Úvodné preteky ukázali veľkú kvalitu na kopcoch, GT jazdci sú rýchli už teraz

 

 

 

Všetko to odštartoval Richie Porte na Willunga Hill (3,6 km; 7,1 %). V domovskej aréne úradoval už štvrtýkrát za sebou a za tie štyri roky dokázal vylepšiť svoj čas o tridsať sekúnd. V sezóne 2014 začínal na úrovni 8:18 a pred dvomi mesiacmi skončil na hodnote 7:41, čím vytvoril jasný rekord tohoto krátkeho stúpania. Austrálsky pretekár má kvalitný špurt na takomto cieľovom kopci, ale tie správne parametre Grand Tour jazdca potvrdil až na Paríž - Nice.

 

Ešte pred francúzskym podujatím sme bol svedkami niekoľkých silných predstavení počas prípravných pretekov vo februári, no vzhľadom na predvedené výkony je výraz "prípravný" neadekvátny, pretože niekoľkí lídri jazdili v špičkovej forme. Presvedčili sa o tom konkurenti Naira Quintanu na Okolo Valencie, kde kolumbijský jazdec vyrazil do tvrdého útoku na Mas de la Costa (3,9 km; 12,5 %) a na tomto prudkom stúpaní sólovou jazdou eliminoval konkurenciu.

 

 

Quintana útočí na Mas de la Costa

 

 

Zaujímavé bolo, že jeho výsledný čas 15:35 bol len o deväť sekúnd pomalší, aký dosiahli na tomto kopci na minuloročnej Vuelte Contador, Froome, Cháves a aj spomínaný Quintana. Jazdec tímu Movistar sa tak vo Valencii prezentoval približne rovnakým výkonom, aký ukázal v treťom týždni na španielskej Grand Tour. Iste, okolnosti boli rôzne, ale Quintana už vo februári dokázal dosiahnuť výkon približne 6,4 W/kg, s ktorým by sa nestratil na žiadnej GT.

 

V rovnakom období na Ruta del Sol sa nenechali zahanbiť Alberto Contador a Alejandro Valverde. Aktívny bol najmä Pistolero, ktorý atakoval počas úvodných dvoch etáp. Silný výkon predviedol najmä na Peňa del Aguila (4,9 km; 9,6 %), na ktorého vrchol vyskočil za 15:25, a z pohľadu wattov dosiahol približne rovnakú úroveň ako Quintana na Mas de la Costa. Ani po tomto výbornom predstavení však nemohol byť španielsky jazdec spokojný. Na Peňa del Aguila doplatil na jednoduchý posledný kilometer, kde ho predbehol Pinot, a v celkovom poradí ho porazil Valverde o jednu sekundu.

 

Rýchlostný rekord bol zlomený aj na stúpaní Jebel Hafeet (10,9 km; 6,8 %), ktoré je symbolom Abu Dhabi Tour. Cenný skalp ukoristili Rui Costa a Ilnur Zakarin, obidvaja však vyťažili z vysokého tempa, ktoré nastavil na začiatku kopca Quintana. Portugalský cyklista zastavil časomieru na úrovni 26:33, čím prekonal dovtedajší rekord Estebana Chávesa o 29 sekúnd.

 

 

Rui Costa a Ilnur Zakarin na Jebel Hafeete (© Abu Dhabi Tour / ANSA/CLAUDIO PERI)

 

 

 

Potom prišli na rad veľké podujatia Paríž - Nice a Tirreno - Adriatico, kde jazdci na Grand Tour demonštrovali svoju silu na ťažkých a dlhých stúpaniach.

 

Na francúzske preteky musí mať zmiešané spomienky Richie Porte. Po úvodných veterných etapách stratil akúkoľvek šancu na získanie celkového triumfu, čo bola pre neho škoda, pretože v kopcoch bol na parádnej úrovni. Najrýchlejší čas zo všetkých jazdcov dosiahol už na konci ITT na Mont Brouilly, ale svoju najlepšiu úroveň predviedol v kráľovskej etape. Cieľová stúpanie Col de la Couillole (15,8 km; 7,4 %) absolvoval za 41:51, ale čo je najdôležitejšie, na tomto dlhom kopci predviedol výkon 6,25 W/kg. Týmto spôsobom by porazil Frooma na Pierre-Saint-Martin v roku 2015 a vyrovnal by svoje najlepšie minuloročné predstavenia na TdF. A na tejto úrovni sa Porte prezentuje už v marci.

 

 

Finále na Col de la Couille na Paríž - Nice 2017

 

 

Aj Alberto Contador potvrdil na P-N svoju kvalitnú výkonnosť. Na Col de la Couillole zaostal za Portem dvadsať sekúnd, ale jeho výkon sa takisto pohyboval v okolí 6,2 W/kg. Skúsený jazdec však predviedol skvelý atak v záverečnej etape, kde vyštartoval dopredu na Cote de Peille (6,6 km; 7 %). Na tomto stúpaní útočil aj v minulej edícii, ale tentoraz bol rýchlejší o dvadsať sekúnd, a pri výslednom čase 15:42 dosiahol výkon 6,85 W/kg, čo už je poriadny kaliber aj na Tour de France.

