Vysiela Šport RTVS
Počas ardenského týždňa sa presadili skúsenosti. Alejandro Valverde a Philippe Gilbert dokázali zúročiť perfektnú výkonnosť a do svojej zbierky pridali ďalšie tituly. Obidvaja sa presadili svojím typickým štýlom, ktorý zásadne prehovoril do vývoja pretekov.
| Súperi Valverdeho mali minulý týždeň smolu (© Movistar Team) |
Ťažké, ale ľahšie prispôsobiteľné preteky
Trojica klasík na ardenských poliach nemusí ponúkať takú drámu ako mačacie hlavy, ktoré delia pelotón a vytvárajú nepredvídateľné okolnosti už len zo svojej prirodzenosti a prítomnosti na trati. Ale stále sú to náročné preteky, na ktoré sa treba stopercentne pripraviť, v tom správnom momente predviesť potrebný kumšt a na svoju stranu prikloniť aj kúsok šťastia. Je však pravda, že stratégia, ktorou sa chce presadiť ten-ktorý celok, sa na trati jednoduchšie realizuje ako na spomínaných severských klasikách.
Aj z toho dôvodu sme videli úplne nový dojazd na Amstel Gold Race, aby sa podporila útočná cyklistika. Odstránenie Caubergu zo samého záveru využili najsilnejší jazdci, aby vytvorili selekciu ďaleko pred cieľom, a z jednotvárneho podujatia, ktoré sa rozhodovalo na spomínanom stúpaní, sa stalo razom najdramatickejšie predstavenie ardenského týždňa. Okrem zmenenej koncovky osviežili AGR aj samotní útočiaci jazdci, ktorí po vytvorení rozhodujúcej selekcie verili tomu, že posledných 35 kilometrov vydržia na čele pretekov.
| Philippe Gilbert útočí na AGR (© Quick-Step Floors Cycling Team / Tim de Waele) |
Ale až nasledujúce edície ukážu, či tento dojazd skutočne nahráva aktívnej jazde. V roku 2013 bol takisto pozmenený finiš a na novej trase sa okamžite presadil po útoku Roman Kreuziger. V ďalších ročníkoch však pelotón dokázal obmedziť všetky prekvapenia a znovu sa rozhodovalo len na Caubergu. Uvidíme, či po tohtoročnej skúsenosti dostane znovu niekto priestor na nebezpečný útok zdiaľky.
Ostatné ročníky na Liége - Bastogne - Liége sa rozhodli len v samotnom finále na krátkom stúpaní v Ans. Tento kopec po pridaní do programu mal ešte zdôrazniť náročnosť pretekov a obstarať dramatický finiš, ale postupne sa z neho stal referenčný bod pre mnohých jazdcov, ktorí chcú práve tu rozhodnúť o svojom víťazstve. Preto sa začínajú ozývať hlasy, že odstránenie tejto koncovky prinúti favoritov hľadať možnosti na rozhodujúci pohyb oveľa skôr.
| Animácia sa spustí po kliku na obrázok (© Cycling-Info.sk) |
Momentálne majú navrch odolní cyklisti s kvalitnou koncovkou (špurtom do kopca), ktorým "stačí" udržať hlavnú skupinu pokope až do cieľa. Môže to vyzerať ako jednoduchá záležitosť, ale tento štýl kladie značný dôraz na fyzickú pripravenosť celej podpornej zostavy favorita, pretože L-B-L sú mimoriadne ťažkou previerkou. Táto stratégia záverečného špurtu vychádza aj z toho dôvodu, že posledných 36 kilometrov obsahuje iba tri stúpania, ktoré len ťažko rozbijú pelotón. Možno by pretekom pomohlo pridanie ďalšieho kopca po La Redoute, aby balík naháňal útočníkov na náročnejšom teréne.
