Hlavným momentom tohtoročných trojtýždňových pretekov bolo, že titul získali jazdci, ktorí na tomto stupienku ešte nikdy nestáli. Na TdF si svoju tradičnú slávu užil tím Ineos, výrazný pokrok zaznamenal Jumbo - Visma, vysoký počet triumfov si naďalej udržal Deceuninck - Quick-Step a medzi pretekármi najviac vyhrával Caleb Ewan.
 
 
bernal 19 tour zlty pariz podium asofpb
Egan Bernal a jeho triumf na Tour (© A.S.O. / Pauline Ballet)
 
 
Medzi pretekármi dosiahol najviac víťazstiev Caleb Ewan. Na Gire triumfoval dva razy a trikrát sa tešil na Starej dáme. V minulom roku neštartoval z rozhodnutia Mitchelton - Scott ani na jednej GT, preto prestúpil do Lotto - Soudal, a jeho nová anabáza sa ukázala prospešná pre obe strany. Ewanovi síce trochu trvalo, kým sa na Gire a Tour okukal, ale akonáhle sa dostal do svojej najlepšej formy, v hromadných dojazdoch bol mimoriadne silný. Z jeho šprintérskych kolegov vybojovali po dva triumfy Ackermann (Giro) a Bennett s Jakobsenom na Vuelte.
 
Po tri výhry na trojtýždňových pretekoch zaznamenali Primož Roglič a Tadej Pogačar, čo bola ohromná udalosť pre slovinskú cyklistiku. Líder tímu Jumbo - Visma ovládol dve časovky na Gire a jednu na Vuelte a na španielskom podujatí predviedol svoj potenciál Pogačar, keď bol najsilnejší hneď v troch ťažkých horských etapách. Dva razy sa radoval na Gire Bilbao, na talianskej GT získal dve výhry aj Carapaz, pričom tá v štrnástej etape ho obliekla do ružového dresu, a rovnaký počet triumfov zaknihovali aj Alaphilippe a Simon Yates, keď sa vytiahli na Tour, a  dvakrát dvíhal ruky nad hlavu aj Quintana (Tour, Vuelta).
 
 
carapaz 19 trofej 2 rcsff
Richard Carapaz (© LaPresse/Fabio Ferrari)

 
Z hľadiska tímov uchmatli najväčší počet víťazstiev celky Deceuninck - Quick-Step a Jumbo - Visma. Kým belgická zostava sa pravidelne umiestňuje vysoko v tomto rebríčku, Jumbo - Visma sa v aktuálnej sezóne mimoriadne zlepšil. Je zaujímavé, že Quick-Step nezískal ani jeden triumf na Gire, ale potom si všetko vynahradil. Zaujal najmä na Vuelte, kde vybojoval päť triumfov.  Holandský celok zase môže tešiť, že na týchto úspechoch sa podieľalo niekoľko jazdcov (Roglič, Teunissen, Van Aert, Groenewegen, Kuss). Po šesť víťazstiev pridali do svojho portfólia Bora - hansgrohe a Lotto - Soudal. Nemeckú zostavu potiahli Ackermann, Bennett, Sagan a Benedetti, a Lotto - Soudal zviditeľnil predovšetkým Ewan, ku ktorému sa pridal jedine De Gendt. Na Grand Tour si dobre počínali s piatimi výhrami aj Movistar, Astana a Mitchelton - Scott, ale bolo prekvapujúce, že ani jeden etapový úspech nezaznamenal tím Ineos. Bez víťazného zárezu obišli z WT celkov už len CCC a Dimension Data.
 
Ak by sme sa pozreli na víťazstvá na trojtýždňových podujatiach z hľadiska národností, tak najviac, osemkrát, sa radovali talianski cyklisti. Medzi ich ôsmimi výhrami však nefiguruje zárez z Vuelty.  Zo šiestimi víťazstvami sa ukázali medzi úplne najlepšími slovinské farby a tie na tomto stupienku dopĺňali cyklistické veľmoci Španielsko a Francúzsko. Po päť triumfov ukoristili kolumbijskí, belgickí a austrálski jazdci.
 
