Vysiela Šport RTVS
„Baky" šíril okolo seba radosť a celý život miloval cyklistiku. Žiaľ, málokto vedel, že ho v posledných mesiacoch trápila ťažká choroba, rakovina... Bakyho cyklistické srdiečko dotĺklo 3. augusta v ranných hodinách v nemocnici.
Robert Bakalář prežíval naplno každý deň svojho života. Už od pätnástich rokov súťažne jazdil na bicykli, pričom pôsobil aj v kolínskom divadle. Keď mal dvadsaťpäť rokov zaľúbil sa do športovej novinárčiny. Začínal v časopise Štadión, samozrejme, najradšej písal o cyklistike. Neskôr pôsobil v rozhlasovom Mikrofóre a v roku 1980 sa dostal do Českej televízie. Zaradil sa medzi prvých komentátorov športových priamych prenosov u nás. Milovanú cyklistiku prvýkrát komentoval počas MS 1981 v Prahe.
Naďalej bol húževnatý, pracovitý a dochvíľny. Na každú hodinu komentovania sa podľa jeho slov pripravoval tiež hodinu. Počas kariéry napísal tisícky strán poznámok, ktoré si doma pred podujatím vždy prečítal. Telefonoval s cyklistami, pričom sa s nimi rozprával nielen ako so športovcami, ale aj ako s ľuďmi. Bol dobrým priateľom Svoradu, Freireho, Simoniho, Astarlozu, Kreuzigerovcov, Martineza či Sosenku. Taktiež organizoval cyklistické podujatia ako napríklad Pražské schody a Kolo pro život. Napísal niekoľko kníh so športovou tematikou. Jednoducho bol to obrovský profesionál.
A Robert Bakalář sa dostal až na vrchol, dostal sa do redakcie Eurosportu, kde mohol komentovať počas celej cyklistickej sezóny. Postupne si ho obľúbili cyklisti, kolegovia i fanúšikovia. Komentoval pätnásťkrát Tour de France, jeho štýl sa zapísal do spomienok každého fanúšika. V roku 2011 sa rozlúčil Baky s kariérou pri poslednej etape Tour de France. Opäť sa párkrát pomýlil, ale na jeho príbehy, úprimnosť, veselosť a ľudskosť nikdy nezabudneme. Určite si pamätáte, ako chcel pomôcť všetkým divákom, keď prirovnával prevýšenie kopcov k prevýšeniu z Václavského námestia. Dokázal hovoriť o prehadzovačkách a wattoch celé hodiny. Jeho hlas by spoznala snáď polovica ľudí z Česka a Slovenska.
Aj v posledných rokoch života rád nasadol na bicykel. Jeho obľúbene cestičky boli v okolí Prahy a na Cypre, rád si vychutnával slnečné lúče. Dožil sa pekných 71 rokov a dorazil až na Champs Elysées. Z neba bude sledovať cestnú cyklistiku naďalej. Veď ako sám hovoril: „Někdy mám pocit, že mám v hlavě místo mozku kolo..."
Na cyklistu Bakyho a jeho výroky nezabudneme...
„Pro ty, kteří teď přišli k obrazovkám - možná jste byli na plovárně, možná je vám horko a pustili jste si doma větrák ... pustit si větrák je lepší, než pustit si plyn... déle vydržíte."
„José Rujano, 48,5 kg, 160 cm, ten by mohl hrát v loutkovém divadle."
„Tady máme ježíška Hernandéze, "džízis" Hernandez."
„Sjezd je výborná příležitost, jak stáhnout ztrátu, ovšem když netrpíte fóbií ze strachu."
„Tak se na to podívejte. Sloni v Španělsku. Co se to s tim světem děje. To je něco neuvěřitelného."
„No víte, ja to už tady rozebíral, ale já zmaturoval z matiky jenom proto, že sem našeho pana profesora prichytil in flagranti s jednou studentkou, no a von mi potom celý rok jaksi pomáhal."
„Sedm hodin, sedm - to ne, sedm hodin? Pro pána Boha, vždyť tolik hodin nedělá už ani pomalý dělník ve fabrice."
„I diváci cyklosportu, co sem to řek, Eurosportu!"
„Tohle nám nemusíte ukazovat, my víme že Armstrong ma hezký zadeček."
„Máme tady nějaký černý dres, kdo to je? Nikdo, ten černý dres jsem si vymyslel."
„A tady je Roman? Ne, ne, tohle neni Roman. Tohle není Roman, tohle je jiná parta a já si to tady píši."
„Favoritem tohohle spurtu je Sánchez, ale podívejte jak tam Andy Schleck kroutí tými nožičkami."
"Tak tady máme Augustína, včerejšího krále pádu. No, má tam pozůstatky aspoň na té levé ruce jak se tam kácel na tom lávovem poli."
„Zdá se, že fouká proti větru."
„Ja si tady jen udelám poznámečku."
R.I.P. BAKY
