Valgrenovi s Kreuzigerom sa v závere Amstlu podarilo odísť Saganovi, bral štvrté miesto

 

 

 

V polovici apríla celé cyklistické Holandsko upiera oči na svoju najlegendárnejšiu klasiku, ktorá sa už 53 rokov odohráva na úzkych okresných cestičkách medzi Maastrichtom a Heerlenom na krajnom juhu krajiny tulipánov, takže obyvatelia nemeckého Aachenu či belgického Liége majú toto podujatie ako na dlani. Pretekárov aj tento rok čakalo 43 krátkych stúpaní, z ktorých sa vyše polovicu organizátori rozhodli klasifikovať. Ako je známe, dvakrát sa menil záver. Najprv sa v roku 2013 po vzore rok predtým konajúcich sa MS presunul z Caubergu na rovinu medzi dedinkami Valkenburg a Berg en Terblijt. No a vlani sa z posledného kola vynechal svetoznámy kopec.

 

Všetko sa o 10:30 začalo minútou ticha za zosnulého jazdca Verandas Willems - Crelan Michaela Goolaertsa. Nebolo to príliš emočne vypäté, pretože tento belgický tím divokú kartu na dnešné preteky nedostal.

 

Na rozdiel od tuhých bojov v belgických klasikách sa tu únik vytvoril jednoducho. Netrvalo mu to ani pätnásť minút a odišlo deväť ľudí. Po hodine ostrého pretekania mali už štrnásť minút náskoku. Vpredu boli Bram Tankink (LottoNL), Willem Smit (Kaťuša), Tsgabu Grmay (Trek), Matteo Bono (UAE), Lawson Craddock (EF Education), Eddie Dunbar (Aqua Blue), Marco Tizza (Nippo), Oscar Riesebeek (Roompot) a Preben Van Hecke (Sport Vlaanderen).

 

Dôvodom rýchleho vytvorenia úniku bol fakt, že na rozdiel od Flámska a Roubaix dnes sa nedalo čakať, že by mohol ktorýkoľvek jazdec z čelnej skupiny hrať rolu v boji o triumf. V kockových klasikách mali elitní pretekári typu Dilliera šancu. Dnes sa ale nik taký do úniku nedostal a pelotón chcel okamžite upokojiť situáciu, aby sa tak ani nestalo, takže rýchlo im dovolil ujsť.

 

 

Unikajúca skupina (© Slipstream Sports / Cor Vos)

 

 

 

Amstel Gold Race sa po spomínanej zmene trasy stal zaujímavým medzičlánkom v klasikárskej jari. Zatiaľ čo väčšina tímov stavala v marci a apríli až po Roubaix rovnakú zostavu, na Valónsky šíp a Liége-Bastogne-Liége top celky ako Quick-Step, BMC, Bora, EF Education, Trek a viaceré ďalšie vymenili úplne všetkých sedem ľudí. Ale dnes ešte viacerí športoví riaditelia vyhodili z ardénskeho zloženia jedného domestika a nasadili namiesto neho flámsku hviezdu. V Quick-Stepe to bol Terpstra (aj Gilbert, ale ten si vymenil úlohy iba nedávno), v BMC Van Avermaet, v Bore Sagan, v Treku Stuyven, v Ag2r Naesen či v EF Vanmarcke. Vďaka tomu sa dnešné preteky zaradili možno medzi Top 5 najkvalitnejších v roku, pretože v pelotóne to bola hviezda na hviezdu. Všetci menovaní pretekári po dnešných pretekoch končia svoju jarnú kampaň. Z veľkých mien sú iba dvaja, ktorých čaká aj ardénsky týždeň, a to Benoot (Lotto Soudal) a Valgren (Astana). Obaja ale vynechali Roubaix. Moscon mal zasa vynechať dnešok, no v Sky sa vzhľadom na jeho podlomené zdravie po viacerých pádoch rozhodli nechať to na Kwiakowskeho s Poelsom.

 
Strednú vrchársku náročnosť dnešných pretekov dokumentuje aj počet nastúpaných metrov. Napríklad na Gent-Wevelgem to bolo 1521, na E3 1844, vo Flámsku 2159 (samozrejme, kockové stúpania sú náročnejšie), ale na Liége až 4029. Dnešných 3449 metrov je preto únosných. No ak by ich aj po tejto náročnej jari Sagan zvládol s bojom o triumf, bolo by to jasné znamenie, že ak mierne prispôsobí program, môže pokojne útočiť aj na najstarší monument. Navyše, Valverde nebude súťažiť večne.

