Egan Bernal vyhral svoju prvú Tour, Thomas nedokázal obhájiť, Alaphilippe zažiaril

 

 

 

Egan Bernal naplno zažiaril pri svojej druhej účasti na TdF. Pritom ako 22-ročný nebol jasným lídrom tímu, ale všetko dostal na svoju stranu po príchode do Pyrenejí. Počas celých troch týždňov jazdil na stabilne vysokej úrovni a ku koncu pretekov jeho sila ešte rástla, čo je vzácna vlastnosť aj medzi vyzretými jazdcami na celkové poradie. Po TTT sa zaradil na ôsme miesto v poradí a potom už neklesol nižšie. Pôsobil ako spoločný líder s Thomasom, ale na vrchole La Planche pracoval na neho, a keď welšský kolega odviedol vynikajúci výkon v ITT, Bernal na neho strácal už 86 sekúnd a všetko smerovalo k tomu, že podobne ako minulý ročník bude plniť úlohu luxusného pomocníka.

Lenže oproti predchádzajúcej sezóne kolumbijský cyklista výrazne dospel a na trati dokázal maximálne využiť to, v čom je najlepší. V časovke jednotlivcov nepodal ideálny výkon, ale hneď na druhý deň, na vrchole Tourmaletu, už vytiahol svoje vrchárske kvality a aj potrebné zotavenie, na čo niektorí favoriti doplatili. Zároveň to bol zlomový moment, keďže bol silnejší ako Thomas a odvtedy museli aj v Ineose brať vážne jeho schopnosti. Predpoklady sa naplnili a Bernal porazil Thomasa v internom súboji aj na Prat d'Albis, vo Valloire a na Iserane. Doslova lietal v kopcoch v rozhodujúcich momentoch pretekov a v treťom týždni bol bezkonkurenčný.

Jeho útoky predvádzané s ľahkosťou dostávali súperov do kolien, ale Bernal nie je len klasickým vrchárom, ktorý čaká na najťažšie horské etapy. Jeho časovka je tiež na vysokej úrovni, aj keď to tentoraz nepotvrdil, ale bude to pre neho dobrá skúsenosť do budúcnosti. Už v takomto mladom veku pôsobí vyspelým dojmom, zvláda aj nervózne momenty bez toho, aby robil na trati chyby, v pelotóne jazdí pozorne a nechá sa poučiť od skúsenejších. Preto sa práve on stal prvým kolumbijským cyklistom, ktorý zvíťazil na Tour, pretože jeho krajanom akoby chýbali tieto vlastnosti, bez ktorých sa nedá ovládnuť TdF. Egan Bernal urobil prelomový krok vo svojej stále začínajúcej kariére a jeho spojenie s tímom Ineos bude v nasledujúcich rokoch mimoriadne prospešné pre obidve strany. Ale desivé pre konkurenciu.

 

 

 
Geraint Thomas si trúfal obhájiť titul, po ITT si vybudoval  pole position, ale zatienil ho mladší kolega. Po komplikáciách v príprave a hektickom období po minuloročnom triumfe však zostal v najvyššej lige, potvrdil svoj status a s týmto musí byť nadmieru spokojný. Ako už bolo povedané, po prvom týždni a časovke jednotlivcov mal všetko po svojich rukách. Na La Planche okamžite zahodil dohady o tom, či po nedokončení Okolo Švajčiarska dorazí na Tour v želanej forme. Prvé dôležité etapy zvládol výborne a po ITT sa dostal na druhé miesto v klasifikácii za Alaphilippa a s výrazným náskokom na všetkých hlavných súperov, ale nestačilo mu to.

Hneď na vrchole Tourmaletu mu ušli niektorí jazdci, na Prat d'Albis zase nechal pred sebou Pinota, Bernala s Buchmannom a na Galibieri s Iseranom bol znovu silnejší jeho mladší tímový spolujazdec. Proti viditeľne lepšiemu Bernalovi na konci pretekov sa nemohol postaviť, preto musí prijať všetkými desiatimi výsledok, ktorý dosiahol. Udržal svoju výkonnosť na vysokej úrovni počas celých troch týždňov, v poradí si dokáže pomôcť časovkou ako málokto a pri tom všetkom patrí medzi kvalitných vrchárov. Lenže pred rokom dokázal ešte zrýchliť na vrchole kopca (La Risére, Alpe d'Huez), keď boli všetci na limite, a to mu momentálne chýbalo a to bol hlavný rozdiel oproti Bernalovi. Teraz len musí zistiť, či to zapríčinilo to chýbajúce percento v príprave, alebo jednoducho nemá také kvality ako prirodzení vrchári.

