Prístup Tadeja Pogačara osviežil TdF, Peter Sagan dostal príliš rýchleho súpera

 

 

 

Z očakávaného súboja medzi celkami Jumbo - Visma a Ineos nič nebolo. Britský tím nedisponoval takou kvalitou, ako tomu bolo v predchádzajúcich ročníkoch, a postupne sa ukázalo, že ani Egan Bernal nemá najlepšiu formu. Naopak, holandské zoskupenie bolo perfektne pripravené a malo jasnú stratégiu, ktorú plnilo presne podľa programu. Držať Primoža Rogliča vysoko v poradí, v horách nenechať konkurenciu útočiť a svojmu lídrovi vytvoriť takú pozíciu, aby v časovke zavŕšil víťaznú jazdu. Namiesto oslavy žltého dresu však musí tím Jumbo - Visma analyzovať, prečo mal Roglič zlý deň v ITT a odhaliť príčiny slabého výsledku, lebo strata dve minúty na Pogačara v ITT bola jednoducho neuveriteľná. Konečný výsledok bol o to prekvapujúcejší, že v minulom roku na Vuelte, v polovici pretekov na 36-kilometrovej časovke, Tadej Pogačar zaostal za Rogličom o 89 sekúnd. Jazdec tímu UAE Emirate sa mimoriadne zlepšil a veľavravne to opísal Tom Dumoulin: "V časovke sa pohyboval môj wattový výkon na hodnotách, ktoré sú potrebné na svetový šampionát. Bol som prekvapený, že Pogačar išiel o 1:20 rýchlejšie. Nikdy v živote nedokážem vyprodukovať taký výkon."

 

 

Roglič s Pogačarom (© A.S.O. / Alex Broadway)

 

 

Víťazné nohy ukázal Tadej Pogačar už na Col de Peyresourde, kde ho nikto nedokázal sledovať, a nebol to len darček od statných kvôli tomu, že mal stratu v poradí kvôli veternému manku. Všetci lídri išli naplno a Pogačarov tretí atak bol pre nich nechytateľný. Postupne sa stal z neho hlavný Rogličov vyzývateľ, ktorý bol napokon silnejší ako hlavný favorit pretekov. Teraz s odstupom času Jumbo - Visma vie, že potreboval získať viac času na Pogačara. Roglič bol lepší na prudkých sklonoch na Pas de Peyrol alebo Col de la Loze. Práve tam mala smerovať jeho hlavná pozornosť, aby z toho vyžmýkal maximum a možno stačilo predviesť jediný chladnokrvne pripravený útok a Pogačar by sa zlomil. Na druhej strane v týchto etapách bola Pogačarova "obranárska" jazda na vysokej úrovni a ukazuje na jeho nepoddajnosť. Jumbo - Visma jazdil na istotu, vedomý si Rogličových časovkárskych schopností, a predviedli to aj na Grand Colombier. Na dlhom kopci mali všetko pod kontrolou a pred samotným vrcholom ani nepoužili Seppa Kussa, aby sa pokúsil rozmetať skupinu favoritov, lebo boli spokojní s vývojom.

 

 

Mal Roglič viac zatlačiť na Pogačara na Col de la Loze?

 

 

Tadej Pogačar dokonale zužitkoval svoj talent a na začiatku svojej kariéry vyhral najslávnejšie preteky na svete. Presadil sa všestrannosťou a vedel parádne využiť všetky svoje schopnosti, aby sa dostal do žltého dresu. Nikdy sa nevzdával a keď nebolo možné útočiť medzi favoritmi v posledných horských etapách, maximálne sa sústredil na časovku ako svoju poslednú príležitosť. Najdôležitejšie je však to, že jeho výkonnosť počas celých troch týždňov neklesala, práve naopak. Na konci podujatia v časovke deklasoval svetovú špičku a potvrdil status jazdca na Grand Tour, ktorý už v mladom veku dokáže dominovať na najťažších etapových pretekoch. Primoža Rogliča bude dlho mátať príznak časovky na La Planche. Nielen z toho dôvodu, že kvôli nej prišiel o titul, ale aj preto, že sa objavia pochybnosti, či si dokáže udržať maximálnu výkonnosť počas celého trvania GT. Súperi to môžu vycítiť ako jeho slabinu a v budúcnosti v treťom týždni použiť proti nemu.

