Froome všetko zlomil v jednej etape, Top 10 ponúka aj prekvapujúce mená

 

Chris Froome. Čo si zaumieni, to vyhrá. Na Gire ho čakal obrovský tlak kvôli salbutamolu a nedostatočným výsledkom v prípravných pretekoch. Dá sa povedať, že na prvej GT v ročníku sa trápil počas úvodných trinástich etáp, až vytiahol ako kúzelník z klobúka čarovný výkon na Zoncolane. Nebol to ešte zlomový moment pretekov. Ten prišiel až na Finestre, keď spolu s kolegami rozbil pelotón ako kužele a doslova vygumoval všetko, čo sa dovtedy odohralo na talianskych cestách.

 

Jeho víťazné ťaženie bolo nevšedné, s ničím podobným sme sa nestretli na Grand Tour poriadne dlho. Akoby jeho výkonom chýbala základná cyklistická logika. Na začiatku pretekov pôsobil veľmi nevýrazne, ale ani potom sme neboli svedkami toho, že jeho forma postupne stúpala a všetko to vyvrcholilo na Zoncolane a Finestre, kde zlomil preteky. Nie, po Zoncolane prežil ďalšiu veľkú krízu v pätnástej etape a ani v časovke nepodal svoj maximálny výkon. Ten prišiel znovu až na Finestre. Froome predviedol niekoľko jednorazových predstavení na najvyššej možnej úrovni a ponúkal skokový nárast svojej výkonnosti vo vybraných etapách. Stačilo mu to, ale táto jazda vyvoláva skôr otázniky než nadšené uznanie.

 

 

Chris Froome s trofejou (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Nevieme presne určiť, ako ho ovplyvnil pád pred jeruzalemskou ITT, ale jeho predstavenia počas úvodných etáp presne korešpondovali s tým, čo predvádzal v prípravných pretekoch. Na dôležitých kopcoch nestíhal s najlepšími. Je len tajomstvom kuchyne tímu Sky, ako si potom dokázal poradiť so Zoncolanom a sólovým prechodom cez Finestre, Sestriere a Jaffreau. Froome vyhral aj preto, lebo sa nikdy nevzdal. Je dravec, ktorý chce získať všetko, čo si zaumieni. A urobí kvôli tomu čokoľvek. 

 

 

Tom Dumoulin. Len potvrdil, že zameranie sa na Grand Tour bolo správnym rozhodnutím. Ako jeden z mála si dokáže rozložiť energiu na tri týždne, aby udržal kvalitnú výkonnosť počas celých pretekov a postupne ju ešte zvyšoval. Po triumfe v otváracej časovke sa obliekol do ružového, maglia rosa však stratil hneď v nasledujúcej etape, ale na druhej priečke v GC sa udržal nepretržite až do Ríma.

 

Dôležitým momentom bola jedenásta etapa, v ktorej výborne sekundoval Yatesovi a presvedčil sa, že v kopcoch bude čoraz silnejší, čo bolo povzbudením po niekoľkých nevyužitých šanciach prvého týždňa. Dumoulin vie, že na stúpaniach nebude nikdy taký čiperný ako Froome, López či Cháves, ale našiel spôsob, ako eliminovať túto svoju nevýhodu. Pravidelným tempom bez reakcii na útoky dokáže prekonať aj tie najprudšie kopce, a to s dobrými výsledkami, Zoncolan a v minulom roku Blockhaus sú toho najlepším príkladom. A nepochybujeme, že by prijateľným spôsobom zvládol aj kľúčový prechod cez Finestre, kde bol takisto silný, nebyť nečakanej smršte zo strany tímu Sky. V obidvoch jazdách proti chronometru bol vynikajúci a hoci by sa mu zišlo viac časovkárskych kilometrov, aj bez toho dokázal mieriť na titul. Po tomto Gire sa natrvalo usadil medzi jazdcami, ktorí dokážu bojovať o pódium na GT, krivka jeho odolnosti a výkonnosti by mala ešte stúpať.

 

 

Tom Dumoulin máva fanúšikom (© LaPresse/Marco Alpozzi)

 

 

Miguel López. Potvrdil svoj obrovský talent na trojtýždňové preteky, najmä svojou kvalitou a výdržou v kopcoch. Prvý týždeň mu vôbec nevyšiel. Pád pred časovkou ho poznačil na dlhú dobu. Aj keď mal pred sebou niekoľko výbušných finišov alebo dlhých kopcov, kde mohol vo finále využiť svoju akceleráciu, nič z toho nevyužil. Snažil sa, ale úvodný súťažný blok musel čo najskôr odhodiť za hlavu. Podarilo sa a to bolo dôležité z hľadiska jeho ďalšieho pôsobenia, že nestratil motiváciu presadiť sa v obľúbenom teréne, ktorý sa objavil v druhej časti Gira.

