Na Gire využil Carapaz svoju šancu, Nibali nestráca kvalitu, Roglič mal získať viac

 

 

 

Richard Carapaz sa stal prekvapujúcim víťazom pretekov, ale určite nie nezaslúženým. Akonáhle sa objavili kopce, nenápadne sa posúval v poradí a jeho výkon postupne gradoval, až napokon nikto nedokázal prelomiť jeho formu a vrchársky val Movistaru. Dôležitým miestom bola už štvrtá etapa, v ktorej zostal na čele pretekov a vďaka výhre s bonifikáciami si polepšil pred Nibalim o 28 sekúnd. Kľúčové momenty pretekov sa však uskutočnili v trinástej a štrnástej previerke, kde Carapaz predviedol dva silné nástupy, a počas týchto dní sa vyšvihol z ôsmeho miesta až na líderskú pozíciu.

O titule rozhodlo, že na Lago Serrú nepristal na taktickú hru Nibaliho s Rogličom a na vrchole získal na túto dvojicu pekný náskok. Aj na druhý deň sa odohral podobný scenár, ale s výraznejším rezultátom. Favoriti sa opäť strážili a ekvádorský pretekár predviedol na San Carlo to, čo sa nepodarilo nikomu z nich. Na ťažkom stúpaní dokázal odísť zo skupiny kandidátov na titul a svoju sólovú jazdu dotiahol do konca dokonalým spôsobom, pretože nikto z jeho súperov si v tom čase ešte neuvedomil, akú veľkú chybu spravili. V cieľovej destinácii Courmayeur vybojoval na konkurenciu dve minúty, a to bolo príliš veľa.

 

 

Zostrih rozhodujúcej, štrnástej etapy

 

V poslednom týždni už vytiahol v ružovom drese fazónu skúseného mazáka na GT. Na Mortirole eliminoval s tímovou podporou Nibaliho hrozbu, cesta do Anterselvy videla jeho stále silné nohy a ak niekto chcel ohroziť lídra pretekov  v dvadsiatej etape, na Passo Manghen definitívne všetci pochopili, že Carapaz (s Landom po boku) je neriešiteľný problém. Ekvádorský cyklista vo veku 26 rokov dosiahol   veľkolepé víťazstvo a potvrdil pri tom, že jeho danosti náramne pasujú na trojtýždňové podujatie. Ani na konci pretekov jeho výkonnosť neklesá, v kopcoch je nesmierne silný, sebavedomý a nebojí sa ani útočiť. Na druhej strane ak chce naďalej napredovať, musí sa zlepšiť v časovke, lebo Nibali s Rogličom boli v tejto disciplíne jasne lepší, a Carapaz vyhral maglia rosa aj preto, že bol podcenený v závere druhého týždňa. A to už na ďalšej GT nikto neurobí.

                     

 

Pódium (© LaPresse/Gian Mattia D'Alberto)

 

 

Vincenzo Nibali sa perfektne pripravil na súboj o svoj tretí triumf na Gire, čo na trati patrične predviedol, ale po boji si musel uvedomiť, že urobil jednu chybu. Bol príliš zamestnaný Rogličom a pri tom si nevšimol, že pod nosom mu rastie ešte silnejší protivník. V spomínanej trinástej a štrnástej etape stratil na Carapaza dokopy 3:13, čo bolo rozhodujúce. Ak by ho v tom momente vyhodnotil ako skutočnú hrozbu a pracoval by na eliminácii jeho náskoku, Giro mohlo mať oveľa dramatickejší finiš. Vo všetkých troch časovkách bol totiž jasne silnejší ako jazdec tímu Movistar a počas ITT na neho nazbieral čas až 2:03.

V každom prípade po minuloročných nevydarených predstaveniach na GT sa znovu dostal do svojej najlepšej formy a stále to stačí na to, aby na najťažších etapových podujatiach bojoval o titul. Spomínané jazdy proti chronometru ho držali na želanej pozícii pred príchodom do kopcov. V horách druhého týždňa najskôr zameral radar iba na Rogliča a útočiť začal od pätnástej etapy. Na kopci Civiglio ho udržal len Carapaz – ten najnepríjemnejší súper.

Potom ukázal agresívnu jazdu na Mortirole a v istom zmysle dostal pod tlak Movistar, ale španielska zostava sa nezlomila a ešte z toho aj v cieli vyťažila, keď spoločne odpárali Rogliča. Očakávalo sa, že Nibali bude lietať v kopcoch tretieho týždňa, ale prišla Anterselva a domáci miláčik ukázať menšiu slabosť. V poslednej horskej previerke už nemal energiu zlomiť Carapaza, no stále absolvoval ťažké finále s potrebným elánom, aby udržal druhé miesto v poradí. V takejto silnej konkurencii to bol pekný výsledok a tešiť ho môže najmä to, že bol silnejší ako mnohí mladší súperi. Jeho odolnosť na trojtýždňové preteky nič neubrala na svojej kvalite, v horách vie udrieť, keď to potrebuje, a stále má  aj dobrú časovku, čo mu v tomto roku skutočne mohlo zaručiť ružový dres.