 

Ak by nedostali v siedmej etape stratu na vetre Richie Porte a Mikel Landa, súboje o stupne víťazov by boli ešte napínavejšie. Austrálsky jazdec až vo veku 35 rokov absolvoval úspešnú GT ako líder a potvrdil, že má lepšie schopnosti, než ako ukazujú jeho výsledky. V kopcoch bol silný, jeho forma neklesala a potom zostal perfektný aj v časovke. Ak by takýto výkon podal už pred tromi-štyrmi rokmi po odchode z tímu Sky, jeho kariéra by bola ešte žiarivejšia. Mikel Landa sa sústredil na kopce, ale prekvapil slušnou časovkou, a ako jediný sa pokúšal niečo vymyslieť počas alpských etáp. Mal jednoducho smolu, že na prudké sklony vo vysokej nadmorskej výške na Col de la Loze jeho telo nezareagovalo správnym spôsobom, a v osemnástej etape zase doplatil na strojový výkon Jumbo - Visma, ktorý odrážal všetky útoky. Na snahe španielskeho pretekára bolo vidno, ako veľmi kontroloval preteky Jumbo - Visma a tým pádom držal všetkých favoritov pokope. Veľmi to pomohlo Tadejovi Pogačarovi, ktorý tak nebol vystavený nepredvídateľným útokom konkurencie, keďže nemal potrebnú tímovú podporu, a mohol sa sústrediť len na kľúčové momenty pretekov a potom nechať prehovoriť svoj výkon.

 

 

 

 

 

Keď v druhej etape zaútočil pred cieľom Julian Alaphilippe a získal výhru so žltým dresom, okamžite sa objavili spomienky na jeho minuloročné ťaženie. Francúzsky pretekár však krotil vášne, že nemá takú formu, a v nasledujúcich dňoch to aj potvrdil. Skúšal jazdiť aktívne, ale vybojoval len dve piate miesta. Po etapovom triumfe a troch dňoch v maillot jaune si splnil normu, ale čakalo sa od neho viac. Na konci druhého dňa v Nice si vynútil pozornosť 22-ročný Marc Hirschi a napokon sa z neho stal najbojovnejší jazdec celej Tour. Univerzálny cyklista, ktorý má kvalitný šprint, jazdu v kopcoch a aj časovku, ovládol útokom dvanástu etapu a zaujal najmä v druhej pyrenejskej previerke, kde po 90-kilometrovom sólovom úniku ho chytili hlavní favoriti na titul len tesne pred páskou. Švajčiarsky pretekár symbolizoval útočnú podobu celého tímu Sunweb a povzbudil k aktivite aj Sorena Kragha Andersena, ktorý vyhral sólovým spôsobom dve etapy po tom, čo využil podporu kolegov v kľúčových momentoch.

 

Alexej Lutsenko si vybral šiestu etapu, súperom zasadil smrtiaci úder na najťažšom kopci a mohol byť spokojný až do konca pretekov. O dva dni neskôr Nans Peters prekabátil na konci etapy Ilnura Zakarina ako lepšieho vrchára. Francúzsky jazdec si vytvoril rozhodujúci náskok v klesaní a získal premiérovú etapu na TdF. Ďalší úspech z úniku predviedol Daniel Martínez, keď na prudkom Pas de Peyrol eliminoval dvojicu súperov z Bory a na vrchole strmého stúpania sme sledovali jeden z najdramatickejších finišov. Jedným z porazených bol vtedy Lennard Kämna a nemecký jazdec si všetko vynahradil na konci šestnástej etapy. V úniku zaskočil Richarda Carapaza a parádnou snahou si otvoril víťazný účet na Tour. Ekvádorský jazdec mal výbornú formu v treťom týždni, ale na etapu nesiahol, no spoločne s Michalom Kwiatkowskim predviedli v poslednej horskej previerke exhibíciu. Zničili súperov v úniku a obaja došli do cieľa spoločne, s veľkým náskokom a napokon s poľskou radosťou.

 

 

Triumf Lennarda Kämnu (© BORA - hansgrohe / Sprintcycling)

 

 

Jedným z najlepších jazdcov na pretekoch bol Wout van Aert. Univerzálny pretekár s perfektnou formou v prvom rade slúžil ako podpora pre Rogliča a mal iba jednu podmienku. Chcel voľnú ruku na šprintérsky dojazd piatej etapy a ten sa mu skutočne podarilo ovládnuť. O dva dni neskôr znovu využil svoju rýchlosť v šprinte okresaného balíka a potom už predvádzal svoje náramné zlepšenie v kopcoch. Ešte z vysokohorského kempu Jumbo - Visma išli zvesti, že v horách mu niekedy nestačili ani vrchári, a keď sa zranil Kruijswijk, Van Aert dostal odľahčení bicykel určený do hôr, aby ho viac-menej nahradil. Títo misia vyšla parádne a Van Aert v mnohých prípadoch zabránil konkurencii útočiť v kopcoch. A bolo to jeho tempo na Grand Colombier, ktoré definitívne odhalilo slabosť Egana Bernala. V časovke skončil na štvrtom mieste a momentálne nejazdí vo WT lepší cyklista, ktorý je taký silný v toľkých rôznych disciplínach.

