Na kockách sa znovu darilo Quick-Stepu, vytiahli sa aj EF Education a Kristoff

 

 

Pódium Okolo Flámska (© Deceuninck - Quick-Step Cycling Team / Getty Images)

 

 

 

Deuceninck - Quick-Step potvrdil svoj klasikársky status. Belgický celok ovládol Paríž - Roubaix, vo Flámsku získal pódium a predtým sa naštartoval na E3. Tímová presila, početná výhoda oproti konkurencii v rozhodujúcich momentoch fungovala aj v tomto roku, hoci sa nenašiel medzi nimi jeden cyklista, ako v minulej sezóne Niki Terpstra, ktorý by vyčnieval nad ostatnými. Do tejto úlohy sa takmer dostal Zdeněk Štybar, keď sa výborne javil na E3 a G-W, ale pred Ronde ochorel a jeho guráž na bergoch vyšumela. Na P-R zase zachytili rozhodujúci nástup iní borci Quick-Stepu.

 

Najlepší tímový výkon predviedli na Roubaix, keď do najlepšej osmičky dostali až štyroch jazdcov, a všetci títo striehli vo finále na nástupy ostatných favoritov. Na čele pretekov sa objavili Gilbert s Lampaertom, vzadu striehli na šancu Štybar a Sénéchal, ktorí boli pripravení na opačné garde. A tímovú súdržnosť parádne deklarovali aj na E3, keď prinútili súperov reagovať na Jungelsov silný nástup a tým pádom si priviesť relatívne sviežeho Štybara na cieľovú čiaru.

 

 

Štybar, Jungels i Van Avermaet (© Deceuninck - Quick-Step Cycling Team / Getty Images)

 

 

Český pretekár vybojoval svoje prvé flámske triumfy (Omloop, E3), dostal sa do perfektnej formy, ale na monumentoch mohol dosiahnuť ešte viac. Zdravotná indispozícia na Ronde ho musí veľmi mrzieť a najmä to, že sa nemohol zapojiť do kľúčovej bitky na posledných dvoch stúpaniach, čo by bolo presne podľa jeho gusta. Philippe Gilbert nebol taký razantný na bergoch, ale prežil jeden fantastický deň, kde naplnilo zažiarilo jeho majstrovstvo, a úspech na Roubaix zatieni všetko ostatné. Yves Lampaert bol silný, pre zostavu mimoriadne prospešný, ale stále mu chýba ešte kúsok, aby sa vyrovnal tým úplne najlepším na kockových stúpaniach. No Roubaix mu sedí parádne. Vynikajúce danosti na severské klasiky objavil v sebe Bob Jungels, ktorý môže v budúcnosti nasledovať Gilbertov príklad, a do popredia sa začínali tlačiť Asgreen so Sénéchalom. Najmä dánsky jazdec si urobil veľké meno na Ronde.

 

V celku EF Education First oslavovali senzačnú výhru na Okolo Flámska, ale tým úspešným mužom nebol dlhoročný líder Sep Vanmarcke. Vynikajúce obdobie má za sebou Alberto Bettiol, ktorý sa v tomto roku náramne zlepšil na krátkych a výbušných kopcoch. Najskôr to ukázal na Tirrene, potom na E3, kde bral štvrté miesto, a napokon exceloval na Ronde s mimoriadnym nástupom na Oude Kwaremont. Forma talianskeho pretekára sa nezjavila na flámskom monumente z ničoho nič, ale signalizovali ju predchádzajúce výsledky. Bettiol dosiahol na Ronde to, o čom snívajú všetci klasikári. Ujsť súperom na posledných bergoch a všetkých poraziť na výkon.

 

 

Krátky zostrih Okolo Flámska

 

 

Pri jeho triumfe sa ukázalo odhodlanie celej americkej zostavy. Do potrebnej formy sa dostal Sebastian Langeveld a patrične to bolo vidno na obidvoch monumentoch. Špeciálnou kapitolou bol Sep Vanmarcke. Tradičný nešťastný okamih ho navštívil pri páde na E3, ale napriek zranenému kolenu sa dokázal vyšvihnúť na najdôležitejších klasikách. Najprv na Ronde odviedol kusisko práce pre Bettiola a následne na P-R patril medzi najsilnejších jazdcov na trati a mohol bojovať o titul. Len keby ho nezastihli mechanické problémy a tá jeho večná smola. Napriek zraneniu počas monumentov bojoval ako lev, a aj keď nedosiahol želané výsledky, musel byť spokojný, že stále patrí medzi najkvalitnejších jazdcov na kockovom teréne.

 

Na dôležité víťazstvo siahol aj Alexander Kristoff a po dlhom čase sme ho videli v jeho obávanom prevedení. Ťažkú edíciu G-W prežil na čele pretekov v spoločnosti tridsiatich jazdcov, a potom sa konkurencia mohla presvedčiť, že jeho rýchle nohy na konci náročného podujatia nepatria do minulosti. Nórsky jazdec si spomenul na svoje najväčšie výhry, hneď dostal veľký apetít, lebo jeho výkonnosť dosiahla vynikajúce parametre, a tretie miesto na Ronde mu nespadlo z neba. Na bergoch sa držal ako kliešť v hlavnej skupine a chýbalo mu len máličko, aby dostal šancu šprintovať o víťazstvo. Na jeho škodu sa však stále nevie presadiť na Roubaix, aj tentoraz ho zabrzdilo niekoľko defektov.