 
- inzercia -
datalan 560x250
- inzercia -

 
Skutočnosť, že na tróne Grand Tour sa objavili nové mená, mali na svedomí aj zranenia dôležitých jazdcov. Najmä neúčasť Chrisa Frooma vytvorila otvorenú edíciu Tour de France, čo využil jeho mladý kolega Egan Bernal. On však cestoval na Tour v plnej forme len preto, že sa zranil tesne pred Girom. Tím Ineos tak uvoľnil pozície na Apeninskom polostrove a z toho zase vyťažil Richard Carapaz. V tomto roku chýbal na Grand Tour silný Tom Dumoulin,  taliansky matador Vincenzo Nibali sa pekne vytiahol na Gire, ale ani jeho skúsenosti nestačili na Carapaza, a najúspešnejším jazdcom na najťažších pretekoch bol Primož Roglič. Najskôr musel na Gire absolvovať tvrdú skúšku svojich líderských schopností, ale aj tak skončil tretí, a napokon mu všetko dokonale do seba zapadlo na Vuelte, kde už pôsobil suverénnym dojmom.
 
 
Carapaz zaskočil a ušiel všetkým
 
Na Gire sa najskôr všetko točilo okolo Primoža Rogliča, ktorý po dvoch suverénnych triumfoch v časovkách vyzeral byť neporaziteľný, a Vincenza Nibaliho, ktorý sa znovu výborne pripravil na domáce preteky. Obaja sa zameriavali výlučne na seba v úvodných horských etapách a túto situáciu perfektne využil Richard Carapaz, ktorý im ušiel v štrnástej etape na Colle San Carlo a po dlhom sólovom úniku si vybudoval rozhodujúci náskok. Aj potom boli v ponuke ťažké horské etapy, ale ekvádorský jazdec v nich pôsobil skalopevne, a to aj za pomoci svojho kolegu Mikela Landu.
 
 
video v clanku ikonka ciernaRozhodujúci útok Carapaza na Colle San Carlo
 
 
Na konci pretekov Nibali dokázal zlomiť Rogliča, ale na Carapaza nenašiel potrebnú taktiku. Nositeľovi ružového dresu parádne fungovali nohy a platilo to o Mortirole, Anterselve, San Martine a aj dvadsiatej etape, kde na Passo Manghen jasne deklaroval, že už žiadne prekvapenie nepripustí. Na Gire sa tak dekoroval prekvapujúci víťaz, ale Richard Carapaz bol bez debát najsilnejší počas kľúčových momentov. Vincenzo Nibali sa dostal šiestykrát na stupne víťazov na domácom podujatí a tento honor si vyslúžil aj Primož Roglič, ktorý bol spokojný s týmto výsledkom, ale mal vyššie ambície.
 
Smoliarom pretekov bol Mikel Landa, ktorého tradične sprevádzali tradičné zle okamihy v prvej časti podujatia, a aj keď bol v horách silný, na pódium mu chýbalo osem sekúnd. Svoj vysoký štandard predviedli Mollema s Majkom, do Top 10 sa dostali aj dvaja ruskí zástupcovia Sivakov, ktorý vytiahol svoje veľké kvality, so Zakarinom a medzi najlepšími nechýbali ani López so Simonom Yatesom. Obaja však mali oveľa vyššie ciele, formu však nenačasovali presne. Vo bodovacej súťaži sa presadil Pascal Ackermann, keď v tesnom súboji nechal za sebou Arnauda Démara, a medzi vrchármi jasne dominoval Giulio Ciccone, ktorý vyhral aj kráľovskú etapu.
 
 
carapaz 19 trofej 2 rcsff
Giulio Ciccone (© LaPresse/Marco Alpozzi)
 
 
Bernal začína napĺňať potenciál, bavil Alaphilippe
 
Tour de France bola zaujímavá už len z toho dôvodu, že na nej neštartoval Chris Froome. Mnohí cyklisti boli hladní po úspechu a medzi nimi vyčnievali Thibaut Pinot a Julian Alaphilippe. Prvý menovaný dobyl Tourmalet, dostal sa do úžasnej formy a v posledných dvoch horských etapách mal bojovať minimálne o stupne víťazov, ale zastavilo ho nešťastné zranenie a preteky ani nedokončil. Pre 29-ročného cyklistu to bola veľká tragédia, z ktorej sa dlho spamätával. Najžiarivejšou tvárou podujatia bol dlhú dobu Julian Alaphilippe, ktorý nosil štrnásť dni žltý dres, a hlavní favoriti ho napokon zlomili a dostali zo stupňov víťazov až v posledných dvoch alpských previerkach. Jeho srdnatosť, vytrvalosť a schopnosť vysporiadať sa s okolnosťami na trati, patrili k tomu najlepšiemu, čo sme videli počas Tour. A okrem toho získal dva etapové triumfy.
 