 

 

 

Primož Roglič ako hlavný favorit na titul skončil tretí. Slovinský cyklista nikdy nedosiahol lepší výsledok na Grand Tour, ale vzhľadom na vývoj pretekov to môžeme považovať aj za sklamanie. V úvodných dvoch časovkách deklasoval konkurenciu a pred kopcami si vybudoval v poradí veľmi slušný náskok, čo mu poskytovalo priestor aj na isté kalkulácie v horských previerkach. Na konci druhého týždňa bol plne zamestnaný len Nibalim, až sa diskrétny Carapaz votrel do jeho priazne. V dvanástej a trinástej etape ešte mohol využívať svoj náskok na taktickú jazdu, ale potom už musel v kopcoch zabrať. Ale nešlo mu to podľa predstáv a očakávaní.

V klasikárskom dojazde vedúcom do mesta Como sa ešte mohol utešovať sériou nešťastných udalostí, ale v horských etapách tretieho týždňa vždy ťahal za kratší koniec. Na Mortirole ho zachránila od katastrofy pomoc od Mollemu s Yatesom,  najlepšie nepôsobil ani v Anterselve a do ťažkostí sa dostal aj v dvadsiatej etape. V druhej časti pretekov nepodal svoj najlepší výkon a dôležité horské etapy ukázali, že v tomto teréne sa nevyrovnal špičkovým vrchárom. Jeho výkonnosť mohol ovplyvniť pád v pätnástej etape, spomínali sa aj žalúdočné problémy, no aj tak v kompletnom horskom programe pôsobil až príliš ustráchane. Bez potrebnej tímovej podpory nechcel pred tretím týždňom urobiť ani jedno šliapnutie navyše, ale na konci pretekov musel tvrdo bojovať, aby obhájil aspoň pódium. Chcel dosiahnuť viac, ale musí byť spokojný s tým, čo vybojoval. Na Gire sa veľa naučil a na budúcej Grand Tour, keď pôjde na výsledok, bude nepochybne silnejší a sebavedomejší.

 

 

 

Mikel Landa sa dostal presne do tej pozície, v ktorej sa už nikdy nechcel objaviť. Doplatil na zlý prvý týždeň a slabé výkony v obidvoch časovkách, po čom len ťažko hľadal motiváciu. Urobil dobre, že sa nevzdal a začal atakovať hneď v dvanástej etape. V kopcoch skutočne patril k tomu najlepšiemu, spolu s Carapazom boli asi vôbec najsilnejší, a postupne sa prepracoval z priebežnej tridsiatej priečky až na stupne víťazov. V tom čase už bol rozbehnutý aj Carapaz a akonáhle sa dostal do ružového, Landa musel najmä pomáhať. Ale aj tak hľadal možnosti, ako si polepšiť v poradí, no nikdy to nebolo na úkor maglia rosa. Bol skvelý na Mortirole a kľúčovú úlohu zohral aj na Passo Manghen. V záverečnej horskej etape chcel vybojovať etapový triumf, ale ani tam mu šťastie neprialo, a vo Verone mu chýbalo len osem sekúnd, aby zakončil svoju triumfálnu jazdu v kopcoch na stupňoch víťazov. Mikel Landa patril k najdôležitejším mužom druhej časti pretekov a bez neho by ani Carapaz nepôsobil na trati tak sebavedome. Stále mu však niečo bráni v tom, aby na GT naplno rozbalil svoj ohromný potenciál.

 

Bauke Mollema sa dostal šiestykrát do najlepšej desiatky na GT a lepšie skončil len na Vuelte v sezóne 2011, kde bral štvrté miesto. Dobre sa rozbehol v prvých časovkách, no pre úspech v poradí musel podať kľúčové výkony aj v kopcoch. Statočný únik predviedol v trinástej etape vedúcej na Lago Serrú, kde poskočil na štvrté miesto v poradí, no táto snaha  ho potom limitovala v nasledujúcich dňoch, keď na San Carlo a Civiglio nebol schopný zostať pri kandidátoch na titul. V treťom týždni zvykne mávať slabšie momenty, ale na svoje pomery ho zvládol výborne a pomohlo mu aj to, že súperi, ktorí skončili v poradí za ním, nejazdili na konci pretekov razantnejšie. Na Mortirole musel hasiť nepríjemnú situáciu,   no kvôli Majkovmu zaváhaniu sa posunul na piatu priečku a tam vydržal až do konca. Na pretekoch sa našli aj silnejší vrchári, čo bolo vidno v rozhodujúcich chvíľach podujatia, ale v takejto konkurencii obsadil Top 5, čo sa nepodarilo ani niektorým favoritom, ktorí už na GT poznajú slávu stupňov víťazov.