 

Na ťažkých kopcoch najskôr pôsobil netrpezlivo, na Zoncolane a v pätnástej etape sa predviedol až príliš aktívne, ale na druhej strane potvrdil, že náročné stúpania sú jeho doménou. V záverečnom týždni už jazdil s rozvahou, čo bolo prospešné najmä v eliminačnej bitke devätnástej etapy, ale svoj podiel na tom mal aj Carapaz, ktorý ho prinútil správať sa obozretne a neurobiť žiadnu chybu. Miguel López zvládol na výbornú rozhodujúcu časť Gira štartujúcu Zoncolanom, odkiaľ sa z jedenástej priečky vyškriabal až na pódium. Na 24-ročného cyklistu vynikajúci výsledok a potvrdenie toho, že má motor na tri týždne a aj na tie najnebezpečnejšie kopce. Ak chce v poradí poskočiť ešte vyššie, musí získať ďalšie skúsenosti  a naučiť sa, ako bez ujmy prekonať nástrahy všetkých tých etáp, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné s bitkou o celkový triumf.

 

 

Richard Carapaz. Prvé veľké prekvapenie pretekov. Ekvádorského pretekára si postupne vychováva Movistar a dal mu už šancu na minuloročnej Vuelte, kde španielska zostava hodila do veľkej vody viacerých svojich talentovaných jazdcov. A Carapaz tam zaujal v dvadsiatej etape jedenástym miestom na Anglíru. Na Gire len zdôraznil, že aj on môže byť vhodným adeptom na tie najťažšie preteky na svete.

 

Jeho pôsobenie bolo osviežením podujatia. Zdramatizoval klasifikáciu do 25 rokov a spolu s tým sme mohli sledovať, ako ďaleko zájde ďalší 24-ročný borec, ktorý nemal ešte také meno ako López. A zašiel ďaleko. Najskôr sa zdal byť jeho Olympom etapový triumf na Montevergine, ale Carapaz chcel viac. Dobiedzal na biely dres, ale potom sa zdalo, že koniec druhého súťažného bloku a ITT ho zlomia, no ekvádorský cyklista sa výborne zotavil na finálny týždeň. Ozdobou bol jeho výkon v devätnástej etape a to, že vo finále ťažkých pretekov našiel mentálnu a fyzickú silu, aby sa až do konca pokúšal prekvapiť Lópeza. Na biely dres stratil 47 sekúnd, ale určite dosiahol omnoho viac, ako čakal. Stačí sa len pozrieť na zoznam etablovaných jazdcov, ktorých pokorilo tohtoročné Giro.

 

 

Triumf Richarda Carapaza (© LaPresse/Massimo Paolone)

 

 

Domenico Pozzovivo. Najväčšia domáca nádej na stupne víťazov dostala kruté vysvedčenie v devätnástej etape. Dovtedy išlo všetko v najlepšom poriadku, jeho lezecká forma sa držala na najvyššej úrovni a na tretej priečke v klasifikácii dokonca zostal aj po druhej časovke. Ideálne rozbehnuté preteky však tvrdo narazili na prašných cestách na Finestre. Ešte deň predtým na Prato Nevoso dokázal reagovať na Froomovu akceleráciu a niekoľkokrát počas Gira mu utiecť, ale Finestre bol z iného súdka.

 

Pozzovivo dovtedy nemal žiadnu krízu, v horách sa pýšil pravdepodobne životnou formou, ale ani tá mu nepomohla, aby prežil zúrivý výkon britskej zostavy. Pre 35-ročného cyklistu to bol až príliš nemilosrdný záver pretekov, takúto jedinečnú šancu na premiérové pódium v kariére na GT možno už nedostane. Ku cti mu slúži, že poslednú horskú previerku absolvoval bez komplikácii a nezlomil sa. Bol naozaj vynikajúco pripravený.