 

 

Kristoffov triumf na Gente (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

     

Tímová rošáda neubrala nič na kvalite Grega van Avermaeta, ale napriek tomu veľké víťazstvo nevybojoval. Pritom patril medzi favoritov s najvyššou a najstabilnejšou výkonnosťou. Na E3 dokázal v závere roztrhať skupinu favoritov, ale titul mu zobral Štybar. Na Ronde patril k tým, ktorí disponovali najväčšou silou na bergoch, aby stíhali Bettiola, no táto misia nevyšla, a aj vo finále na P-R sa snažil ešte niečo vymyslieť, aby chytil vedúcich jazdcov. Draho však zaplatil za nepozornosť v kľúčovom okamihu. Belgický cyklista splnil svoju domácu úlohu, pripravený bol výborne, ale na klasikách to niekedy nestačí na získanie úspechu.

 

Medzi hlavných aktérov patril Wout van Aert. Na bergoch a krátkych stúpaniach pôsobil vynikajúco a jeho výkony na E3 a G-W ho právom radili do skupiny hlavných favoritov pred monumentmi. Na Ronde a Roubaix si siahol na dno síl a do cieľa prišiel totálne vyčerpaný, no bez želaného výsledku. Ešte len 24-ročný jazdec urobil v tomto roku výrazný klasikársky pokrok, ale akoby stále potreboval nejaký čas, aby sa úplne pretransformoval na dlhú a brutálnu bitku na ceste. Už v budúcom ročníku však bude nepochybne patriť medzi tých jazdcov, ktorí budú na klasikách tým najrozhodujúcejším činiteľom. V tomto smere stojí za zmienku aj Mathieu van der Poel, ktorý bol mimoriadne silný na Ronde, kde udivoval svojím zrýchlením na bergoch a aj kvalitným šprintom, preto sa môžeme tešiť na ich pokračujúcu rivalitu, ktorá by sa mala presunúť na severské klasiky.

 

 

Triumf Van der Poela na DDV (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

V úzkej skupine favoritov sa ušlo miesto aj pre Olivera Naesena. Jazdec tímu Ag2r disponoval výbornou formou, čo ukazovala na bergoch a najmä na G-W, kde v šprinte hlavnej skupiny dokázal uchmatnúť tretie miesto. Na Ronde doplatil na chorobu, ale napriek tomu zanechal veľmi dobrý dejom, a na Roubaix finišoval v druhej skupine favoritov. Nedosiahol síce prelomový výsledok, ale z roka na rok sa zlepšuje, a to bolo dôležité pre jeho sebadôveru. Tiesj Benoot a Jens Keukeleire boli na kockách dobrí, ale chýbal im ten povestný krôčik, aby mohli bojovať o tituly.

 

Výbornú klasikársku jar prežil Matteo Trentin, ktorý sa výkonnostne priblížil k tým najlepším na tomto teréne, no na monumentoch bolo vidno, že mu došli baterky. Jeho forma sa držala na vysokej úrovni od začiatku februára. Medzi prekvapenia kockových monumentov patril Nils Politt. 25-ročný nemecký jazdec zaujal útočným štýlom na Ronde a pri tom všetkom dokázal skončiť na siedmej pozícii. A ešte výraznejšie sa vytiahol na Roubaix. Opäť vytiahol útočnú cyklistiku a vo finále s ním vydržal na kockách iba Gilbert.

 

Peter Sagan neukázal počas severských klasík takú výkonnosť ako v minulom roku. Na štyroch najdôležitejších podujatiach sa nepredstavil vo svojej maximálnej forme a tá je vždy potrebná na tomto teréne. Jeho výkony postupne gradovali, najlepšie nohy a najväčšie majstrovstvo ukázal na Paríž - Roubaix, kde chcel ostatným diktovať svoje podmienky.

 

 

Peter Sagan na Kwaremonte (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

Na E3 sa predstavil prvýkrát na kockách v tejto sezóne a na jeho výkone to bolo badať. Vo finále ho síce zastihli mechanické problémy, no po pretekoch priznal, že z vedúcej skupiny ho dostala nielen pokazená prehadzovačka, ale aj kondícia. Gent - Wevelgem ho zastihol v "old school" jazde, keď sa dostal vo veterných podmienkach veľmi rýchlo na čele pretekov a bojoval dlhú dobu v malej skupinke. Tento pokus napokon nevydržal až do cieľa, no Sagan ukázal veľkú chuť pretekať.

 

Na Ronde bolo vidno, že na bergoch nedokáže vytvoriť selekciu v skupine favoritov, a mal čo robiť, aby sa s nimi udržal až do cieľa. Po odhodlanom výkone sa mu to podarilo, a aj keď z toho nebol z jeho strany demonštratívny výkon, za odhodlanie a jazdeckú urputnosť sa vôbec nemusel hanbiť. Na trati až do samého konca príkladne bojoval o čo najlepší výsledok. Paríž - Roubaix potvrdil trend jeho stúpajúcej formy a už to bol slovenský šampión, ktorý rozdelil skupinu favoritov definitívnym spôsobom. Na tvrdých kockách pôsobil znovu silným dojmom a dlhý čas mal situáciu pod kontrolou vo vedúcej skupine, ale presila Quick-Stepu a drsný Polittov nástup ho pripravili o možnosť obhájiť titul. Aj keď sa nedostal na stupne víťazov, ukázal, ako sa má jazdiť na kockových monumentoch. Ak by boli klasiky posunuté o čosi neskôr alebo by absolvoval bezproblémovú prípravu, jeho umenie by určite znovu zažiarilo naplno.