 

 

 

Rafal Majka dlho predvádzal vynikajúce vrchárske výkony a na začiatku tretieho týždňa patril k reálnym kandidátom na stupne víťazov. Lenže v tom najhoršom čase sa dostal do krízy. Na Mortirole sa poriadne vytrápil, ale ku cti mu slúži, že neprestával bojovať a zostal v klasifikácii. Nevoňala mu ani Anterselva, prepadol sa na siedme v GC, no v záverečnej časovke vytiahol svoju súťaživosť a ešte sa prepracoval o pozíciu vyššie. Po dlhom čase sa predvádzal vo svojej najlepšej vrchárskej forme, no dva zlé dni ho pripravili o lepší výsledok. Ale určite má na čom stavať v druhej časti sezóny.

 

 

Miguel López nepotvrdil vysoké ambície. Hneď v prvej etape zaujal skvelým výkonom v ITT, ale tá druhá dopadla pre neho zle. Podobne ako Landa v kopcoch vyrazil okamžite do ofenzívy, ale na rozhodujúcich stúpaniach ho zvykli zastaviť nečakané problémy ako na Lago Serrú, kde ho zradila prevodovka. Predviedol niekoľko zrýchlení, ale ten skutočne silný nástup ukázal len na San Martino, keď už strácal v poradí značný čas a dostal voľnosť od ostatných favoritov. Na Mortirole bol síce najrýchlejší, ale žiadny výsledkový obrat sa tam nekonal, lebo vo finále dorazil do cieľa úplne vyčerpaný a na Carpaza s Nibalim stratil. Atakovať z diaľky sa pokúsil v poslednej horskej etape, ale tam jeho aktivitu pokryl Movistar, a následne sa už len prezentoval bitkou s fanúšikom a slabým výkonom v záverečnej časovke. Kolumbijský jazdec vôbec nevyužil horské možnosti Gira a na Landovom príklade bolo vidno, že aj po veľkej strate po ITT sa dalo pekne posúvať  poradí.

 

 

Miguel López (© LaPresse/Massimo Paolone)

 

 

Simon Yates nenapravil minuloročné sklamanie a z podujatia odchádza asi ešte viac zdecimovaný ako po predchádzajúcej edícii. V prvej časovke bol ešte silný, ale tá druhá ho úplne rozhodila a od druhého týždňa bolo vidno, ako musí zbierať motiváciu, aby zostával pozitívne naladený. No potrebné výkony v kopcoch neprichádzali. V pätnástej a šestnástej etape síce ukázal zlepšenie, ale náročnosť tretieho týždňa ho úplne zmorila a definitívne sa zakorenil na ôsmej priečke v GC. Toto Giro ho muselo naučiť nové poznatky a budeme zvedaví,  ako ich zúročí v nasledujúcich pretekoch.

 

 

Pavel Sivakov naplno využil príležitosť, ktorú dostal v tíme Ineos, a bez tlaku si mohol prvýkrát v kariére vyskúšať jazdu počas troch tvrdých týždňov. Zlomovým výsledkom bol jeho výkon na Lago Serrú, kde skončil v ťažkej etape deviaty a dostal sa do najlepšej desiatky. A už odtiaľ nevypadol. O biely dres prišiel na Mortirole, López bol jednoducho silnejší, ale dôležité bolo, že ho nezlomila ani náročnosť tretieho týždňa a vynikajúci výkon predviedol aj v poslednej horskej etape. Hoci Pavel Sivakov zatiaľ pôsobil v tieni Bernala, lepšie výsledky už dosiahol v minulom roku aj Iván Sosa, ale jeho talent sa dostal na scénu v tom najlepšom čase a určite ho čaká skvelá budúcnosť.

 

 

Ilnur Zakarin sa napokon prepracoval do najlepšej desiatky, ale dokázal to len na samom konci pretekov. Ruský jazdec predvádzal nevyrovnané výkony. Medzi jeho vrcholy patril triumf na Lago Serrú po celodennom úniku, no potom sa jeho nohy zasekli a na druhý deň sa prepadol z tretej priečky až na jedenástu. Dlho mu trvalo, kým sa z toho nezviechal a medzi najlepšími sa objavil len v záverečnej horskej etape. Zakarin nedokázal bojovať na najvyššej úrovni s mnohými favoritmi a ponúkol takmer identický výkon ako v minulom roku na TdF. Aj tam sa väčšinou trápil, ale vyšli mu posledné etapy a vybojoval Top 10. Stále to však nie je ten jazdec, ktorý v sezóne 2017 skončil na Vuelte na treťom mieste.