Po Gire: Najrýchlejšia edícia, Finestre si zapamätá každý, veľa zlých dní favoritov

 

Colle delle Finestre. Existuje niečo ťažšie na etapových pretekoch ako tretí týždeň na Gire? Posledné etapy na talianskej GT majú svoje vlastné pravidlá a kto nie je na to pripravený, nebude úspešný. Naposledy sa zvrtlo Giro na samom konci v roku 2016, keď Vincenzo Nibali v dvoch horských etapách zmazal na Chávesa necelé tri minúty. Aj výkon talianskeho cyklistu, podobne ako ten terajší Froomov, niesol prvky totálnej mobilizácie v čase, keď súperom už dochádzala para. 

 

Nebýva vždy pravidlom, aby najťažší kopec záverečného týždňa splnil veľké očakávania, ale v tomto ročníku to bol práve výstup na Cima Coppi, o čom sa bude ešte dlho diskutovať. Colle delle Finestre vyprodukoval absolútnu cyklistiku, ktorá nemá obdobu v posledných rokoch na GT. A nebolo to len bezprecedentným dlhým sólovým útokom zo strany Chrisa Frooma, ale aj obrovskými rozdielmi, ktoré sa vytvorili medzi najsilnejšími pretekármi na podujatí. O čomsi podobnom môže Tour de France zatiaľ len snívať a vedel by o tom rozprávať najmä Contador, ktorý v sezóne 2011 v devätnástej etape chcel nachytať konkurenciu útokom cez Telegraphe, Galibier a Alpe d'Huez. Neúspešne. Finestre a Froomova jazda napadne každému ako prvé, keď sa zvrtne reč na ročník 2018 a Giro d'Italia.

 

 

Chris Froome na Colle delle Finestre (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Froome Dobyvateľ. Chris Froome sa stal prvým britským cyklistom v histórii, ktorý triumfoval na talianskej Grand Tour. Po tomto úspechu sa zaradil medzi jazdcov ako Anquetil, Merckx, Gimondi, Hinault, Contador, Nibali, všetci títo dokázali ovládnuť Giro, Tour a Vueltu. Ale iba Merckxovi s Hinaultom sa podarilo dobyť tieto preteky za sebou a Froome sa k nim teraz pripojil (salbutamolová kauza však môže poslať Frooma preč z tejto spoločnosti). A aby toho nebolo málo, britský jazdec je prvým mužom od roku 1998, ktorý na Gire ovládol celkovú klasifikáciu a vrchársku súťaž, naposledy to dokázal Marco Pantani.

 

 

Izrael ponúkol adekvátne športové podmienky. Prelomový štart Grand Tour mimo Európy poskytol potrebné športové zázemie, v tomto smere môže Izrael motivovať organizátorov ostatných trojtýždňových pretekov, ako zúročiť takýto potenciál. Jeruzalemská časovka sa odohrala na zaujímavej a svižnej trase a prekvapila diváckym záujmom, čo len umocnilo špeciálny charakter úvodného dňa. Obidve šprintérske etapy mysleli vo finále na bezpečnosť jazdcov, niektorým z cyklistov však nemuseli byť po vôli hodiny v sedle v horúcich podmienkach. Tom Dumoulin sa sťažoval na slabšie organizačné zabezpečenie, ale v konečnom dôsledku cesta na Blízky východ splnila účel. Izraelská cyklistika sa zviditeľnila, a to nielen divokou kartou pre Israel Cycling Academy, pripravila štandardné otvorenie GT a užívala si niekoľkomesačný mediálny záujem.

 

 

Scenéria pretekov v Izraeli (© Slipstream Sports / Cor Vos)

 

 

Mimoriadne rýchla edícia. Priemerná rýchlosť edície 2018 bola najvyššia od sezóny 1990 a bolo zaujímavé, že sa o to postarali celky, ktoré jazdili len s ôsmimi mužmi. Množstvo etáp bolo poznačených tvrdou bitkou o vytvorenie úniku v úvodnej hodine, kde priemerná rýchlosť prekračovala hodnoty 45 km/h, a tempo zvyšovala aj snaha elitných tímov ako Mitchelton - Scott, Astana či v závere Sky získať etapový triumf. Počas celých pretekov sa jazdilo veľmi svižne a aj to mohla byť jedna z príčin, že sme videli veľmi veľa zlých dní zo strany favoritov. Preto treba oceniť výkon mladíkov Lópeza s Carapazom, ktorí dokázali ustáť aj záverečný týždeň.

 

Šesť najrýchlejších ročníkov:

1. 2018 - 40,105 km/h
2. 2009 - 40,057 km/h
3. 2016 - 40.014 km/h
4. 2017 - 39,843 km/h
5. 2010 - 39,628 km/h
6. 2015 - 39,615 km/h

 

 

Priehrštie zlých dní. Vývoj v klasifikácii dostával zaujímavý a atraktívny rozmer po nečakanom zaváhaní favoritov, ktorých bolo hneď niekoľko, a časový zásek cez pätnásť minút schytali aj tie najväčšie mená. Eldorádo zlých dní odštartoval Esteban Cháves v desiatej etape, no pritom ešte dva dni predtým patril medzi najsilnejších na Gran Sasso. Výrazne mu uškodil voľný deň. V pätnástej etape v GC skončil Fabio Aru a v záverečnom týždni zaknihovali poriadne straty Woods (18. etapa), o deň neskôr Yates a zlý deň sa nevyhol ani Pinotovi, ktorý prišiel o pódium v poslednej horskej etape. Zdravotne zdecimovaný a úplne vyčerpaný francúzsky pretekár je najlepším príkladom, že schopnosť regenerácie a potlačenie únavy je rovnako dôležitým faktorom v treťom týždni ako samotný výkon. Môžeme spomenúť aj časovú nádielku devätnástej etapy, tá však nemusela byť vyslovene dielom zlého dňa pretekára pohybujúceho sa v Top 10.

