Na Vuelte sa bojovalo až do konca, využil to Pogačar, Roglič s Valverdem jazdili bez zaváhaní

 

 

 

Pod vplyvom rôznych okolností sa veľmi rýchlo zúžil okruh favoritov schopných bojovať o najvyššie priečky. Na titul mierili Jumbo - Visma, Movistar, Astana, postupne sa k nim pridal ešte Tadej Pogačar a nad všetkými napokon vyčnieval Primož Roglič. Na Gire mu to ešte nevyšlo, nesplnil úlohu najväčšieho favorita, ale bolo vidno, že to bola pre neho potrebná skúsenosť. Na Vuelte už pôsobil uvoľnenejším dojmom a vedomý si svojej kvality, naplno využil svoje silné stránky.

 

 

Rogličova radosť (©PHOTOGOMEZSPORT2019)

 

 

Kľúčovým bodom pretekov sa stala časovka jednotlivcov, kde deklasoval ostatných favoritov, a potom už sa mohol sústrediť len na obranu červeného dresu. Vo zvyšných piatich horských etapách však vytiahol svoje najlepšie vrchárske výkony a súperi ani len nedostali šancu, aby podkopali jeho sebavedomie. Na Los Machucos dokonca odišiel hlavným konkurentom a práve vtedy si musel definitívne uvedomiť, že o výhru sa môže pripraviť len vlastnými chybami. V horách ich neurobil, ale veterná sedemnásta etapa ho opäť dostala nohami pevne na zem. Bez pomoci Astany mohol ľahko získať červený dres Quintana, ale slovinský jazdec prešiel cez tento očistec bez ujmy. Vzhľadom na jeho náskok v poradí tak neprešiel cez tretí týždeň s maximálnou noblesou, zapotil sa aj v devätnástej etape, a stále ešte potrebuje zbierať skúsenosti, aby sa vedel správne rozhodovať aj v tých najvypätejších momentoch.

 

Primož Roglič patrí k tým jazdcom na celkové poradie, ktorí sú silní v časovke a v horách nič nestrácajú oproti klasickým vrchárom, preto v nasledujúcich sezónach by mal patriť k prominentným pretekárom na Grand Tour. Kvalitu naberá aj jeho spolupráca s tímovými kolegami, ktorí už pôsobili oveľa istejším dojmom ako na Gire, a Jumbo - Visma tak ani nemusí tajiť svoje vysoké ciele, ktoré plánuje dosiahnuť v nasledujúcom období.

 

 

 

Stabilitu samu o sebe ponúkol Alejandro Valverde. Pokračoval v dobrom vrchárskom dojme, ktorý zanechal na Tour, a teraz svoju výkonnosť doviedol na svoju najvyššie možnú úroveň. V kopcoch predviedol len jednu slabosť, na La Cubilla, inak vždy finišoval na najťažších profiloch na najvyšších priečkach. Získal jednu etapu na strmom Mas dela Costa, ako jeden z mála favoritov zvládol na vysokej úrovni aj ITT, a vo veku 39 rokov sa dokázal opäť dostať na stupne víťazov na GT. Po deviaty raz v kariére, pričom v najlepšej desiatke už finišoval 19-krát. Tešiť ho môže najmä to, že za ním zostali také mená ako jeho kolega Quintana, López, Majka a aj dravý Pogačar.

 

 

Konečné pódium v Madride

 

 

 

Nairo Quintana neprekročil svoj tieň z ostatných sezón a nevyrovnanými výkonmi nemohol konkurovať vedúcej trojici. Na konci druhého týždňa spomínal chorobu, ale stále sme nevideli toho vrchára, ktorý v kopcoch tlačí na konkurenciu. Naopak, v horách sa dostával pod tlak práve on. Podarilo sa mu osviežiť preteky vo veternej sedemnástej etape, ale posledného kopce ukázali, že na stupne víťazov nemá formu.

 

Aj Miguel López bol dobrý, ale našli sa ešte lepší. Pritom začal veľmi sľubne, keď jeho útok na Alto de Javalambre nedokázal chytiť žiadny z favoritov. Na prudkých klonoch Mas de la Costa a Los Machucos sa však necíti najlepšie, v andorrskej etape ho zastavil pád a nepresvedčil ani na Puerto del Acebo. V treťom týždni sa síce snažil, ale potreboval by tam ťažšie stúpania. Otázkou však zostáva, či by mu to pomohlo, lebo aj konkurencia bola v kopcoch veľmi dolná a na konci pretekov si strážila jeho útoky. Po Gire tak neukázal svoj najvyšší vrchársky potenciál ani na Vuelte. Do najlepšej päťky sa nedostal Rafal Majka, hoci počas celých pretekov podával veľmi dobré a konštantné výkony v horách, ale Pogačar sa napokon nezlomil, Quintanu od neho vzdialil vietor sedemnástej etapy a López bol silnejší v kopcoch. Isté povzbudenie dostal Kelderman, na tieto preteky nikdy nezabudne Hagen a medzi najlepších sa tiež dostali skúsení vrchári Soler a Nieve.  Jazdec tímu Movistar po prvýkrát v kariére a Nieve obsadil už po štvrtý raz desiate miesto v poradí na GT.

 

 

- inzercia -

 

 

 

Na pretekoch nebola núdza o hektické a vypäté momenty. Už v tímovej časovke nečakane mokrá cesta zvalila na zem tímy UAE Emirates a Jumbo - Visma a po incidente musel opustiť preteky Kruijswijk. Ťažký hromadný pád šiestej etapy zase poslal domov Urána, Carthyho, Rochea a skončili aj Garderen s Formolom, ktorí v ďalšom priebehu veľmi chýbali. V Andorre prekazila organizátorom charizmatickú jazdu po šotoline medzi kopcami silná prietrž mračien a cyklisti tadiaľ prešli bez televíznych záberov. Rogličov a Lópezov pád tak zostali ukryté pred verejnosťou. Veterné počasie vytvorilo totálnu jazdu v sedemnástej etape, ktorá patrila vôbec k najrýchlejším previerkam v histórii cyklistiky, a vášne vyvolal v devätnástej etape útok Movistaru na červený dres, keď Roglič spadol.

 

Päť etáp ukoristili farby Deceuninck - Quick-Step. Dvakrát sa presadil v hromadnom šprinte debutant na GT Fabio Jakobsen a mladý holandský šprintér môže vďačiť za svoje úspechy najmä Richezemu, ktorý si perfektne plnil svoju úlohu. Dva razy bol úspešný Philippe Gilbert a vždy sa presadil v úniku. Na konci sezóny mu rozhodne nechýba veľká motivácia pred MS a jeho forma hovorí, že je pripravený výborne. Po kvalitnom útoku sa presadil aj Rémi Cavagna a z 24-ročného cyklistu sa postupne stáva veľmi dôležitý člen zostavy.

 

 

 

Veľkú silu v hromadných dojazdoch ukázal Sam Bennett. Dve výhry sú veľmi dobrý výsledok, najmä na konci štrnásteho dňa sa vytiahol silnou koncovkou, ale maximálna spokojnosť by bola vtedy, ak by pridal ešte jeden triumf. V treťom týždni musel trikrát prijať druhé miesto, hoci tam boli pripravené ťažké dojazdy. Svojej premiérovej výhry na Grand Tour sa dočkal Jakob Fuglsang a tím EF Education vytiahol z letargie po odvážnom útoku v osemnástej etape Sergio Higuita. Radosť panovala aj na pro-konti scéne, keďže Cofidis, Burgos-BH a Euskadi - Murias dokázali vyhrať po jednej etape.