 

 

Geraint Thomas (© A.S.O. / Pauline Ballet)

 

Steven Kruijswijk to dokázal a ako 32-ročný definitívne vybojoval stupne víťazov na Grand Tour. V minulej sezóne na Vuelte prišiel o pódium v dvadsiatej etape a pred tromi rokmi ho vyzliekol na Gire z ružovej nepríjemný pád v klesaní v devätnástej etape a napokon skončil štvrtý. Aktuálny ročník Tour mu veľmi sedel kvôli veľkému počtu dlhých a tempárskych stúpaní, ktoré sú jeho doménou. Proti nemu však stála silná konkurencia, ale za výdatnej tímovej podpory sa dostal na tretie miesto na sklonoch Val Thorens.

Na začiatku pretekov mu pomohol skvelý výkon Jumbo - Visma v TTT, ktorým mohol zamaskovať slabší finiš na La Planche. Výborne si poradil aj s časovkou jednotlivcov, po ktorej sa dostal na priebežné tretie miesto v GC, a pred svojimi obľúbenými ťažkými horskými etapami mal vytvorenú ideálnu východiskovú pozíciu. Lenže zjavil sa Bernal, Alaphilippe odolával a Kruijswijk sa prepadol na štvrté miesto po Galibieri. Musel útočiť a cítil sa dobre, preto bol veľmi sklamaný z toho, ako dopadla devätnásta etapa, kde chcel získať viac času. Našťastie jeho kolegovia sa maximálne obetovali pre jeho úspech a na Val Thorens definitívne dostali Alaphilippa mimo pódia. Kruijswijk si nemohol želať lepší finiš pretekov a zásluhu má na tom aj jeho odolnosť, keďže na pretekoch neprežil výrazne slabý deň. V Paríži mu vôbec nemuselo prekážať, že Bernal alebo Pinot vedeli v niektorých momentoch ešte zrýchliť. Jeho schopnosti nestoja na akcelerácii, ale rezistencii.

 

 

 

Steven Kruijswijk (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

Emanuel Buchmann potvrdil svoju stúpajúcu hodnotu a v silnej konkurencii finišoval na štvrtom mieste. Pred podujatím by bral miesto v Top 5 a teraz ho musí mrzieť, že na stupne víťazov mu chýbalo 25 sekúnd. Obidve časovky zastavili jeho rozlet a najmä v tej individuálnej nepodal stopercentný výkon. Veríme, že v okolí mesta Pau mohol byť rýchlejší o nejakých tých dvadsať sekúnd, čo by ešte zdramatizovalo bitku o pódium.

Podobne ako Kruijswijk sa presadzoval svojím tempárskym motorom na dlhých kopcoch, ale prekvapil na strmom La Planche, kde finišoval medzi najlepšími. Sympatickým dojmom sa prezentoval aj v najťažších pyrenejských etapách, keď zrýchlil na vrchole Tourmaletu a na Prat d'Albis išiel do akcie s Pinotom a Bernalom. Slabú chvíľku neprežil ani v Alpách, tri týždne zvládol na kvalitnej úrovni, ale v poradí sa už výraznejšie neposúval, jedine pred Alaphilippa. Jeho hlavní súperi boli na rovnakej úrovni a len maličkosti rozhodli o tom, že obsadil štvrté miesto. Na GT nedopadol nikdy lepšie, a keďže má len 26 rokov a veľkú tímovú dôveru, s týmito skúsenosťami a svojou skalopevnou kondíciou by mal na nasledujúcich GT opäť bojovať o stupne víťazov.