 

Preteky mali veľmi pokojný charakter. V týchto dňoch v Holandsku ani povestne nefúka, takže pre jazdcov to bola idylka. Jedine najväčší favorit Philippe Gilbert musel riešiť dva defekty. Je to práve pretekár, ktorý sa tu dosiaľ tešil najčastejšie zo súčasného pelotónu, až štyrikrát v rámci AGR, raz z titulu svetového šampióna. Dve prekvapujúce víťazstvá tu dosiahol aj Enrico Gasparotto, na ktorého sa dnes spoliehali v Bahrajne-Merida a po jednom triumfe tu obhajovali Michal Kwiatkowski, Roman Kreuziger a Damiano Cunego, ktorý sa tu tešil ešte v roku 2008 a jeho Nippo prekvapujúco dostalo pozvánku na tento ročník. Treba povedať, že organizátori pridali jeden tím, keďže sa znížil počet cyklistov v jednotlivých výberoch.

 

 

Ilustračný záber z pretekov (© Slipstream Sports / Cor Vos)

 

 

 

Prvú polovicu pretekov odtiahli jazdci Bory-Hansgrohe. Nemali sme informácie o akýchkoľvek problémoch ich lídra. Včera mal s tímom tlačovú konferenciu, ale prevažne sa venovali ohláseniu predĺženia sponzorstva Bory do roku 2021. K dnešným pretekom toho veľa nepadlo. Všetko sa pre Sagana vyvíjalo podľa plánu. Náskok vedúcej deviatky kontinuálne klesal.

 

Približne dve a pol hodiny pred vyvrcholením mužských finišovali ženské preteky, ktoré vyhrala aktuálna svetová šampiónka Chantal Blaaková, takže to bola zaujímavá inšpirácia pre Petra, ktorý sa sem vrátil po štyroch rokoch. Naposledy tu štartoval v roku 2013, keď na poslednom Caubergu dostal kŕče. O víťazstvo bojoval iba v roku 2012 v pamätnom súboji s Gasparottom a Vanendertom, ale to bolo ešte s cieľovou páskou na kopci.

 

Necelých sto kilometrov pred páskou mala unikajúca deväťčlenná partia náskok ôsmich minút. Vpredu nebol žiadny pretekár, ktorý by mal z Amstlu v minulosti popredný výsledok. Craddock je špecialistom na týždenné etapáky, ale už to nie je ako kedysi. Pamätáme si, ako pred troma týždňami vyfučal na Coppi e Bartali. Tankink je druhým najstarším mužom na štarte a celý život domestikoval. Bono sa zameriava na úniky, ale tiež nepatrí medzi klasikárov. Ostatní boli ešte menej známi a najmä prezentovali farby svojho tímu pred fanúšikmi popri trati, ale aj objektívmi kamier a fotoaparátov.

 

Pohľad na čelo pelotónu bol zvláštny. Ťahali výlučne pretekári Bory a Movistaru, teda pre Petra Sagana a Alejandra Valverdeho. Bol to pre nášho borca zvláštny súper, s ktorým začal (na Strade Bianche) a aj skončil svoju jarnú klasikársku púť. Napriek tomu, že tento terén Alejandrovi vždy vyhovoval či už s alebo bez Caubergu, ešte sa tu nikdy neradoval z víťazstva. Dvakrát bol druhý - keď mu ušiel Kreuziger a ošpurtoval ho Kwiatek. Viacero ročníkov ale vynechal.

 

Veľkým favoritom bol dnes aj Michael Matthews, ktorý sa rozhodol zamerať na klasiky kopcovitejšieho typu, no tie belgické sú pre neho ešte stále veľmi ťažké, aj keď vlani už bol na Liége blízko k pódiu. Dnešný deň bol pre neho ako stvorený. Navyše preteká v tíme s výraznou holandskou stopou a aj on sám štyri roky žil v tejto krajine.

 

Záverečné tri veľké klasiky jari nemajú v očiach verejnosti až takú obľubu ako tie minulé, pretože sa v nich až na záverečnú polhodinu nezvykne veľa diať. Dnešný deň to potvrdzoval. Prvých dvesto kilometrov bolo veľmi pokojných, nemali sme dokonca informácie ani o žiadnom páde. Bora s Movistarom to ťahali v jednom konštantnom rytme. V predposlednej hodine ich ale vystriedali jazdci Quick-Stepu a Sky, aby sa preteky zrýchlili a sťažili pre menej odolných vrchárov. Práve tieto dva celky mali záujem vo vysokom tempe viesť balík cez stúpania.

