Simon Yates už predviedol na Vuelte majstrovský výkon, stíhali mu dvaja mladíci

 

Simon Yates si naplánoval na túto sezónu Giro a Vueltu, preto sa pre neho nič nezmenilo po ambivalentnom účinkovaní na talianskej GT. Na obidve podujatia dorazil vo vynikajúcej forme, ale na Vuelte bolo vidno, ako ho posunulo dopredu po jazdeckej stránke sklamanie z Gira. Jeho prejav bol vyzretý, bez výkyvov, starostlivo volil útoky a všetko si presne načasoval, aby na konci pretekov stále patril k najsilnejším jazdcom na podujatí. Tento zámer mu perfektne vyšiel.

 

Prvýkrát sa vytiahol už na konci štvrtej etapy, ale v úvodnom týždni príliš netlačil na pílu a La Covatillu zvládol v pokojnom režime, ktorý mu však stačil na červený dres. Energiou príliš neplytval ani počas troch dní v Astúrii, kde striehol na ten správny moment až do samého konca, a potom jeho zrýchlenia na Les Praeres a Covadonge poriadne boleli konkurenciu. Neboli to však rozhodujúce nástupy, tie prišli až v Andorre. Ešte predtým predviedol vynikajúci výkon v časovke. Ak stratil na Dennisa 1:28, jeho prípadné manko na Frooma s Dumoulinom by sa tiež pohybovalo v okolí tejto úrovne, čo musí byť pre neho povzbudzujúcim zistením.

 

 

S. Yates dobýja Les Praeres

 

 

Brutálny finiš na Monte Oiz ho obral o schopnosť akcelerácie, ale nijako to neovplyvnilo jeho pobyt v Andorre. Toto pre neho dôkladne známe prostredie dokonale využil a červený dres ubránil agresívnou jazdou. Na strategické hry súperov na Col de la Rabassa odpovedal krásnym útokom, ktorý tak často nevidíme zo strany lídra pretekov, a do žiadnych komplikácii sa nedostal ani v záverečnej vrchárskej bitke, kde opäť útočil, a nikoho nenechal na pochybách, kto si najviac zaslúži titul.

 

Britský cyklista našiel spôsob, ako uspieť na GT a ako si udržať svoju nepochybnú kvalitu počas celých troch týždňov. V priebehu pretekov správne dávkoval svoje výpady a vždy si nechával v nádrži dostatok energie, aby nevyhorel v závere podujatia. Tento perfektný taktický plán bol podopretý mimoriadnou výkonnosťou, ktorá ponúka silnú akceleráciu na cieľových kopcoch, a aj vrchársku vytrvalosť, preto si mohol vychutnať aj pätnástu či dvadsiatu etapu. Simon Yates predstavuje novú generáciu na GT a je len dobré, že má v génoch útočnú a odvážnu jazdu.

 

Enric Mas je bezpochyby najväčším prekvapením pretekov. Ešte len 23-ročný cyklista nezaujal len parádnymi vrchárskymi kvalitami, ale aj schopnosťou regenerácie, a teda silnou jazdou na konci trojtýždňového snaženia. Na začiatku rozhodujúcej fázy pretekov, na štarte trinástej etapy, figuroval na dvanástej priečke v GC, ale potom sa dokázal prepracovať až na stupne víťazov. Od astúrskych etáp skalopevne figuroval medzi najlepšími vrchármi na podujatí a do konca Vuelty v tomto nepoľavil.

 

 

 

Miguel López má iba 24 rokov a v tomto roku ukoristil tretie miesto na Gire a Vuelte, čo je obdivuhodný výkon a len potvrdenie toho, že má obrovský potenciál na Grand Tours. A ten by bol ešte väčší, ak by mal silnejšiu časovku, ktorá ho v tomto smere dosť obmedzuje, no všetko si to s radosťou kompenzuje v kopcoch. Prvý týždeň máva v horách väčšinou pozvoľný, ale to znamená, že sa pohybuje na úrovni ostatných favoritov. Na najvyššie obrátky dokáže zabrať v tých rozhodujúcich momentoch, a preto sa mohol pochváliť dvomi druhými miestami v Astúrii. Ako už bolo povedané, jazda proti chronometru ho spomalila a následne bolo prekvapujúce, že nedokázal predviesť očakávaný výkon na Monte Oiz. Do Andorry dorazil na štvrtom mieste v poradí a mal to byť jasný signál k tomu, aby neviazane zaútočil na stupne víťazov. Lenže La Rabasaa ho posunul ešte o jednu priečku nižšie a svoju hlavnú vrchársku parádu ukázal až v dvadsiatej etape. Na konci ťažkého dňa a celých pretekov vytiahol dlhý útok, ktorým si zaručil miesto na stupňoch víťazov.

 

Kolumbijský cyklista patrí k absolútnej vrchárskej špičke, o tom už nikto nemôže pochybovať. Okrem lezeckej vytrvalosti disponuje aj ohromným zrýchlením, no týmto spôsobom dokázal získavať na Vuelte len sekundy, keď sa mu podarilo ujsť len tesne pred vrcholom cieľového kopca. Konkurencia bola veľmi silná. Aj preto možno jazdil trochu taktickejšie a nie vždy chcel naplno spolupracovať s pretekármi, s ktorými sa ocitol na čele, a takmer sa mu to stalo osudným na Rabasse, kde sa len veľmi ťažko dvíhal k spolupráci pri sledovaní Yatesa a Kruijswijka. Pódiové ambície napokon zachránil skvelým výkonom na konci dvadsiatej etapy, takže jeho taktika v priebehu pretekov bola správna.

