Czech Cycling Tour: Úspešné podujatie so zbytočne krvavými očami

 

Na zvlnených až kopcovitých terénoch ukázali výborné nohy jazdci domáceho Elkovu-Author, ktorému sa podarilo v časovke družstiev dosiahnuť najlepší čas a napokon aj vyhrať celkovú klasifikáciu vďaka výbornému finišu Josefa Černého v Šternberku. Pretekár, ktorý do poslednej chvíle bojoval o triumf aj na Okolo Slovenska, tam bol silnejší ako profesionáli jazdiaci veľké preteky - Bárta, Hirt, Herklotz či Tratnik, ktorí sa odtrhli od preriedeného pelotónu. 24-ročný Černý v tejto sezóne ukazuje, že v CCC Sprandi neprávom nedostal šancu ukázať sa a zvlnené terény mu náramne sedia. Elkov-Author sa znova predviedol ako najsilnejší kontinentálny celok regiónu, ktorý má ďaleko vyšší rozpočet i lepších pretekárov ako naša Dukla.

 

 

Josef Černý so životným triumfom (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Jan Bárta vedel, že to bude mať proti motivovaným krajanom veľmi ťažké a musí si vybudovať pozíciu v tímovej časovke. Tú ale prehrali o dve sekundy s mimoriadne namotivovaným domácim družstvom. Napokon si teda prišiel po druhú pozíciu v celkovom poradí. Naposledy riešil celkové poradie vlani v Belgicku, takže to bolo pre neho príjemné spestrenie sezóny pred očami rodiny a priateľov, s ktorými sa stretával po každej etape. Za tejto konštelácie boli v CCC asi spokojní s treťou pozíciou aktívneho Jana Tratnika. V Top 10 celkového poradia mali až päť pretekárov, takže získali množstvo bodov.

 

Ďalšie dve etapy selekcie nevytvorili a ovládla ich Bora zásluhou Sama Bennetta, teda pretekára, ktorý bol dopísaný na štartovú listinu v poslednej možnej chvíli. Škoda, pretože v nedeľu by zrejme dostal šancu Erik Baška (Pascal Ackermann sa v pelotóne neudržal). Ír v špurtoch nemal konkurenciu. Na tieto kopcovité preteky žiadni vyhlásení neprišli. Bora vyhrala ešte aj súťaž tímov. Podľa nás si viacerými čiastkovými úspechmi vykompenzovala fakt, že nevyhrala v celkovom poradí a Ján Valach odviedol ďalšiu dobrú robotu.

 

 

Druhý triumf Sama Bennetta (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Silné talianske družstvá sa kvôli tímovej časovke k slovu nedostali. Wilier ani Bardiani cyklistu do Top 10 nedostali a nepriblížili sa ani k etapovému vavrínu. Pre nich to bolo niečo podobné ako pre Androni a Manzanu Okolo Slovenska. Teda je otázne, či ešte na takéto preteky s TTT prídu znova.

 

Najvýraznejším Slovákom bol Juraj Sagan, ktorý tak ako zvyčajne nechal penzum práce na čele pelotónu. Zo strany menších tímov bola často cítiť neochota spolupracovať s veľkými celkami. V poslednej etape to navyše vymysleli tak, že budú skákať do únikov a vychutnajú si ostatné tímy v práci. Práve Jurajovi sa podarilo dostať do skupiny a Bora sa ukážkovo šetrila na záver, ktorý im dokonale vyšiel. Škoda, že to CCC-čkárom tesne vyšlo a dobehli ho päť kilometrov pred cieľom, no Juro si vyslúžil aspoň ocenenie najbojovnejšieho jazdca. Dres nášho národného šampióna ukážkovo reprezentoval. Erik Baška tiež pomáhal a plnil taktické pokyny. Bennettovi v záverečnej etape rozbehol víťazný špurt. Zdá sa, že formu má, otázne len je, kde ju ešte bude môcť ukázať, keďže nám ďalší program zatiaľ nevedel povedať.