 

 

 

V hromadných dojazdoch bojovali o etapové triumfy len dvaja šprintéri, ktorí patria do svetovej špičky. Sam Bennett s Calebom Ewanom získali po dve víťazstvá a dosiahli dobrú bilanciu, hoci sa neocitli práve v ideálnej situácii. Trasa bola veľmi ťažká a mnohí šprintéri na Tour kvôli tomu necestovali. Caleb Ewan prišiel hneď na začiatku pretekov o Degenkolba s Gilbertom, dvoch dôležitých mužov lead-outu, a bez šprintérskeho vláčika sa mu ťažko presadzovalo v hektických dojazdoch. V dvoch prípadoch mu to vyšlo a vďačil za to svojmu inštinktu, porcie šťastia a najmä skvelému zrýchleniu na posledných desiatkach metrov.

 

 

Sam Bennett v Paríži (© Deceuninck - Quick-Step Cycling Team / Getty Images)

 

 

Pre Sama Bennetta odvádzal výbornú prácu Michael Morkov, ale chýbal im Zdeněk Štybar, ktorý mal práve Morkova udržať na predných pozíciách v okolí posledného kilometra. Keď dostal Bennett potrebnú podporu od dánskeho kolegu, vždy bojoval o výhru. Zo všetkých šprintérov predvádzal najstabilnejšie výkony a v hromadnom dojazde neskočil horšie ako štvrtý. Postupne sa ocitol v pozícii, že sa stal skutočným kandidátom na zelený dres, V jeho prospech rozhodlo, že v šprintoch bol rýchlejší ako Sagan a navyše v nich neurobil žiadnu chybu, nepredviedol zaváhanie, ktoré by pomohlo slovenskému pretekárovi. Situáciu mu uľahčil tím Deceuninck - Quick-Step, ktorý disponoval skúsenou partiou, a tá presne vedela, čo má robiť v druhej časti pretekov, aby Bennett zostal v zelenom - nepúšťať Sagana do žiadneho úniku, čo sa im dokonale podarilo. V tomto odviedol kus práce aj samotný Bennett, ktorý v treťom týždni bez milosti tieňoval slovenského cyklistu.

 

Elia Viviani nemal formu, ani raz sa nedostal na stupne víťazov a nedosiahol výsledky hodné svojho mena. Alexander Kristoff zvládol na výbornú otváraciu etapu, ale potom už nebol výrazný. Cees Bol ukázal zlepšenie, ale na výhru to zatiaľ nestačilo, a svoje rýchle nohy vytiahol aj Mads Pedersen, ktorý skončil v šprintoch dvakrát druhý.

 

 

- reklama -

 

 

Hlavným cieľom Petra Sagana bolo udržanie víťaznej série zeleného dresu a etapový triumf. V hromadných šprintoch dva razy skončil tretí, keďže nemal takú rýchlosť a razanciu ako klasickí šprintéri, a tentoraz si nepomohol ani majstrovskou pozičnou jazdou. Nie vždy zachytil pred páskou správnu líniu a v koncovkách robil aj nesprávne rozhodnutia. Na konci siedmej etapy sa nesprávne zorientoval a bez Bennetta v hlavnej skupine prišiel o dôležité body. V jedenástej etape sa zase ocitol zavretý a z toho dôvodu musel predviesť nebezpečný manéver, za čo bol potrestaný. Postupne jeho forma stúpala, ale ani to nestačilo po rýchlostnej stránke na Bennetta.

 

Spolu s tímovými kolegami sa snažili využiť náročnejší terén, aby získali body na úkor Bennetta, ale ich snaha nebola úspešná, ako na konci štrnástej a devätnástej etapy. V druhej časti pretekov nemohol zbierať body na rýchlostných prémiách ako v minulosti, lebo prémie sa nachádzali pred kopcami. V tomto smere prišiel o svoju výsostnú výhodu a organizátori umožnili aj klasickým šprintérom bojovať o body v horských etapách. Po pretekoch povedal, že každé jedno víťazstvo v bodovacej súťaži bolo vydreté na trati a nikdy nebolo samozrejmosťou. Peter Sagan aj teraz odviedol na francúzskych cestách maximum toho, čo bolo v jeho silách, ale motivovaný Sam Bennett bol ťažkým súperom a trojnásobný majster sveta ôsmy zelený dres nepridal do svojej zbierky.