Na MS prekvapil Pedersen, vytiahol sa Pogačar, zatienil aj Frooma s Portem

 

 

 

Pri mene Tadeja Pogačara svieti najmä tretie miesto na Vuelte, ktoré dosiahol pri svojej premiére na GT len ako 20-ročný, ale keď sa pozrieme na jeho sezónu podrobnejšie, v prvom roku pôsobenia v celku UAE Emirates dosiahol výborné výsledky na mnohých podujatiach. O svojich schopnostiach presvedčil hneď na Volta ao Algarve, kde bol najsilnejší na cieľovom kopci Foia a následne zvládol výborne aj ďalšie rozhodujúce etapy. Svoj prvý úspech medzi profesionálmi tak získal hneď na konci februára. Vynikajúco si viedol na Okolo Baskicka. V ťažkej vrchárskej edícii obsadil šiestu priečku, keď si veľmi dobre pomáhal so skúseným mazákom Danielom Martinom.

 

Forma mu vydržala aj na Okolo Kalifornie. Na americkom podujatí  sa síce nezišla úplne najvyššia konkurencia, ale podarilo sa mu získať skalpy takých jazdcov ako George Bennett alebo Richie Porte a vybojoval svoj najväčší titul. Ten tentoraz viedol cez jeho etapový triumf na náročnom stúpaní Mount Baldy. Už len tieto výsledky by stačili mladému cyklistovi, aby si urobil dobré meno v premiérovom roku medzi profesionálmi, no Tadej Pogačar mal v talóne ešte čosi veľkolepejšie. Tri etapové výhry na Vuelte a celkové tretie miesto v poradí ho ukázali ako hotového jazdca na Grand Tour. V priebehu pretekov jeho sila neklesala a ešte dokázal v poslednej horskej previerke nasadiť odvážny sólový útok, ktorým sa dostal na stupne víťazov. Takúto guráž a kvalitu môže ponúknuť len skutočne mimoriadny talent.

 

 

 

Ak na začiatku sezóny prebiehala polemika, či ešte len 19-ročný Remco Evenepoel urobil správne rozhodnutie ihneď súťažiť v drese Deceuninck - Quick-Step na úrovni World Tour, na jej konci už nikto nemohol spochybňovať tento krok. Ani on sa nezľakol mimoriadneho konkurenčného prostredia a keď sa dostala jeho forma na najvyššiu úroveň, získal si zaslúžený rešpekt aj medzi skúsenými profesionálmi. Už na Vuelta a San Juan tretím miestom v časovke ukázal, že toto nebude pre neho len zoznamovacia sezóna, a jeho prirodzená víťazná mentalita sa potom začala naplno prejavovať v lete.

 

Ovládol podujatie Baloise Belgium Tour a stal sa jedným z najmladších jazdcov v histórii cyklistiky, ktorý si podmanil etapové podujatie takého rangu. Jeho víťazný marš začal tradične sólovým útokom a následným triumfom v druhej etape. Následne ukázal svoje časovkárske kvality na belgickom šampionáte, keď na dlhej trati skončil v dobrej konkurencii tretí, a pri chuti jazdil aj na  Adriatica Ionica Race, kde znovu získal etapovú výhru po dlhom sólovom útoku. Mix osobného talentu a jazdeckého majstrovstva, spolu s  podcenením zo strany elitných vrchárov, sme sledovali na Clasica San Sebastian. Evenepoel odišiel hlavným favoritom ešte pred finálnou strmou stenou a napokon ho nezastavila ani poriadne prudká prekážka. Jeho triumf bol jedným z najväčších prekvapení, aké sme videli na ceste v posledných rokoch.

 

 

 

V druhej časti sezóny zaujal dvomi časovkárskymi výkonmi. Najskôr si podmanil európsky šampionát a potom sa predviedol vo vynikajúcom svetle aj na majstrovstvách sveta, na oveľa ťažšej trati a v silnejšej konkurencii. V Yorkshire získal striebornú medailu, ale na jeho vyjadreniach bolo vidno mierne sklamanie, že najcennejší kov bol veľmi blízko... Evenepoel okamžite zapadol do World Tour a bolo nečakané, že veľké úspechy dokázal vybojovať takto veľmi skoro.

 

Ak by sme hľadali najprekvapujúcejšieho triumfy v sezóne 2019, mali by sme sa pozrieť na Okolo Flámska a svetový šampionát. Na kockovom monumente bol najsilnejší Alberto Bettiol, jazdec tímu EF Education, ktorý dovtedy nezískal žiadne víťazstvo medzi profesionálmi. Všetkým hlavným favoritom ušiel na Kwaremonte a taliansky pretekár ich potom zaskočil perfektne zvládnutou sólovou jazdou do cieľa. Bettiol predviedol vo Flámsku skvelý kúsok, ale v ďalšom priebehu sezóny už nedokázal nadviazať na tento počin. Nečakaným majiteľom dúhového dresu sa stal Mads Pedersen, 23-ročný dánsky pretekár, ktorý v ničom špeciálne nevyniká, ale presne mu sadli náročné podmienky počas šampionátu a mohol sa presadiť svojou poctivosťou a typickou severskou odolnosťou. Dres majstra sveta tak bude obliekať cyklista, ktorý v tíme Trek - Segafredo zvykne plniť aj úlohy domestika, čo môže byť zaujímavá zmena oproti predchádzajúcim svetovým šampiónom ako Sagan alebo Valverde, ktorí boli jasnými lídrami svojich tímov.