 

 

Aj Thibaut Pinot si prešiel peklom (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)

 

 

Simon Yates a prelomové predstavenie. Tri víťazné etapy a trinásť dní v ružovom drese nemôže byť zlým vysvedčením pre 25-ročného cyklistu. Simon Yates však prišiel získať titul, preto jeho zlyhanie na konci pretekov má trpkú príchuť. Ale nemusí byť sklamaný, lebo ešte neprišiel jeho čas. Britský pretekár robil Giro zábavným počas prvých dvoch týždňov a atraktívnym spôsobom zbieral sekundy pri každej príležitosti. Odmenený bol tromi víťaznými etapami, pričom na Etne prenechal triumf Chávesovi a nechýbalo mu veľa, aby na Zoncolane chytil Frooma.

 

Potom však skutočne prišlo to, o čom sa diskutovalo pri pohľade na jeho suverénne výkony. Nedokázal udržať skvelú formu počas celých troch týždňov a menšou slabinou sa ukázali aj dlhé kopce; Simon je skôr typ na výbušnejšie stúpania. Brutálnu silu predviedol na konci pätnástej etapy, keď zaútočil zo skupiny favoritov na stúpaní Costalissoio a do cieľa prišiel osamote. Frédéric Portoleau z webu Chronoswatts vypočítal, že pri tomto útoku po dobu necelých jedenásť minút dokázal vyprodukovať silu 6,9 w/kg, čo bolo obdivuhodné vo finále ťažkej etapy a v závere druhého súťažného bloku. Napriek neúspechu v treťom týždni sa predviedol v mimoriadne silnej verzii a musí veriť, že to je iba začiatok a bude ešte lepší a lepší.

 

 

Fabio Aru nepotešil talianskych tifosi. Po troch rokoch sa chcel vrátiť na domácu Grand Tour vo veľkom štýle, ale už výkony v prípravných pretekoch nasvedčovali, že to nemusí byť také jednoduché. Ako najväčšia talianska nádej na úspech v poradí bol pod tlakom, no nezmohol sa na viac ako priebežné desiate miesto v GC. Zoncolan a Sappada ho definitívne zlomili a živou vodou ho nepokropila ani ôsma priečka v jazde proti chronometru. Po tomto perfektnom výkone sa čakalo, že na kopcoch tretieho týždňa bude lietať, ale prišlo ďalšie sklamanie a preteky ani nedokončil. Podľa niektorých tak mal urobiť oveľa skôr a našetriť energiu na nasledujúce GT. Návrat pred domáce publikum mal trpkú príchuť, po športovej stránke mu zatiaľ nevychádza pôsobenie v UAE Emirates. 

 

 

Fabio Aru patril medzi kruto porazených (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Víťazný brejk ako nedostatková komodita. V niektorých prípadoch príliš horlivá jazda pelotónu pripravila o šancu bojovať o etapový triumf niekoľkých veľmi dobre pripravených cyklistov. Giulio Ciccone, Giovanni Visconti, Jan Polanc alebo Robert Gesink obišli v tomto smere naprázdno. Únik sa najskôr presadil na Etne, ale to bolo spôsobené milosrdným prístupom Simona Yatesa k spolujazdcovi. Vo finále desiatej etapy sa odpútal od pelotónu Matej Mohorič, ale na ten klasický víťazný celodenný brejk sa čakalo až do Álp. Na Prato Nevoso zdvihol vlajku pre utečencov Max Schachmann, o dva dni neskôr ho napodobnil Mikel Nieve a sledovali sme tak pekný obrázok kvalitného vrchára v takomto pohybe na ťažkých kopcoch. Podobné pohľady jednodznačne patria na Giro.

 

 

Viviani vs. Bennett. Na podujatí sme videli sedem hromadných dojazdov pelotónu, presne toľko etáp si podelili Elia Viviani a Sam Bennett. Nikto druhý nebol v šprinte úspešný. Taliansky šprintér sa mohol oprieť o výbornú tímovú podporu a jeho guráž zvýšili dve úspešne zvládnuté izraelské etapy. Potom k nim pridal ešte dva triumfy a výhru v bodovacej súťaži, symbióza medzi Vivianim a Quick-Step Floors funguje perfektne. Sam Bennett cítil obrovskú šancu zabojovať o premiérové triumfy na GT, konkurencia nebola dostatočne silná ako v minulosti. Prílišnou horlivosťou a zlým načasovaním šprintu sa pripravil o niekoľko ďalších výhier, lebo najmä v druhej časti pretekov pôsobil rýchlejším dojmom ako Viviani. Ale zisk troch víťazstiev je výbornou vizitkou a bolo zaujímavé, že všetky ukoristil až potom, čo na pretekoch skončil jeho hlavný rozbiehač špurtu Rüdiger Selig.