Veľký súboj vrchárov v Lombardii vyhral Pinot, ktorý sa zbavil Nibaliho, Bernala i Rogliča

 

 

 

Súboj o klasiku padajúceho lístia je dlhé roky ozdobou záveru sezóny. Vyhrávajú tu veľkí vrchárski šampióni často sólovým spôsobom. Už dlho, presne dvanásť rokov, sa tu neradoval aktuálny svetový šampión, takže na Alejandra Valverdeho sa upierali všetky oči. Navyše, v Lombardii sa ešte nikdy neradoval. Dvakrát bol druhý, ale v roku 2013 nestačil na Rodrígueza a o rok neskôr na D. Martina. Za to Vincenzo Nibali mal dnes šancu vymaniť sa z klubu dvojnásobných víťazov tohto podujatia, kde okrem neho a spomínaného Rodrígueza sú aj mená ako Phil Gilbert či Paolo Bettini alebo Bernard Hinault s Eddym Merckxom. Vzhľadom na jeho slabšiu formu sa však s trofejou v ruke čakali skôr iné mená ako Pinot, Urán, A. Yates či úspešní ľudia z MS Valverde, Bardet a možno i Woods.

 

 

Alejandro Valverde a Alberto Contador (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)

 

 

Trať bola veľmi podobná ako minulé roky. Z tých dôležitejších zmien môžeme spomenúť posledný kopec Monte Olimpino (1,7 km; 5,3 %) tri kilometre pred cieľom. Nahradil San Fermo della Battagliu (2,7 km; 7,2 %). Jeho vrchol však bol vlani až 5,3 km pred páskou na Lungo Lario Trento v Come. Súčasťou rozhodcovského zboru bol dnes aj Milan Dvorščík.

 

V prvej časti pretekov sa tradične vytovril početnejší únik. Ukázali sa v ňom Umberto Orsini a Alessandro Tonelli (2x Bardiani), Jonathan Restrepo (Kaťuša), Michael Storer (Sunweb), Marco Marcato (UAE), Florian Sénéchal (Quick-Step), Franck Bonnamour (Fortuneo) a Davide Ballerini (Androni). Partia sa držala pokope do najdlhšieho kopca Madonna del Ghisallo (9,1 km; 5,2 %), ktorý vrcholil 61 km pred páskou. Bolo to zapríčinené aj tým, že vzadu sa už začalo ísť rýchlejšie a ich náskok klesol pod dve minúty. Najodolnejšími boli Storer, Bonnamour, Tonelli a Orsini. Posledný menovaný sa pred mesiacom objavil na Okolo Slovenska.

 

 

Unikajúca skupina (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Práve na Madonna del Ghisallo sa začali diať veci. Z hlavného poľa vystrelil Jan Hirt (Astana) a viaceré celky sa rozhodli, že chcú mať vpredu pár volaviek a plánov B/C. A tak sa dopredu pustili aj ľudia ako Henao (Sky), Mohorič (Bahrain Merida) a ďalší. Movistar to ale nechcel pustiť, a tak sa dlhšie držali vpredu iba Hirt, Haig (Mitchelton) a Marcato, ktorý odpadol z čela.

 

Veľkým otáznikom tu každý rok býva októbrové počasie. Aj v Lombardii ale v týchto dňoch majú babie leto, a tak si pretekári mohli užiť príjemných 22 stupňov a polooblačno.

 

V rýchlom slede nasledovalo stúpanie Colma di Sormano (6,7 km; 8,7 %). Tam sa vpredu udržiavala spomínaná štvorka ako pozostatok úniku, no pelotón už bol minútu za nimi. Medzi skupinami sa ešte zdržiaval Jack Haig. Po jeho dostihnutí sa poskladali na čelo stále veľkého balíka jazdci LottaNL - Jumbo. Následne prišiel atak Primoža Rogliča. Zareagovať sa snažili borci Bahrajnu-Merida, no tento prakvapujúci atak 49 km pred páskou bol likvidačný pre množstvo ľudí v hlavnej skupine.

 

 

Primož Roglič atakuje (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Štvrtého muža Tour de France súperi nechceli pustiť, jeho náskok bol iba pársekundový. Do vrcholu prudkého kopca mu ostávali dva kilometre. Všetci vedeli, že ho potrebujú dobehnúť ešte pred vrcholom, lebo je perfektným zjazdárom. Už takmer hore veľmi svrbeli nohy Thibauta Pinota (FDJ) a vyzerazil za Slovincom. Chytil sa ho Vincenzo Nibali (Bahrain Merida) a obaja prešli vrcholom ako prví, keď si v prudkom úseku poradili s Rogličom. Ten sa ich snažil doraziť v zjazde.

 

Štartové pole sa poriadne zredukovalo a ešte aj Romaina Bardeta s Enricom Masom zhodil divák s veľkým objektívom fotoaparátu. Bolo otázne, kto tam bude spolupracovať. Veľmi rýchlo si v zjazde vypracovalo čelné duo náskok štyridsiatich sekúnd. Stále šiel na prvej pozícii technickejší Nibali. Primož si ich dorazil 39 km pred páskou. Za nimi sa v zjazde odpútal Egan Bernal (Sky), ktorý tak len opäť dokazoval, že je úplne iným borcom ako väčšina Kolumbijčanov. Bola pred ním ale veľmi ťažká úloha doraziť čelné trio. Na nasledujúcej rovine nemohol mať pri sólovej jazde šancu.