 

 

Zostrih Amstel Gold Race 2019

 

 

Prenikavé výsledky dosiahol Mathieu van der Poel, ktorý v tomto ročníku vletel ako víchor do cestnej cyklistiky. Jeho neviazaný štýl a takmer nevyčerpateľný potenciál mu zaručili výhru na Dwars door Vlaanderen, štvrté miesto na Okolo Flámska, triumf na Brabantskom šípe a najmä výhru na domácom javisku na Amstel Gold Race, keď jeho strhujúci finiš predstavoval všetky známky cyklistického trileru a jazdeckého majstrovstva. Potom ešte úradoval na Okolo Británie a patril medzi rozdielových pretekárov na svetovom šampionáte. Finále mu veľmi nevyšlo, ale aj tak ukázal na ceste svoj ohromný potenciál, ktorý sa bude postupne len a len zveľaďovať v celku Corendon - Circus. Jeho prítomnosť bezpochyby vniesla novú energiu na najväčšie cestné preteky.

 

                  

Nedarilo sa Richiemu Portovi a 34-ročný austrálsky jazdec stále potrebuje získať ešte aspoň jeden prenikavý výsledok na Grand Tour. Oproti minulému roku mu nešla karta ani na týždňových etapových podujatiach, výhra na Willunga Hill patrí do jeho povinnej výsledkovej výbavy. Na UAE Tour, Okolo Katalánska, Dauphiné nezanechal silný dojem a v tomto smere vyniká len piata priečka v Kalifornii, ale tam sa nezišla príliš silná konkurencia. Na Tour sa stále pohyboval za najlepšími jazdcami, len na jeden deň sa objavil v najlepšej desiatke v GC a jeho univerzálne danosti sa tentoraz nerozbehli naplno počas celého roka.

 

 

Richie Porte (© A.S.O. / Thomas Maheux)

 

 

V tíme Ineos oslavovali ďalší titul na TdF a vybojovali niekoľko pekných výsledkov, ale nepostarali sa o ne skúsení jazdci. Chris Froome síce nebojoval na TdF kvôli pádu, no dovtedy jeho výkony neukazovali veľkú kvalitu. Geraint Thomas predviedol svoj maximálny výkon len na Starej dáme, ale ani on nepriniesol do tímu žiadnu výhru a lepšie výkony sa čakali od Michala Kwiatkowského, najmä po jarnej časti. Poľský jazdec najskôr skončil tretí na Paríž - Nice a Miláno - San Remo, ale potom mu úplne odišla forma a nepôsobil presvedčivým spôsobom ani ako pomocník pre lídrov tímu.

 

Ani Romain Bardet nemôže byť spokojný so sezónou. Na Paríž - Nice sa mu podarilo skončiť na piatej priečke, no v nasledujúcich pretekoch nestačil ani raz na tých úplne najlepších. Najmä na Dauphiné zistil, že konkurencia je poriadne silná a dokáže byť v horách veľmi rýchla, čo sa mu len potvrdilo na TdF, keď hneď na La Planche v šiestej etape zaknihoval veľkú stratu. Jednoducho nemal potrebnú formu, aby sa presadil v klasifikácii. Po TdF radšej zakončil sezónu, aby do tej nasledujúcej nabehol s čistou hlavou. Lepšie výsledky sa čakali od Miguela Lópeza. Jazdec jeho kvalít musí byť nespokojný so siedmym miestom na Gire a piatou priečkou na Vuelte, keď ani raz nevyužil kopcovitú ponuku obidvoch pretekov. Nesiahol ani na jedno víťazstvo na GT, ako tomu bolo zvykom v minulej sezóne, a v kľúčových previerkach nedokázal nenasadiť svoj povestný dynamit.

 

 

 

Na pro-konti úroveň prestúpili Niki Terpstra a André Greipel a ani jeden z nich sa nedokázal presadiť v ročníku 2019. Veľkú motiváciu mal najmä Niki Terpstra, ktorý chcel naďalej bojovať o výhry na severských klasikách a takisto sa plánoval ukázať na TdF, čo mu v Quick-Stepe nebolo dopriate. Na jar sa však nedostal do dobrej formy a vybojoval len tretiu priečku na K-B-K. Potom sa zameral na Starú dámu. Aj tam sa ťažšie rozbiehal a keď musel odstúpiť po páde v jedenástej etape, svoje hlavné tohtoročné ciele nenaplnil. Ešte horšie obišiel André Greipel. Získal len jednu etapovú výhru na La Tropicale Amissa Bongo, čo bolo skutočne veľmi málo na šprintéra jeho povesti. Vo veku 37 rokov už nemusel v koncovkách drať asfalt na najväčších podujatiach, ale bolo prekvapujúce, že sa nedokázal presadiť ani na menších pretekoch, kde nebola taká vysoká konkurencia.