meintjes (Lampre-Merida, Južná Afrika). Julian Alaphilippe aj Chris Froome šli samostatne za čelom. Aj Francúzovi sa podarilo dostať dopredu.

 

Na záverečnom Vista Chinesa (4 km; 5,7 %) znova nastúpil Vincenzo Nibali a tento atak bol rozhodujúci! Dostali sa k nemu iba Sergio Henao (Kolumbia) a Rafal Majka (Poľsko). Trio si v prípade dobrej spolupráce malo rozdeliť cenné kovy.

 

Presne ako predpokladal Martin Fraňo doslova diabolský zjazd zo záverečného stúpania absolútne ovplyvnil preteky. Vincenzo Nibali a Sergio Henao ťažko spadli a Rafal Majka sa im tesne vyhol, keďže šiel na poslednej figúre s menším odlepom. Smeroval tak za zlatom, ak by mal nohy na záverečnej rovine. Zo skupiny za ním sa porúčal na zem Geraint Thomas a súboj o cenné kovy bol otvorený pre sedem ľudí. Tí taktizovali a nechceli spolupracovať.

 

Preto nastúpili skupine Greg Van Avermaet s Jakobom Fuglsangom a heroickým výkonom dokázali tesne pred posledným kilometrom doraziť Majku. Ten sily na špurt nemal a bral bronz. Olympijským víťazom sa stal Greg Van Avermaet! Striebro putuje do Dánska pre Fuglsanga! Špurt skupiny za nimi vyhral Alaphilippe pred Rodríguezom, Aruom, Meintjesom a Zeitsom.

 

 

Patrik vyhral špurt skupiny, v ktorej finišovali ľudia ako Amador, Špilak, Vakoč či Kwiatkowski. Napokon dosiahol lepší výsledok ako všetci českí cyklisti, čo je trochu kuriózne, pretože tí vyzerali byť veľmi silní a pokúsime sa zistiť, čo sa stalo. Z Brazílie tak môže odísť maximálne spokojný. Výsledkovo sa viac dosiahnuť nedalo, pred ním skončili iba mimoriadne silní ľudia. Samozrejme, niektorí spadli, iní nemali záujem lopotiť sa o nížšie priečky, ale na to sa história nepamätá.

 

Rio 2016 dopadlo prekvapujúco. Kto by to bol čakal, že sa Van Avermaetovi podarí prežiť všetky kopce i nástrahy, bude mať perfektné nohy aj šťastie a zaradí sa medzi slávnych olympijských víťazov ako Ludwig, Casartelli, Ullrich či Bettini na jednej z najťažších tratí histórie. Jeden z najlepších klasikárov súčasnosti nikdy nevyhral monument, no zdá sa, že akási negatívna karma sa na OH nevzťahuje. Striebro rozhodne nečakali v Dánsku a Astana môže mať radosť aspoň z perfektného výkonu Fuglsanga. Majkovi akoby osud nechcel dopriať víťazstvo po páde súperov.

 

Dnes to znova nedopadlo dobre pre Španielov. Hoci Samuel Sánchez v Pekingu triumfoval, história si bude pamätať to, ako duo Valverde - Rodríguez na OH a MS nikdy nevyhralo. Alebo práve preto si to história vlastne pamätať nebude? Za očakávaniami zaostali Holanďania či Česi, veľkú čašu smoly vypili Taliani, Briti i Kolumbijčania, ktorí mali celé preteky pod kontrolou, hoci Urán ma tentoraz veľmi zlý deň.

 

Veľa sa bude hovoriť o nebezpečnom zjazde, ktorým organizátori viedli trať a bolestivo skončil pre Nibaliho, Henaa, Thomasa, Porteho, Oliveiru a určite aj viacerých ďalších ľudí, ktorí tam spadli mimo televíznych záberov. Tento faktor rozhodujúco ovplyvnil boj o medaily. Pripomíname citáciu Martina Fraňa, ktorý nám povedal pred pretekmi toto a do bodky sa to splnilo: "Neuveriteľne strmý, úzky a šmykľavý, teda nebezpečný zjazd, ktorý sa čudujem, že vôbec prešiel kompetentnými. Je to v takej džungli, všade vlhko, veď je to národný park. Strmé zákruty, šmýka sa, všade betónové obrubníky, dokonca kamene a železné zábradlie. Tam ak sa niekto vážne nezraní, bude to veľkých úspech pretekov. V tom zjazde sa dajú prehrať preteky. Ak budu napríklad traja vpredu a niekto z nich je slabší v zjazde, tak je hotový."

 

Teraz už nemá zmysel polemizovať nad rozhodnutím Petra Sagana dnes neštartovať, ale všetci veľmi dobre vieme, že je typologicky veľmi podobný pretekár ako Van Avermaet... Tešiť ho môže aspoň to, že jeho najväčší súperi v boji o post svetovej jednotky dnes veľké bodové žatvy nezaznamenali, teda aj po Riu ostane s veľkým náskokom na čele.