 

Tridsaťtri kilometrov pred páskou skončil najdlhší zjazd a Bernalovi sa podaril husársky kúsok, keď skupinu pred sebou už videl. Boli sme zvedaví, či mu to dajú trochu vyžrať a nebudú chcieť, aby si ich dorazil, ale rozhodli sa nekomplikovať mu to a nerobili problémy. Následne začali všetci pekne spolupracovať a za nimi právom nastala panika a veľká cukatúra. Skúšali to tam Teuns, Woods či Valverde, ale potrebovali k sebe ďalších ľudí. Trištvrte minúty nemohli proti superfavoritom vpredu odtiahnuť osamote a ani vo dvojici.

 

 

Ilustračný záber (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Skupina sa napokon rozrástla asi na dvadsať ľudí, takže konečne sa tam začalo viac spolupracovať, no boli tam aj kolegovia pretekárov na čele, takže zďaleka to nebolo ideálne. Najviac ťahal Daniel Martínez z EF Education a z jeho tieňa nevychádzal spokojný Pozzovivo. Movistar tam nemal ľudí a Valverde ťahať nechcel. Vyzeralo to tak, že je vybavené hoci obe zostávajúce stúpania ešte mohli priniesť divy.

 

Pod Civiglio (3,9 km; 10,4 %) dorazila čelná partia s náskokom štyridsiatich sekúnd a za nimi sme už očakávali ataky ďalších favoritov. Prvá selekcia ale prišla vpredu. Strašne silne vyzeral Pinot, ktorý "odpáral z háku" najprv Rogliča a potom aj Bernala. Nibali sa ho držal. Za nimi sa chvíľu podujal ťahať skupinu Tim  Wellens (Lotto Soudal), neskôr Rafal Majka (Bora) a tak Daniel Martin (UAE). Valverde ale ideálne nevyzeral, pohyboval sa na chvoste skupiny a napokon z nej aj odpadol.

 

Pinot s Nibalim si dalej šli za svojim cieľom, no Pinot už v tomto kopci vyskúšal slávnejšieho súpera. Za nimi došli domestici, takže museli už ísť lídri. Prvý raz sa aktivitou ukázal Rigoberto Urán (EF Education). Pinot predsa len zlomil Nibaliho tesne pod vrcholom. Za nimi sa odhodlal na sólo stíhanie Daniel Martin (UAE).

 

 

Vincenzo Nibali a Thibaut Pinot (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Desať kilometrov pred pásku sme mali vpredu osamoteného Pinota, za ním s mankom dvadsiatich sekúnd Nibaliho a s mankom štyridsiatich sa spojili Martin s Majkom. A tesne pod záverečným kopcom ich dobehol aj Wellens.

 

Pod Monte Olimpino (1,7 km; 5,3 %) prišiel Pinot s náskokom tridsiatich sekúnd na Nibaliho. V tejto forme mal Francúz všetko jasne v rukách. Nemohlo mu už vadiť ani to, že za ním sa skupina prenasledovateľov rozrástla a dobehla aj Nibaliho. Bol tal ale stále výborne jazdiaci Pozzovivo, ktorý mohol zabojovať o druhú priečku.

 

Thibaut Pinot predviedol svoj životný výkon na jednorazových pretekoch a mohol porozmýšľať, aké víťazné gesto predvedie. Za ním si po druhú pozíciu paradoxne prišiel Vincenzo Nibali, ktorý sa vrátil do skupiny, ale tam sa taktizovalo, a tak im znova nastúpil. Na pódium sa dostal ešte Dylan Teuns (BMC), ktorý vyhral špurt skupiny pred Uránom, Wellensom a I. Izagirrem.

 

 

Video dojazdu Thibauta Pinota

 

 

Francúzsky cyklista nevyhral Lombrdiu od deväťdesiatych rokov, keď sa to podarilo Laurentovi Jalabertovi. Pinot korunoval fantastický záber sezóny, keď vyhral dve etapy na Vuelte, výrazný bol aj v Innsbrucku a v stredu vyhral svoju prvú prestížnu jednorazovku Miláno - Turín. Teraz sa dostal ešte vyššie - k záverečnému monumentu roka. Mimochodom, je len druhým Francúzom za posledných desať rokov s triumfom na klasike veľkej päťky. V San Reme sa pred dvoma rokmi radoval jeho kolega Démare.

 

Preteky dopadli podľa očakávania a na náročnej trati to bol súboj tých najodolnejších vrchárov. Vo vzduchu bol cítiť záver sezóny a ukázali sa najmä tí, ktorí mali formu aj v predchádzajcich týždňoch, hoci práve majstrovi sveta už preteky nevyšli. Naopak, tradične perfektne sa pripravil Nibali, no Pinot bol dnes silnejší. Ťažko povedať, či by Pinot vyrazil už na Colma di Sormano hodinu pred dojazdom aj keby vpredu nebol Roglič, možno sa to dozvieme z jeho vyjadrení.

 

 

Pódium (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)

 

 

 

 

 

 

Videosumár pretekov

 

 

 

 

61 km: Madonna del Ghisallo (9,1 km; 5,2 %)

47 km: Colma di Sormano (6,7 km; 8,7 %)

14 km: Civiglio (3,9 km; 10,4 %)

3 km: Monte Olimpino (1,7 km; 5,3 %)