 

 

 

Emmanuel Buchmann (© A.S.O. / Pauline Ballet)

 

Julian Alaphilippe bavil, vytrápil favoritov a napokon skončil ako hrdina na piatom mieste. Domáci miláčik mal v pláne bojovať o etapy a na začiatku pretekov sa dostať do žltého, ale po tretej etape nemohol nikto tušiť, že maillot jaune bude nosiť až štrnásť dní. Jeho útok vedúci do mesta Epernay ukázal, že na krátkych a výbušných stúpaniach bude nesmierne dobrý, no všetkých prekvapil, ako si počínal aj na Tourmalete, Mur de Péguére, Izoarde alebo Galibieri. Najcennejšieho dresu sa nemohol zbaviť len tak a po výhre v časovke musela u kandidátov na titul zablikať červená kontrolka. Cez pyrenejské etapy sa ho nepodarilo zlomiť a srdnato bojoval aj v Alpách, ale napokon musel priznať kapituláciu. Nebolo možné udržať v kopcoch vysoké tempo jazdcov na GC, ktorí sa na to pripravovali niekoľko mesiacov, kým on sa držal v popredí aj zásluhou nesmiernej vôle.

Ak by udržal líderskú pozíciu až do Paríža, bola by to obrovská senzácia. Ak by skončil na stupňoch víťazov, bol by to nečakaný a fantastický výsledok. Piata priečka v poradí stále prekračuje horizont toho, čo sme si mysleli o ňom, že dokáže. Julian Alaphilippe prekonal na Tour svoje hranice, ale pri tom zostal tým jazdcom, ktorý sa cyklistikou stále baví. Vyhral dve etapy, v žltom pomáhal spolujazdcom rozbiehať šprintérsky vláčik, sám obraňoval maillot jaune už na La Planche a v najťažších horských etapách konkuroval klasickým vrchárom až do krajnosti, hoci vedel, že raz musí podľahnúť. Presne takýto výkon a odhodlanie patria na Tour de France. Ak by sme sčítali jeho umiestnenia v jednotlivých etapách, nikto by nedosiahol lepší výsledok. Čitateľ Fedor urobil štatistiku.

 

 

Julian Alaphilippe (© A.S.O. / Alex Broadway)

 

Mikel Landa to mal ťažké. Jeho účasť na Gire znamenala nevýhodu oproti tým, ktorí sa sústredili výlučne na Tour, a ani v Movistare nefungovalo všetko najideálnejšie. Spomedzi troch lídrov predvádzal najstabilnejšie výkony, ale veterná desiata etapa ho dostala do defenzívnej úlohy vo vlastnom tíme. Neurobil nič zlé, len mal jednoducho smolu, čo je u neho bežné na GT. Do kopcov musel prísť útočne naladený a aj to býva u neho bežné. Tourmalet zvládol najlepšie zo španielskej zostavy a svoj tradičný útok vytiahol v poslednej pyrenejskej etape, po ktorom dostal znovu chuť na stupne víťazov. V poslednom týždni však nebolo také jednoduché nastupovať (faktor Giro a sviežosť, kvalita jeho konkurentov), plus doplatil na tímovú nesúrodosť. V osemnástej etape plánoval v balíku ofenzívu cez Galibier, ale musel ju zastaviť, lebo Quintana v úniku našiel nohy. Napokon to dopadlo dobre pre Movistar, lebo kolumbijský jazdec vyhral etapu, ale tým pádom prišiel Landa o jednu z možností ešte zatlačiť na pódium. V jeho prípade tak platí to nepopulárne keby. Ak by nedostal smoliarsku stratu v desiatej etape a Movistar by stál pevne za ním, Kruijswijk by musel predviesť ešte niečo naviac. Po talianskej GT sa však príkladne zmobilizoval, a to nekáže hocikto.

 

 

Rigoberto Urán sa dostal do Top 10 na trojtýždňovom podujatí piatykrát v kariére. V sezóne ho zabrzdilo zranenie a na Tour dorazil len s devätnástimi súťažnými dňami. Skúsenosti však stoja na jeho strane a bol výborne pripravený na ťažkú edíciu. Na výbušnom La Planche dosiahol menšiu stratu, ale všetko vynahradil vynikajúcim výkonom v ITT, kde skončil štvrtý a to bol kľúčový moment usadenia sa v najlepšej desiatke. Tourmalet zvládol obstojne, ale objavil silnejších vrchárov, a potom prežil krízu v poslednej pyrenejskej etape, ktorá zakončila nepríjemný súťažný blok. V treťom týždni už opäť vytiahol sebavedomie, na čo sme u neho naučení, a po Galibieri a Iserane sa posunul na siedme miesto v GC. V devätnástej etape chcel dosiahnuť ešte viac, útočil v úniku, ale príroda bola proti. Na podujatí si zastal svoju úlohu a mrzieť ho môže len veterná strata z desiateho dňa.