 

 

Juraj Sagan (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Z kontinentálnych Slovákov ukázal najlepšie nohy Marek Čanecký, ktorému takéto terény sedia. Zašiel svoj štandard a o vyššie celkové umiestnenie ho pripravila tímová časovka, kde nastúpil Amplatz zdecimovaný po ME a už dopredu pôsobil odovzdaným dojmom. Takže 37. miesto. Jazdcom Dukly sa absolútne nedarilo. Vedeli, že v celkovom poradí kvôli TTT žiadnu šancu nemajú a Patrik Tybor v tejto sezóne nemá výkonnosť v kopcoch. Zdá sa, že nepomohlo ani Livigno. V sobotu by sa v hlavnej skupine udržal Martin Haring, ktorý veľmi dobre zvládol ME v MTB maratóne vo Svite (15. miesto), no je to iba hypotéza. Negatívom je, že sa ani raz Dukláci nedostali do úniku. Navyše, do cieľa v Dolanoch prekvapujúco neprišli Bellan s Cullym, od ktorých minimálne dokončenie očakával každý. Andrej dokonca nevidel cieľ UCI pretekov prvý raz v živote. Deväť etapákov predtým dokončil, z toho päť kategórie 2.1. Dukláci síce nastúpili s jedným z najmladších kádrov - s piatimi jazdcami U23 a tromi prvoročákmi, no na to sa nedá vyhovárať a chce to už niečo hmatateľné. Zúfalo potrebujú k Tyborovi dobrého pretekára, ktorý by potiahol tím. Absencia Maroša Kováča je citeľnejšia ako si možno sám myslel. Nemajú vrchára ani šprintéra. Žiaľ, domnievame sa, že neexistuje recept, ako to zmeniť, pretože mládežnícka cyklistika na Slovensku momentálne vrchárov ani šprintérov neprodukuje.

 

 

Marek Čanecký pred etapou (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Množstvo z vás je zvedavých na úroveň pretekov a pýtali ste sa nás, ako Czech Cycling Tour konkuruje nášmu podujatiu Okolo Slovenska, keďže sa od tohto roka nachádzajú v rovnakej kategórii. Nasleduje preto krátka názorová vložka.

 

Treba povedať, že to boli veľmi pekné preteky, určite hodné kategórie 2.1. Je za nimi vidieť skúsený, hoci malý, kolektív organizátorov. Veľkou výhodou pre tímy bola jednoduchá logistika. Všetci spali celé preteky v rovnakom hoteli. Nemuseli sa nikam dlho presúvať, pretože sa preteky odohrávali na malom kuse územia. To je napríklad pre Okolo Slovenska neakceptovateľné, pretože rovnaké mestá iba v jednej časti krajiny v itinerári by Slováci niesli ťažko. Počet fanúšikov pri trati bol obstojný, no na Slovensku by sa prišlo na Boru pozrieť viac ľudí. Skôr by sme vyčítali Slovákom zo severozápadného Slovenska, že sa neprišli pozrieť v hojnejšom počte, keď už tu máme tú Saganomániu.

 

 

Scenéria Czech Cycling Tour (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Tímová časovka je spornou záležitosťou. Určite by sme ju nevolili, no organizátor sa ňou chce odlíšiť. Preteky pokazila aj nepokazila. V hre po nej síce ostali iba Elkov, Bora a CCC, ale aspoň si to medzi sebou rozdali. Ťahanie časovkárskych špeciálov cez pol Európy pre osem ľudí zasa logistiku niektorým tímom poriadne zhoršilo. Apropo osem pretekárov. To je zasa dobrý ťah, pretože štartová listina je očistená o slabšie a nevyspytateľné celky, hoci pelotón je slušne veľký. Keď pozvete menej tímov, šetríte na ubytovaní. Síce každý tím potrebuje aspoň o jednu izbu viac, ale zbavíte sa zo piatich celých tímov s doprovodom, veľkými vozidlami atď. Z tohto by si mali naši organizátori vziať príklad.

 

Páčilo sa nám zázemie v cieli, ktoré bolo trošku lepšie ako u nás, sponzorov vedeli trochu viac spropagovať. Dobre vyznela súťaž o najbojovnejšieho jazdca, ktorá si síce vyžaduje prípravu minimálne jednej sady červených čísel, ale to zasa príliš veľa stáť nebude. Vychytali aj rôzne drobnosti - lepšie viditeľné a po dňoch farebne odlíšené čísla na mechanické vozidlá, laureáti dostávali na pódiu okrem trofejí aj hodinky od sponzora a podobne. Tiež na označenie prémií používajú nami kritizované "kolíky", teda prenosné dopravné značenie, no tu bolo zaodeté do pekného šatu, čo výrazne vylepšilo dojem. Vysielačky fungovali oveľa lepšie ako na Okolo Slovenska.