 

 

Ilustračný záber z pretekov (© Slipstream Sports / Cor Vos)

 

 

 

S blížiacim sa koncom sa predsa len začalo padať. Nervozita už bola na mieste. Do jedného z menších pádov sa zaplietol aj Rigoberto Urán (EF Education). Kolidoval v ľavotočivej zákrute s pretekárom Bory aj Ag2r. Ružoví už mali prakticky po pretekoch, pretože Vanmarcke nemal nohy, skoro odpadol a Kolumbijčan sa zasa mal veľký problém vrátiť medzi favoritov.

 

38 až 28 km pred páskou prišla séria štyroch kopcov v rýchlom slede a pelotón sa už začal výraznejšie deliť. Ani únik nevydržal pohromade. Na Eyserboswegu mierne zaútočil Roman Kreuziger (Mitchelton), ale Bob Jungels (Quick-Step) si ho postrážil. Mal za úlohu viesť tempo, prípadne chytať problémových mužov. Skupina favoritov sa zmenšila na päťdesiat ľudí. Nasledoval atak Iona Izagirreho (Bahrain Merida). To už bola veľká výstraha pre skupinu, ktorá chvíľu váhala. Už tam nebolo veľa domestikov a lídri ťahať nechceli. Napokon sa podujal Quick-Step v podobe Serryho.

 

Po dobehnutí Španiela prišli nové ataky a rôzne pokusy. Súperov sa rozhodol vystrašiť aj Peter Sagan. Greg Van Avermaet neváhal a hneď ho vyhákoval. Nemal to asi robiť, lebo potom nikto nechcel viesť skupinu pri ďalších nástupoch. Ťahať musel sám v momente ďalšieho nástupu Kreuzigera, ktorého sa rozhodol vpredu doplniť Enrico Gasparotto (Bahrain Merida). Našťastie, Quick-Step tam mal stále Serryho, Alaphilippa, Gilberta aj Jungelsa, takže jasnú prevahu, a tak sa rozhodli ťahať. Česko-talianské duo sa ale vzdialilo na dvadsať sekúnd.

 

Dvadsať kilometrov pred cieľom, teda už blízko pod Caubergom, dostal defekt zadného kolesa Michael Matthews a keďže boli za favoritmi ešte ďalšie skupiny, nebol tam mechaničák. Musel teda vymeniť s pomocou neutrálnej motorky, ktorej to trvalo pomerne dlho. Prehučala ho ďalšia skupina a bolo otázne, či sa mu podarí vrátiť.

 

 

Skupina favoritov pred delením (© Slipstream Sports / Cor Vos)

 

 

 

Na Caubergu už Kreuziger s Gasparottom dobehli posledných piatich ľudí z úniku a medzi favoritmi sa horlivo nastupovalo. Dokonca odišiel aj Greg Van Avermaet. Sagan zvolil pasívnejšiu taktiku. Čakal ako sa to vyvinie. Vedel ale, že musí byť tam, kde je Valverde, a tak reagoval až na jeho nástup. Na predposlednom kopci Geulhemmerbergu sa ho Španiel nezbavil a spolu s Wellensom, Alaphilippom, Valgrenom a Fuglsangom sa dotiahli do absolútneho čela.

Tam sa znova a znova nastupovalo a všetci nechávali stíhaciu jazdu na Sagana. Bolo to logické. Dvanásť ľudí ostávalo v hre, z toho bolo ale päť z pôvodného úniku. Prišiel posledný kopec Bemelerberg. Ako prvý nastúpil Fuglsang. Potom ale prišiel tvrdý atak Valverdeho. Našťastie, Alaphilippe sa podujal na jeho chytanie a za jeho zadným kolesom sa vytiahol Sagan. Peter zvládol všetky stúpania a teraz už len ostávalo veriť, že v posledných piatich kilometroch sa nebude nastupovať tak často, že si niektorý z atakov nechá ujsť. Van Avermaet s Kwiatkowskim a Gilbertom už strácali dvadsať sekúnd, takže boli mimo hry.

 

Nasledoval atak Michaela Valgrena (Astana). Jeho zasa ako prvý prenasledoval Tim Wellens (Lotto Soudal), takže opäť to bola výborná správa pre Petra. Ostávali tam už iba Sagan, Valverde, Alaphilippe, Wellens, Gasparotto, Valgren, Kreuziger a Fuglsang.