 

 

Pello Bilbao. Nenápadný druhý muž v hierarchii Astany, ktorý si išiel svoje preteky bez ohľadu na to, čo robí López. Už v jeruzalemskej časovke obsadil perfektné šieste miesto a od toho momentu ani raz nevypadol z elitnej desiatky. V tejto spoločnosti ho držala stabilita výkonov, neprežil ani jeden vyslovene zlý deň. V kopcoch nemusel byť aktívny, držal sa svojich limitov a deviata priečka na Zoncolane mu dala nádej, že to môže pre neho dopadnúť dobre v poradí. Pomohlo mu aj to, že Astana ho nehnala do služieb pre Lópeza a mohol sa sústrediť len na svoj výkon. Prvé miesto v Top 10 na GT má vždy veľkú hodnotu, minuloročný prestup do kazašského celku sa ukázal ako správne rozhodnutie.

 

 

Patrick Konrad. Forma rakúskeho cyklistu z roka na rok stúpa, na Gire sa poriadne nadrel, aby sa dostal do najlepšej spoločnosti. V prvej časti pretekov sa musel najskôr porozhliadať, ale druhý týždeň mu ukázal, že miesto v Top 10 nemusí byť nedosiahnuteľné, najmä keď sa bude rozhodovať v kopcoch, čo je jeho doménou. Zoncolan, Sappada ho tam dostali, ale časovka mu skomplikovala cestu. Veľmi si bude ceniť najmä výkon v devätnástej etape, kde finišoval na výbornej deviatej priečke, a to bol krok, ktorým sa zabetónoval medzi najlepších. V minulom roku tu obsadil šestnáste miesto, teda si polepšil o deväť pozícii, progres je značný. Konrad má len 26 rokov a všetky predpoklady, aby sa na týchto priečkach začal objavovať pravidelne.

 

 

Davide Formolo a Patrick Konrad (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

George Bennett. Splnil svoj cieľ, po Vuelte 2016 sa druhýkrát prebojoval medzi desať najlepších. K maximálnej spokojnosti mu chýbal len etapový triumf, ani raz sa nedostal do pozície, aby v skupine favoritov na konci ťažkej etapy predviedol na páske svoju koncovku. Jeho ambíciami trošku zatriasla časovka záverečného týždňa, smolu mal aj na Zoncolane, kde hneď na začiatku stúpania musel meniť bicykel a favoriti mu ušli, ale všetko mu to vynahradili bláznivé previerky vo finále pretekov. Bennett ich zvládol statočne, čo sa nedalo povedať o niektorých favoritoch, preto sa mohol usmievať z ôsmej pozície. Podobne ako Konrad, aj on sa stáva čoraz silnejší na najväčších etapových pretekoch.

 

 

Sam Oomen. Ďalšie nečakané meno v Top 10, 22-ročný cyklista sa sem dostal napriek tomu, že počas celého podujatia pomáhal Tomovi Dumoulinovi. V minulom roku zabalil Vueltu, svoju prvú GT v kariére, po štrnástich dňoch, a teraz si užíva najlepšie momenty medzi profesionálmi. Typický vrchár bol poslednou a zaručenou inštanciou pre Dumoulina, pomáhal mu ešte aj na záverečnom kopci celých pretekov, na Cervinii. Zaujímavosťou bolo, že Oomen ani v jednej etape neskončil horšie ako na 32. priečke (Rím bol neutralizovaný), čo len dokazuje, akou veľkou súťaživosťou disponuje. Medzi najlepších ho dostala brutálna devätnásta etapa, ktorú zvládol vynikajúco, a v tomto smere dostal na svoju stranu neoceniteľné skúsenosti. A presne toto potrebuje talentovaný jazdec.

 

 

Davide Formolo. Očakávali sa od neho lepšie výkony a výsledky. Plány mu skrížila už Etna, na jej začiatku mal menšiu kolíziu a už nestihol dobehnúť rýchle tempo favoritov. Potom mu to nešlo ani na ďalších dlhých kopcoch, ale bol silný v intenzívnych koncovkách na kratších stúpaniach. Tadiaľ však nevedie cesta za úspechom, preto už bol asi aj zmierený s tým, že najlepšia desiatka mu unikne. Ale prišla výsledková víchrica devätnástej etapy, Formolo sa vyžmýkal k najlepšiemu výkonu na podujatí a razom sa priblížil k najlepším. A keď v poslednej horskej etape odpadol aj Pinot, obhájil svoje minuloročné desiate miesto. Opticky jeho pozícia vyzerá dobre, ale všetci vieme, že dokáže viac.