 

Na Tirreno - Adriatico sa znovu vytiahol Nairo Quintana. Druhýkrát bol najlepší na Monte Terminillo (15,1 km; 7,5%) a svoj predchádzajúci čas vylepšil o 27 sekúnd, ale v roku 2015 boli na tomto kopci neporovnateľne horšie podmienky. Jeho terajší výsledok 40:56 ale nie je rekordným časom, ten dosiahli v ročníku 2003 na Gire talianski jazdci Garzelli a Simoni, ktorí boli ešte o 29 sekúnd rýchlejší. Aj Nairo Quintana dokázal na dlhom kopci v tejto časti sezóny udržať výkon na hodnote okolo 6,2 W/kg, takže sa udržuje na rovnakej úrovni ako Porte s Contadorom.

 

Z týmito pretekármi nezaostali ani Alejandro Valverde a Chris Froome na Okolo Katalánska. Čerešničkou na torte celého podujatia bol horský dojazd na Lo Port (8,4 km; 8,9 %), kde predviedol znamenitý výkon jazdec tímu Movistar. Vo finále ušiel Contadorovi s Froomom, ťažký kopec prekonal za 24 minút a za tento čas dosiahol impozantný výkon 6,6 W/kg. Bol to zďaleka najlepší lezecký výkon, aký predviedol Valverde v ostatných rokoch, a s takýmito parametrami by atakoval najvyššie priečky na minuloročných Grand Tours.

 

 

Alejandro Valverde po triumfe na Lo Port (© Movistar Team)

 

 

Chris Froome finišoval v tejto etape hneď za ním. Britský jazdec síce nepretekal dlhú dobu a ani sa nepresadil v klasifikácii v Katalánsku, ale po tomto predstavení je zrejmé, že aj on dokáže a bude pretekať na mimoriadne vysokej úrovni. Doteraz to však ukázal iba počas jedného jediného dňa. Alberto Contador skončil tretí na Lo Port a výkonom nadviazal na predchádzajúce podujatia, kde dosahoval štandardne vysoké hodnoty. Napriek tomu čaká na svoje prvé víťazstvo v ročníku.

 

Už vo februári a marci sa prezentovali Quintana, Porte, Contador, Valverde, ale aj Froome na takej úrovni, ktorá by im zaručila veľmi dobrý výsledok na predchádzajúcich Grand Tour. A keďže tie najdôležitejšie preteky tohto ročníka majú stále pred sebou, ich výkonnosť by mala ešte stúpať. Uvidíme, aký priestor na zlepšenie ešte nájdu.

 

 

 

Dynamickú koncovku obstarali aj najsilnejší jazdci na Miláno - San Remo. Išlo sa veľmi rýchlo už cez Cipressu (5,7 km; 4,1 %). Hlavná skupina dosiahla najrýchlejší čas od roku 2009 (v sezóne 2011 bol lepší aj osamotený Scarponi), ale na rekordný výsledok by potrebovala zmazať ešte 31 sekúnd. Na Poggio (3,7 km; 3,9 %) už vedúca trojica Sagan, Kwiatkowski a Alaphilippe nasadila poriadne tempo, teda svetový šampión, a necelé štyri kilometre prebehli za 5:55. Naposledy bol rýchlejší Alberto Elli v roku 1998.

 

V minulom ročníku dosiahol Kwiatkowski pomalší čas o pätnásť sekúnd, v sezóne 2015 prekonala hlavná skupina túto prekážku za 6:26 a rok predtým bol pelotón pomalší o necelú minútu. Výkon na Poggio ovplyvňujú viaceré faktory, tentoraz dostali Sagan a spol. výborné podmienky. Na stúpaní im fúkalo od chrbta, na ceste bol nový asfalt a pomohlo im aj to, že tohtoročná edícia MSR mala najpomalší priemer za posledných desať rokov. Cyklisti prekonali trasu priemernou rýchlosťou 40,7 km/h, kým v predchádzajúcich ročníkoch sa to pohybovalo v rozpätí 42-43 km/h.

 

Zverejnené údaje Michala Kwiatkowskeho ukazujú, že poľský jazdec za necelých šesť minút na Poggio dosiahol výkon 6,5 W/kg, čo je na konci dlhých pretekov skvelé číslo. Na tomto kopci však viedol útok Peter Sagan, jeho parametre mohli byť ešte vyššie. Sagan ukázal pred vrcholom brutálnu akceleráciu, na malom priestore, počas tých 76 sekúnd, si vybudoval 12-sekundový náskok na hlavnú skupinu. Po tomto skvelom predstavení musel byť v cieli právom frustrovaný, že mu takýto výkon nestačil na víťazstvo. Teda aj La Primavera ukázala špecialistov na jarné klasiky v razantnom prevedení, preto sa môžeme tešiť, čo nám favoriti predvedú na Okolo Flámska a ardenských poliach.