Po Eroice: Kwiatek bližšie k pomníku, nespokojná sestra Van Avermaeta a Sagan s ranou

Talianska klasika Strade Bianche, v preklade "Biele cesty", bola opäť jedným z epických vrcholov cyklistického roka. Zvlnený profil, úseky prašných štrkových ciest a nádhernú toskánsku krajinu tentoraz doplnilo daždivo - veterné počasie. To v spojení s odvážnym tempom tímu Lotto - Soudal a pádmi otvorilo pretekanie už viac ako 100 kilometrov pred cieľom. Náročnú klasiku, ktorá sa premiérovo išla pod krídlami World Tour, nedokončila takmer polovica pretekárov.

 

Aj Poliak Michal Kwiatkowski (Sky) sa pri úvodných selekciách necítil dobre a strácal nádej na úspech. Ale so zaťatými zubami sa udržal na čele, šetril energiu a vo finiši predviedol najväčšiu odvahu. Pre Sky získal prvé tohtoročné víťazstvo v Európe a jubilejné 250-te v histórii tímu. Kwiatek dosiahol triumf takmer po roku, naposledy sa tešil 25. marca 2016 na E3 Harelbeke.

 

 

 

"V minulej sezóne som mal veľa problémov. Možno som príliš tlačil na môj limit, aby som sa ukázal. Nie som stroj, takže skôr alebo neskôr na to doplatíte. Ale tím ma podporoval a veril mi napriek zdravotným problémom a nedokončeným pretekom. Nestratil som talent, len som musel čakať a tvrdo pracovať, kým sa vrátim na takúto úroveň. Teraz som veľmi šťastný a na bicykli si to znova užívam," povedal ťažko vyspytateľný Poliak pre CyclingNews.

 

Znova objavil svoju cyklistickú genialitu, podobne ako pri triumfe na MS 2014 alebo Amstel Gold Race 2015. "Kwiatek" zaútočil 15 kilometrov pred páskou a v záverečných metroch išiel takmer krokom. Jeho odvaha vyhrala. Sadlo mu dlhé otvorené pretekanie, keď zostali vpredu iba lídri bez domestikov. Zopakoval svoj triumf na Strade Bianche z roku 2014. Prešiel aj okolo pomníku trojnásobného víťaza Fabiana Cancellaru pri prašnom úseku Monte Sante Marie. Poliakove prípadné tretie víťazstvo by mu zrejme postavilo vlastný pomník, čo je podľa neho "dobrý nápad". S úsmevom ale dodal, že "žiarli" na už obsadený Cancellarov úsek. 

 

 

Možno aj Kwiatek raz dostane takúto poctu (© Strade Bianche, LaPresse/Fabio Ferrari)

 

 

Greg Van Avermaet (BMC) si preniesol špičkovú formu z Belgicka do Talianska. Stačila mu na druhé miesto. "Jazdím pre víťazstvá, ale vo finiši sme pridávali a spomaľovali, čo vás zabíja viac ako vytrvalá jazda na plný plyn. Kwiatek bol silný. Len sme poskakovali okolo ako idioti, ale aj to je pretekanie," hľadal príčiny porážky Belgičan. Na "bielych cestách" štartoval siedmy raz, šiesty raz sa dostal do top desiatky, ale stále nevyhral.

 

Po dojazde ospevoval výnimočnosť toskánskeho cyklistického klenotu: "Bola to stará škola cyklistiky. Približne 100 kilometrov sme išli na plný plyn a nenašiel sa ani moment na oddych. Bol to najťažší ročník, aký som dosiaľ išiel. Pretekanie sa otvorilo skoro, a preto sme bojovali jeden proti jednému. Každý musel ísť na vlastnú päsť. Nikdy som nešiel tak pomaly v kopcoch... Je to skutočná klasika. Riskantný a technický boj. S vetrom a dažďom môžete spraviť preteky ťažké, kdekoľvek chcete. To všetko ich robí tak náročné, špeciálne a krásne. V každom sektore musíte byť v pohotovosti. Milujem to." 

 

 

 

Ďalší Belgičan, tretí Tim Wellens (Lotto - Soudal), zažil vo veku 25 rokov famózny debut na prašných cestách. Vyťažil maximum z aktivity jeho tímu, v závere mu chýbala sila v nohách a možno i skúsenosti: "Spolupracovali sme dobre, ale už sme Kwiatkowskeho nemohli chytiť. Moja nádrž bola prázdna. Môžem byť spokojný s tretím miestom, pretože to boli čestné preteky. Každý dostal miesto, aké si zaslúžil. Strade Bianche je krásne podujatie. Som rád, že som ho absolvoval a určite sa vrátim," zhodnotil deň Wellens.

 

Zdeněk Štybar (Quick-Step) skončil na Strade Bianche po prvom a druhom mieste mimo pódia, preto neskrýval sklamanie: "Bol to úžasný deň a zábavná cyklistika. Začalo sa pretekať naoazaj skoro kvôli pádu. Chalani z Lotta boli silní, v jednej chvíli ťahali a zostalo nás vpredu len asi sedem, keď zostávalo do cieľa približne sto kilometrov. Som dosť sklamaný. Štvrté miesto nebolo to, čo som chcel dosiahnuť. Ale sú to náročné preteky a Kwiatkowski bol naozaj silný. Myslím si, že sme boli na rovnakej úrovni a rozhodovalo, kto zvolí správny moment útoku a kto zaváha. Urobil najlepší ťah dňa. Keď sme zaváhali a iba sa na seba pozerali, už mal desať sekúnd k dobru. Každý vie, ako ťažké je chytiť ho späť."  