Valónsky šíp je a naďalej bude o Mur de Huy. Pridané stúpanie Côte de Cherave zatiaľ nijako neohrozuje hegemóniu cieľového kopca. Momentálne to vyzerá ako utópia, aby si útočníci po predposlednom stúpaní za krátky čas vybudovali potrebný náskok okolo štyridsiatich sekúnd, aby mohli myslieť na víťazstvo. Aj z toho dôvodu vidíme v závere viac-menej len individuálne pokusy o útok. Na Valónskom šípe tak zostáva kľúčových posledných 150 metrov, ako nás o tom presviedča Alejandro Valverde.
| Scenéria Mur de Huy v roku 2017 (© Slipstream Sports) |
Skúsenní borci ukázali postup mladším kolegom
Jazdec tímu Movistar má patent na ardenské klasiky, a ak sa dostane do vynikajúcej formy ako v tomto ročníku, musí mať počas tohto týždňa len tie najvyššie ambície. Tretíkrát v kariére dokázal vyhrať kombináciu Valónsky šíp a L-B-L, pričom prvý raz sa mu to podarilo pred jedenástimi rokmi. Pri svojich dvoch triumfoch urobil presne to, čo potreboval. Počas pretekov sa zbytočne nevystatoval, šetril energiu na záver a vo finále chirurgicky presne načasoval svoj zdrvujúci špurt. V koncovkách ťažkých pretekov svojich konkurentov doslova vyškolil, ale pochvalu si zaslúži celý Movistar, ktorý mu v dojazdoch zabezpečil komfortnú pozíciu.
Po úspešnej kampani na mačacích hlavách pokračoval vo výborných výsledkoch tím Quick-Step Floors, ktorý dosiahol jasne najlepšie výsledky zo všetkých celkov počas jarných klasík. Až jedenásti rôzni pretekári sa dostali do Top 10 klasík WT a HC kategórie a až na Omloop Het Nieuwsblad bol vždy niekto z modrých v najlepšej pätici. Philippe Gilbert sa po pavé veľmi rýchlo prispôsobil na ardenské profily a okamžite ukázal svoju veľkosť štvrtým titulom na Amstel Gold Race. Rozbehnutý belgický jazdec pokračoval vo svoj útočnom štýle, ktorý predviedol na severských klasikách, a opäť zachytil tie kľúčové pohyby. Bolo veľkou škodou, že z ďalších predstavení ho vyradilo zranenie. Jeho prítomnosť by bola zárukou odvážnej jazdy a do tejto polohy by určite strhol aj ďalších borcov.
V belgickej zostave ho potom zastúpil Daniel Martin, ktorý veľmi rýchlo zistil, že v pelotóne jazdí jeden silnejší pretekár. Ale jeho dve druhé miesta nemala na svedomí len Valverdeho super-forma. Na Mur de Huy si nevybudoval potrebnú pozíciu, a keď sa dostal na čelo, španielsky súper už mohol oslavovať titul. A na L-B-L predviedol euforickú koncovku, keď pri sebe nevidel Valverdeho, ale jazdec tímu Movistar mal všetko pod kontrolou. Daniel Martin tak musí celý nasledujúci rok hľadať ten správny spôsob, ako sa presadiť na týchto klasikách.
| Valverde si Martina v závere L-B-L vychutnal (© Movistar Team) |
Na stupňoch víťazov sa dvakrát objavil aj Michal Kwiatkowski. Poľský cyklista sa musel cítiť na útočnom Amstli ako ryba vo vode, ale v záverečnom špurte proti Gilbertovi sa nechal trošku uniesť. Neuvedomil si, že belgický súper jazdil v perfektnej forme. Medzi najlepšími finišoval aj na L-B-L, ale tam doplatil na zlú pozíciu vo finále. Po kvalitnom špurte tak nemohol dosiahnuť viac ako tretie miesto, ale aspoň sa presvedčil, že na tomto monumente môže pri podobnom vývoji myslieť aj na najvyšší stupienok. V tíme Sky má za sebou dobrý týždeň Sergio Henao, ktorý vo všetkých pretekoch zohrával vo finále dôležitú úlohu. Najbližšie k víťazstvu mal na Mur de Huy, ale na tomto kopci mu chýba víťazný inštinkt.
Na týchto pretekoch sa predviedol vo výbornom svetle Michael Albasini, ktorý sa dostal na tretie miesto na Amstli, a aj v ostatných jednorazovkách zostával v hre až do konca a finišoval v Top 10. Stabilnú výkonnosť tu predviedol Ion Izagirre, ktorý si užíval náročnú jazdu na Amstli a L-B-L. Prudký dojazd na Mur de Huy parádne zvládol Dylan Teuns, ktorého tento výsledok môže posunúť ďalej, a za prekvapenie La Doyenne môžeme považovať Michaela Matthewsa. Austrálsky borec nielenže skončil na štvrtej priečke, ale ukázal sa vo výbornej lezeckej forme, čo všetci najlepšie videli na La Redoute.