 

 

 

Alejandro Valverde nezvládol andorrské etapy podľa svojich predstáv a v klasifikácii skončil na piatej priečke. Ale môže byť nespokojný so svojím pôsobením na Vuelte tento čoskoro 39-ročný cyklista, ktorý vyhral dve etapy, bodovaciu súťaž a spolu so svojimi kolegami aj tímovú klasifikáciu? Valverde ponúkol niekoľko vynikajúcich predstavení a bolo vidno, že na domácej pôde si oveľa viac užíval tvrdú jazdu, ako na TdF. Prvý týždeň odštartoval dvomi etapovými výhrami a v Astúrii zaujal najmä výkonom na Covadonge, kde znepríjemnil život všetkým súperom Naira Quintanu a stále pri tom obsadil skvelé štvrté miesto na vrchole. V ITT si predstavoval lepší výkon, ale keď sa dokázal striasť Simona Yatesa a Lópeza na Monte Oiz, okamžite sa začalo špekulovať, či môže zaútočiť na červený dres. Ukázalo sa, že nemohol, lebo etapy v Andorre našli sviežejších cyklistov a trošku krutým spôsobom prišiel o stupne víťazov až na konci GT. Napriek tomu bol jedným z hlavných účinkujúcich na španielskom podujatí a aj jeho zásluhou to bolo parádne predstavenie.

 

Thibaut Pinot nevedel, čo má očakávať od Vuelty, ale bol pripravený odviesť svoje maximum. Do najlepšej desiatky sa dostal až po víťaznom ťažení na Lagos de Covadonga, a potom si užíval priestor medzi najlepšími pretekármi na podujatí. Francúzsky cyklista sa však nesústredil výlučne na obranu svojej pozície v GC, ale chcel sa presadiť aj v ďalších etapách. A podarilo sa mu to na La Rabassa a tento triumf ho definitívne usadil na šiestej pozícii v klasifikácii. Na začiatku podujatia nemal veľké oči z hľadiska celkového poradia, ale jeho forma bola na takej vysokej úrovni, že patril k tomu najlepšiemu na pretekoch, hoci nebojoval o celkový triumf. Francúzsky borec bol veľmi spokojný najmä so svojimi dvomi výhrami, ktoré ho predviedli v tom najlepšom vrchárskom svetle v kariére. Veď dokázal na dlhých cieľových kopcoch vyprodukovať výkon v okolí 6,2 W/kg, čo je horná hranica toho, na akej sa aktuálne pohybujú najsilnejší vrchári svetového pelotónu.

 

 

Pinot vyhral aj na La Rabassa

 

 

Rigoberto Urán mal pred sebou ťažkú úlohu, aby sa po odstúpení z TdF čo najlepšie pripravil na Vueltu. Rozbiehal sa pomalšie, ale v druhom týždni sa natrvalo usadil v Top 10. V dôležitých astúrskych etapách síce nestačil na lídrov v GC, ale vyhýbali sa mu výkonnostné výkyvy, ako niektorým jeho súperom o najlepšiu desiatku. Podľa predstáv mu nevyšla ani časovka a vytrápil sa na Monte Oiz, ale v Andorre to už bol starý-dobrý Urán, ktorý sa konečne rozjazdil do výbornej formy. Záver podujatia ho zastihol vo vynikajúcej forme a ako jeden z mála si posledné etapy skutočne užíval. Skúsený borec na trojtýždňové preteky tak preukázal svoju odolnosť a vybojoval veľmi pekný a dôležitý výsledok, ktorý prišiel po komplikovanom období po odstúpení z Tour. A to vždy povzbudí morálku.             

 

Nairo Quintana ukázal, že nie je tým jazdcom z roku 2016, keď po sklamaní z Tour dokázal dobyť španielsku GT. Spočiatku to s ním vyzeralo dobre, keď si poradil aj s prudkými kopcami s výbušným sklonom a po Covadonge sa nachádzal na treťom mieste v poradí, čo bola pre cyklistu jeho kalibru vyhovujúca pozícia. Počas druhého voľného dňa sa však sťažoval, že sa necíti dobre, a mal pravdu, pretože z očakávaného útoku na červený dres vzišlo. Jednoducho mu došla energia a náročnosť tretieho týždňa mu vystavila tvrdú realitu o jeho kondícii. Tak na Tour, ako aj Vuelte stratil na svojej údernosti v kopcoch, a toto ôsme miesto v poradí mu môže pomôcť len tak, že bude pre neho potrebným impulzom pred nasledujúcou sezónou.

 

Scenéria Vuelty (© ASO / Unipublic / Luis Ángel Gómez / Gomez Sport)

 

Wilco Kelderman sa objavil na poslednú chvíľu v elitnej spoločnosti, holandský cyklista mal zaiste inú predstavu o tom, ako si bude počínať na Vuelte. Zranenie ho pripravilo o TdF a na španielsku GT dorazil priamo z tréningového cyklu. Úvodné dni zvládol výborne, ale potom v šiestej etape prišiel defekt a následné delenie pelotónu, čo ho pripravilo o podstatný čas. Následne sa vytrápil na prudkých cieľových kopcoch, na ktorých sa mu v minulom roku darilo a výraznejšie neohúril ani v časovke jednotlivcov, čo mal byť jeho tajný tromf. Podobne ako Rigoberto Urána vytiahol svoju najlepšiu formu až v Andorre a stačilo mu to aspoň na to, aby vybojoval Top 10. Tieto silné výkony na konci pretekov potvrdili jeho potenciál na Grand Tour, a aj keď si želal lepší výsledok, jeho nezlomná povaha a túžba dobyť Top 10 ukazujú na jeho veľký pretekársky charakter.