 

Peter Sagan (Bora - Hansgrohe) tentoraz nebol architektom diania na trati. Približne po 75 kilometroch sa zaplietol do pádu. Nevzdal sa a bojoval ďalej, ale po ďalších cca 20 kilometroch odstúpil: "V posledných troch dňoch som sa necítil dobre. Keď som sa ráno zobudil, tak som sa cítil slabý a bolelo ma v krku. Ale odštartoval som túto prestížnu klasiku z rešpektu voči tisíckam talianskych fanúšikov, ktorí sa prišli pozrieť."

 

Žilinčan si pri kolízii poranil prst, ktorý možno bude potrebovať niekoľko stehov, tiež si udrel ľavé koleno. Pád však nebol hlavnou príčinou odstúpenia: "Nerozhodol som sa tak kvôli kolízii, ale jednoducho preto, že som sa necítil dobre. Dúfam, že sa čo najskôr zotavím a budem schopný vydať zo seba to najlepšie na ďalších podujatiach." Sagan zrejme zostane v Taliansku, kde už v stredu začína etapové podujatie Tirreno - Adriatico.

 

 

Podobné problémy vedúce k odstúpeniu mali aj Hermans, Roelandts, Vanmarcke (trikrát menil bicykel), Kreuziger (tri stehy na lokte a narazený bok) či Wilco Kelderman (zlomený prst). Napriek tomu, niektorí jazdci si po extrémnej klasike neoddýchnu a štartujú už v nedeľu, napríklad Jens Keukeleire na etapáku Paríž - Nice.

 

Do kolízie sa zaplietol aj Saganov kolega a špecialista na klasiky Marcus Burghardt. Po vytriezvení z kolízií v Bore uvažovali, že začnú naháňať čelo pretekov, ale Peter ich v tých momentoch informoval o zdravotnom stave. "Spoločne sme sa rozhodli, že lepšie bude odstúpenie. Potom Gregor, Christoph a Jay tvrdo bojovali, ale tentoraz sme nemali nohy na dobrý výsledok, nebol to dobrý deň," uviedol športový riaditeľ Enrico Poitschke. 

 

Oveľa lepší deň zažili v austrálskom tíme Orica - Scott. Získali šieste a siedme miesto zásluhou dvojice Luke Dubridge a Christopher Juul-Jensen. "Boli to fyzicky náročné preteky, ktoré sa skvelo sledovali a bolo skvelé byť ich súčasťou. Naši chalani išli rozumne a v poslednej tretine sa ocitli v nóbl spoločnosti, nemohli sme od nich chcieť viac. Dokázali, ako dobre pokračuje spolupráca nášho tímu," uviedol športový riaditeľ Neil Stephens. 

 

Osmy Tiesj Benoot (Lotto - Soudal) zase ukázal skvelú formu pred dlažobnými klasikami, zatiaľ čo piaty Tom Dumoulin (Team Sunweb) a deviaty Thibaut Pinot (FDJ) naznačili, že Strade Bianche nemusí byť klasikou iba pre klasikárov. Špeciálnu pochvalu si zaslúži Portugalčan José Goncalves (Kaťuša), ktorý sa už v úvode zapojil do úniku a napokon skončil jedenásty.

 

Osemnástym miestom zaujal v premiérovej sezóne medzi elitou Čech Ondřej Cink (Bahrain - Merida): "Vo finále mi trochu chýbali sily, ale veľa som sa naučil," stručne zhodnotil deň bývalý biker. "Aj s dobrým počasím sú to ťažké preteky, ale s dažďom sa stali veľmi komplikované," dodal výstižnú poznámku jeho športový riaditeľ Alberto Volpi. Ďalší český zástupca Petr Vakoč obsadil 27. post. 

 

Na záver dodajme, že epickú klasiku sprevádzali ešte dve horúce témy. Tím Cannondale - Drapac použil kotúčové brzdy, konkrétne jazdci Alex Howes a Tom Skujins. Urobil to napriek tlaku zo strany väčšiny cyklistov. Z opačnej strany totiž pôsobí tlak od ich sponzora. Peter Sagan však kotúčové brzdy tentoraz nepoužil "Súhlasím s ich používaním, ak ich bude mať v pelotóne každý, nie iba pár ľudí," povedal počas týždňa pre Cyclingnews.

 

Počas týždňa sa ku kotúčovým brzdám vyjadril aj jeden z organizátorov klasiky, Mauro Vegni z RCS Sport: "Kotúčové brzdy sú budúcnosťou a ťažko sa vracia späť v čase, ale musia existovať krištáľovo čisté pravidlá. UCI by mala vyriešiť všetky problémy spojené s kotúčovými brzdami, a potom ich zaviesť v pelotóne pre všetkých naraz. Nechať všetkých robiť, čo chcú, to nie je správna cesta. Ak sa niečo stane, je to problém UCI, nie môj."

 

Druhou horúcou témou sú už od začiatku roka televízne motorky. Mnohí cyklisti kritizujú nielen ich niekedy nebezpečnú jazdu, ale i ovplyvňovanie pretekov. Pri blízkej vzdialenosti môžu slúžiť ako ochrana pred vetrom. Počas dňa na nich kričali aj Greg Van Avermaet a Michal Kwiatkowski. Pri rozhodujúcom útoku možno Poliak získal cenné sekundy vďaka závetriu za motorkou. Na Twitteri komentovali prehnanú snahu motorkárov i majster sveta v cyklokrose Wout Van Aert či sestra Grega Van Avermaeta Claudia.