 

Tri kilometre pred páskou nasadil na rozhodujúci atak Michael Valgren a po chvíli reagoval Roman Kreuziger. Peter Sagan si už nechytil jeho zadné koleso a ostával vzadu. Dúfali sme, že sa chytí ďalšieho atakera, ktorým bol Enrico Gasparotto, no unavený Peter už nemal síl. Celú cieľovú rovinku si Talian vedúce duo nedocvakol a viac síl mal na páske Valgren. Pre Dána je to najväčšie víťazstvo kariéry. Pripomíname, že otvoril belgickú klasikársku jar triumfom na Omloope. Zdolal dvoch bývalých víťazov v poradí Kreuziger, Gasparotto. Šprint o štvrtú pozíciu si podmanil Peter Sagan pred Alejandrom Valverdem. Do Top 10 sa dokázal dostať Lawson Craddock ako jediný borec z pôvodného úniku.

 

 

Video rozhodujúceho ataku Valgrena až po dojazd do cieľa

 

 

V závere pretekov sme videli očakávaný súboj pretekárom, ktorým miestny terén vyhovoval. Víťaz Valgren sa stal novým špecialistom na Amstel Gold Race, starí matadori týchto ciest v okolí Valkenburgu Kreuziger s Gasparottom si zaslúžia taktiež veľkú pochvalu. Podarilo sa im až dvakrát ujsť unavenému Saganovi i vždy perfektne pripravenému Valverdemu. Táto dvojica si to rozdala o prvé priečky pod pódiom a keďže UCI tieto preteky hodnotí až na úrovni monumentov, zapísali si aj množstvo bodov do rebríčkov, kde dlhodobo kraľujú. Peter zvýšil náskok na čele World Tour a keďže žiadne body neobhajoval, posunul sa aj na čelo veľkého svetového rankingu, čo je veľmi dobrou správou aj kvôli MS, kde by sme mali mať už zrejme v suchu šesticu borcov. Uvidíme, či sa v budúcom týždni podarí Valverdemu prekonať ho.

 

 

Pódium tohto ročníka (© Team Bahrain-Merida / @BettiniPhoto)

 

 

Peter bol opäť vynikajúci. Musel si strážiť ataky, často mu nechcel nikto prestriedať. Ako jediný klasikár flámskeho typu vydržal až do méty dvoch tisíc metrov v boji o triumf. Vanmarcke či Terpstra vypadli zo skupiny najlepších veľmi skoro, viditeľne unavení boli aj Gilbert s Van Avermaetom, ktorý už definitívne vie, že táto jar mu vôbec nevyšla. Naesen či Benoot boli úplne neviditeľní.

 

Tim Wellens prišiel na to, že v ultra konkurencii nie je taký dobrý ako na Brabantskom šípe a nedokázal odísť skupine. Alejandro Valverde s Julianom Alaphilippom potrebujú kopec do cieľa. Trochu zvláštna bola nervozita a nespokojnosť Francúza, ktorý chcel, aby partia lepšie spolupracovala, pričom pár sekúnd za sebou mal Gilberta. Výkon Jakoba Fuglsanga je príjemným prekvapením. Asi málokto by tipoval, že práve Astana bude mať ako jediná v osmičke bojujúcej o triumf dvoch ľudí. Absolutórium si zaslúži deviaty Lawson Craddock za 255 kilometrov v úniku a zmrtvýchvstaním po rokoch je desiata pozícia Jelleho Vanenderta.

 

Craddock bol dnes ďalším príkladom kvalitného pretekára, ktorý dokázal odjazdiť takmer šesťhodinové špičkové preteky v úniku a keď sa lámal chlieb, vydržal s favoritmi. Vo výsledkoch má stratu iba tridsiatich sekúnd k čomu by sa bez úniku nemal šancu dopracovať. Ak budeme svedkami takýchto situácií častejšie, určite to skvalitní a zatraktívni cyklistiku.

 

 

Jeden z hrdinov Lawson Craddock (© Slipstream Sports / Cor Vos)

 

 

Vyjadrenie Michaela Valgrena (víťaz)

"Dnes sme boli mimoriadne sústredení a štartovali sme v skutočne silnej zostave. Laures de Vreese makal na začiatku, Omar Fraile bol skoro celý deň pri mne a Jakob Fuglsang sa staral o mňa vo finále. Bol to pre nás úžasný deň. Výborne sme s Jakobom spolupracovali, unavili sme súperov. Jakob mi potom cez vysielačku kričal, že to dokážem udržať do cieľa. Som šťastný za seba i náš tím."

 

 

Vyjadrenie Petra Sagana (4. miesto)

"V záverečných dvadsiatich kilometroch sa to rozdelilo a bol som vpredu. Telo hlásilo dobré signály, ale asi predsa len to Paríž-Roubaix bolo cítiť v nohách. Bolo z toho štvrté miesto a myslím si, že celkový pohľad na moju klasikársku kampaň je dobrý."

 

 

 

 

 

Video sumár pretekov