 

 

Rigoberto Urán (© A.S.O. / Pauline Ballet)

 

 

Nairo Quintana je asi najspokojnejší človek v Movistare. Po časovke jednotlivcov musel vedieť, že preteky nevyhrá, a na Tourmalete zistil, že jeho výkonnosť nebude stačiť ani na stupne víťazov. Posledné dva roky to už nie je on, kto diktuje tempo v kopcoch na najväčšom podujatí na svete, hoci jeho jarné výkony dávali nádej, že sa dostáva na najvyššiu úroveň. Tourmalet zbabral, nevyšiel mu ani nasledujúci deň v brejku, stiahol sa v klasifikácii, a potom vytiahol parádne vrchárske divadlo na Galibieri a vrátil sa do poradia. Na Iserane opäť nemal nohy a ôsme miesto v poradí je reálnym odzrkadlením jeho výkonnosti. Na jeho talent je to málo, ale určite opúšťa Tour šťastnejší ako Landa alebo Valverde. Oni nemajú ani pódium, ani etapu. Quintanovi stačilo vytiahnuť jeden mimoriadny výkon vo vysokej nadmorskej výške.

 

 

Alejandro Valverde nestarne a osemnásty raz sa dostal do najlepšej desiatky na Grand Tour. V tomto prípade nenápadne. Na začiatku pretekov proklamovaný pomocník pre Quintanu s Ladnom plnil svoju úlohu na La Planche, kde im rozbiehal tempo. Z tejto trojica však najlepšie zvládol časovku jednotlivcov a odvtedy musel dostať zálusk na Top 10. Najmä po Tourmalete a kritizovaní Quintanu. Odvtedy akoby všetci traja lídri Movistaru išli sami na seba a vzájomne si nepomáhali. Valverdemu to vyhovovalo a po ITT zvládol všetky kľúčové previerky na vysokej úrovni. Aj keď nie medzi tými najlepšími, vyhol sa veľkým zaváhaniam a celý čas sa pohyboval na konci Top 10, kde napokon aj našiel svoje definitívne miesto. Stále si drží dlhoročne vybudovanú odolnosť na tri týždne a nič na tom nezmenilo ani jeho 39 rokov. Nefungujúca spolupráca ho mohla mrzieť na Val Thorens, kde mal šancu vyhrať etapu, ale s Landom a Quintanom sa nevedeli dohodnúť na chytaní Nibaliho. Španielsky borec si môže s takouto formou všetko vynahradiť na Vuelte.

 

 

Alejandro Valverde (© A.S.O. / Pauline Ballet)

 

 

Warren Barguil si uctil dres národného šampióna miestom v najlepšej desiatke. Dosiahol sympatický výsledok, ktorý ho ešte viac povzbudí po ťažkom období, ale stále to nie je úroveň, akú sme u neho videli v sezóne 2017. Prvú časť Tour, bez kopcov a s dvomi časovkami si musel pretrpieť, a nemohol byť veľmi nadšený, keď po individuálnej časovke sa dostal na 22. priečku. Ale aj z tejto pozície sa dokázal posunúť medzi najlepších, lebo stále má danosti na ťažké kopce. Polepšil si na Tourmalete, tesne za najlepšími sa držal na Prat d'Albis a Galibieri, neprežíval výraznejšie krízy a veľmi mu pomohol únik na Iserane, na ktorého vrchole skončil tretí. Nepatril medzi tých skutočne najlepších vrchárov, ale s francúzskou trikolórou bojoval ako lev a na Val Thorens sa napokon dostal pred Porteho, ktorý už nezvládol absolvovať takú vrchársku záťaž. Dosiahol sľubný výsledok, ktorý ho vzpruží najmä po mentálnej stránke.