 

 

Jan Bárta s fanúšikmi (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

Na druhej strane, na Okolo Slovenska býva značenie trate výraznejšie. Vodorovné sa už na západe nepoužíva, u nás áno, ok. Ale aj zvislých šípok bolo u nás minimálne dvakrát viac ako tu. Bez dokonalej znalosti mapy sem-tam nebolo jasné, kam ísť. U nás sa to nedeje a aj zaostávajúce skupiny majú menšie problémy. Prekvapilo nás, že policajtov na trase bolo výrazne menej ako býva u nás. Na Slovensku majú pod palcom takmer každučkú odbočku. Oveľa bezpečnejšie sa tak cítia aj zaostávajúci pretekári. Na severnej Morave sa dokonca zaostávajúcemu cyklistovi stalo, že musel čakať na červenej, pretože na križovatke nebol po prejazde pelotónu žiadny policajt a doprava fungovala normálne. Až teraz sme pochopili význam spolupráce s políciou - že to nie je samozrejmosť. Spomedzi krajín V4 dáva pozor na UCI preteky jasne najviac policajtov práve na Slovensku.

 

V Race Guide / brožúre sme videli viacero chýb, tak ako dosiaľ v každých pretekoch, na ktorých sme sa zúčastnili. Mali by popracovať na označení odklonenia mechanických vozidiel pred cieľom i samotnom cieľovom priestore pre tímy, pretože to tu bolo príliš v hesle "zachráň sa kto môžeš". Najmä nákres tretej etapy bol až groteskný. Niektoré veľké vozidlá tímov zablúdili a na cieľovú pásku prišli v protismere tesne pred prejazdom cyklistov. Zablokovali tak vozidlá pred pelotónom. Štyri tímy tiež v sobotu netrafili na bufet. Takéto situácie sa stávajú, no lepšie nákresy by pomohli.

 

 

Vozidlá v protismere (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

No a na záver sme si nechali počet nastúpaných výškových metrov, ktoré organizátori uvádzali v brožúre. Za to si zaslúžia pochvalu. Naši to nerobia, je to záslužná vec. Bohužiaľ, uvádzali tam nesprávne hodnoty. V druhej etape 3430 metrov, počítače pretekárov namerali 2300, v sobotu dokonca uvádzali až 3922 metrov, cyklisti si v cieli našli 2800 metrov. Už na prvý pohľad bolo jasné, že čísla nebudú správne. Pre porovnanie, najťažšia etapa na Vuelte s Cobertoriou, Cordalom a Anglíru má 3500 metrov.

 

Život prináša aj problémy, ktoré sa očakávať nedajú, a to bol dvojnásobný prejazd sanitky v protismere. To sme uviedli v príslušných etapách ako zaujímavosť, iba hlupák by v tom hľadal kritiku kohokoľvek. No a netušili sme, akú nevôľu spôsobí veta o konskom povoze v protismere, ktorý sme spomínali v druhej etape. Autor bol označený za klamára, pretože koňa niektorí členovia konvoja, pravdepodobne jazdiaci vpredu, nevideli. Považujeme túto záležitosť za absurdnú z jednoduchého dôvodu, že existuje viac ako sto svedkov na bicykli a štyri desiatky ľudí v konvoji, ktorí koňa s pohoničom na ľavej strane v protismere videli! Kvôli nemu sa aj brzdilo. Našťastie, kôň mal klapky na očiach a nesplašil sa.

 

 

 

 

Sledovali sme podujatie hodné svojej kategórie, ale po štyroch dňoch obety, 850 eurách, ktoré nás preteky stáli (organizátor nehradil ani cent), a veľkej reklame, ktorú sme Czech Cycling Tour urobili, nám riaditeľ pretekov napísal email o naprosto neobjektívnom písaní o CCT a výzve, aby sme zvážili ďalšiu účasť na pretekoch. To považujeme za absolútne neprimerané. Nikto nám nedokázal jedinú vetu, v ktorej sme nepísali pravdu, boli neobjektívni alebo zavádzali. Preto je nehorázne, aby nás vedenie pretekov takto urážalo. Len hádame, že je to asi kvôli upozorneniu na nesediace výškové metre, či koňa, teda absurdné a jasne dokázané záležitosti. Pravdepodobne nás už na Czech Cycling Tour neakreditujú, ale tieto nezmyselne krvavé oči s potrebou nájsť si nerpriateľa, si budeme dlho pamätať. My napriek tomu ľudí škatuľkovať nebudeme, predpokladáme, že pán Vašíček nemal čas náš web skúmať a konal z vonkajšieho popudu niektorého z množstva našich neprajníkov. Sme pripravení pekné preteky podporiť za vlastné peniaze i čas aj o rok.

 

 

 

 

 

Česká silniční cyklistika má za sebou jeden z vrcholů sezony. Czech Cycling Tour přivedlo do naší domoviny tým Bora-hansgrohe i další kvalitný celky. Na známých tratích v okolí Olomouce zářili čeští cyklisté i výborný sprinter Sam Bennett...