Tím Ineos znovu nepripustil zmenu stráži a na Tour si poradil druhýkrát po sebe aj bez Chrisa Frooma. Spoločné líderstvo medzi obhajcom prvenstva Geraintom Thomasom a Eganom Bernalom prasklo na Tourmalete, kde kolumbijský jazdec ukázal, že je v horách silnejší. Potom to potvrdil na druhý deň aj na Prat d'Albis a v alpských previerkach mu už nestačil nikto na podujatí. Thomas mal vo svojich rukách jeden tromf, ale po ITT sa neobliekol do žltého dresu, čo by dostalo Bernala do obrannej pozície maillot jaune. Nestalo sa a ten už potom vedel, čo má robiť, keď cesta prekročila dvetisíc metrov nad morom.
 
 
bernal 19 tour zlty pariz podium asofpb
Geraint Thomas a Egan Bernal (© A.S.O. / Pauline Ballet)
 
 
Čakanie na prvý kolumbijský triumf na Starej dáme ukončil Egan Bernal, len 22-ročný mladík, ktorý na svoj vek pôsobí mimoriadne  vyspelo a v najlepšej forme sa mu v kopcoch vyrovná len málokto. Thomas musel prijať druhé miesto, ale stále to bol pre neho skvelý výsledok, a na parížskom pódiu žiaril spokojnosťou Kruijswijk. V klasifikácii výborne bojoval aj Buchmann a v horskej edícii sa dostali do Top 10 len také zvučné mená ako Landa, Urán, Valverde, Quintana a Barguill. Sklamali Porte, Adam Yates, Daniel Martin a aj Bardet, tomu sa však podarilo ukoristiť aspoň vrchársky dres. V bodovacej súťaži sa nestalo nič neočakávané a Peter Sagan si doniesol do Paríža po siedmy raz zelený dres.
 
 
Roglič neurobil žiadnu chybu, na pódiu stret generácii

Na Vueltu smerovala zdravá konkurencia, ale postupne preteky nútene opustili Kruijswijk, Urán, Carthy, Roche, Van Garderen alebo Formolo a razom zostala v hre o titul iba pätica jazdcov Roglič, Valverde, Pogačar, Quintana a López. Aj to však bolo dostatočné, aby sme v náročných horských etapách videli dramatické zápolenie.
 
Podobne ako na Gire sa Primož Roglič aj tentoraz výrazne spoľahol na časovku, a keď sa dostal do červeného trička v desiatej etape, už ho nikomu neposunul. V horách mal oveľa lepšiu podporu a cez najťažšie prekážky postupoval pokojnejšie, ako napríklad v deviatej etape, keď na štrkovej ceste spadol, konkurenti mu ušli, ale všetko dobehol na cieľovom stúpaní. Svoju snahu správne manažoval, preto dokázal dokončiť preteky s veľkým náskokom a do Madridu prišiel v podstate bez výraznejších známok únavy. Na španielskych cestách ukázal nielen watty počas celých troch týždňov, ale aj istejšie líderské schopnosti.
 
 
video v clanku ikonka ciernaPogačar s Rogličom dominujú na Los Machucos
 
 
Vysokú fazónu predviedol aj Alejandro Valverde a už siedmykrát sa dostal na stupne víťazov na Vuelte. Počas celých pretekov nepripustil žiadne zaváhanie a jedine Roglič bol od neho silnejší. A to na jeho vysoký vek a dobrú konkurenciu musel zobrať všetkými desiatimi. Veľké meno si urobil Tadej Pogačar, ktorý v tom čase ako 20-ročný predviedol mladícku drzosť a nebojácnosť. Po výkonnostnej stránke sa vyrovnal oveľa skúsenejším súperom, dokázal vyhrať tri ťažké etapy a úžasná bola najmä jeho mentálna sila, keď v dvadsiate etape uchmatol stupne víťazov dlhým sólovým pokusom. Na takýto kúsok nenašli nohy a ani odvahu Quintana s Lópezom, ktorí zostali mimo pódia a na pretekoch vôbec neukázali svoje najlepšie nohy. Do Top 10 sa znovu dostal Majka, povzbudil sa Kelderman, životné výsledky dosiahol Hagen a v tejto spoločnosti sa ukázali aj vzorní domestici Soler s Nievem. V bodovačke sa radoval Roglič a na horských prémiách ukoristil najviac bodov Geoffrey Bouchard.