Perfektné cyklistické predstavenie na Paríž - Roubaix poznačila smrť mladého cyklistu. Tragédia Michaela Goolaertsa znovu len zdôraznila, aké je mimoriadne dôležité starať sa o zdravie cyklistov a ich bezpečnosť priamo na trati.
Goolaerts bol talentovaný, jeho výkonnosť mala rásť
Tím Vérandas Willems-Crelan prežíval úspešnú jarnú kampaň. Vďaka Wout van Aertovi sa predstavil na tých najväčších kockových klasikách a cyklokrosársky šampión na každom podujatí potvrdzoval svoj obrovský potenciál na pavé. Všetka táto pozitívna energia mala vyvrcholiť na Pekle severu, no nielen pre belgický pro-kontinentálny celok, ale celý svetový pelotón, sa to skončilo tragicky.
Michael Goolaerts patril k tým pretekárom, ktorí mali podporovať Van Aerta na najväčších kockových klasikách. S tímom Vérandas Willems-Crelan si otestoval túto náročnú časť sezóny už v minulom roku a v uplynulých týždňoch sa predstavil na kockách v silnejšom prevedení. Na Dwars door West-Vlaanderen obsadil deviate miesto, na K-B-K skončil dvadsiaty. Jeho najsvetlejšie momenty prišli na Okolo Flámska, kde sa prepracoval do hlavného úniku a užíval si jazdu vo vynikajúcej atmosfére. Aby sa dostal do brejku na Ronde, musel mať veľmi dobrú kondíciu, preto bolo šokujúce, že mu zlyhalo srdce na Paríž - Roubaix.
Už strohé informácie v priebehu pretekov a po ich skončení neveštili nič dobré. Jeho bezvládne ležiace telo zachytili kamery približne stopäťdesiat kilometrov pred cieľom a okamžite mu bola poskytnutá lekárska pomoc. Potom bol letecky prevezený do nemocnice v Lille, ale Michael Goolaerts v nedeľu v noci zomrel.
Smrť 23-ročného cyklistu na zástavu srdca vyvolala otázniky a až pitva musí určiť, či mu zlyhalo srdce na následky pádu, alebo príčinou úmrtia bolo choré srdce. Podľa pravidiel Medzinárodnej cyklistickej únie musí každý jazdec raz za rok podstúpiť záťažový test na srdce, aby sa odhalili prípadné zdravotné komplikácie, ktoré by neboli zlúčiteľné so životom profesionálneho športovca. Ale niektorí odborníci tvrdia, že ani tak sa nedajú zistiť niektoré srdcové vady.
Medzi nich patrí aj člen lekárskeho tímu Belgickej cyklistickej federácie Kris Van der Mieren, ktorý hovorí, že "tieto testy nikdy nie sú stopercentné. Ani ten najlepší kardiológ na svete nedokáže určiť niektoré anomálie. V našom prípade môžeme urobiť jediné, aby bol každý cyklista veľmi podrobne monitorovaný po zdravotnej stránke." Jedna takáto neodhalená anomália mohla stáť aj za smrťou Michaela Goolaertsa.
Už veľká nádej cestnej cyklistiky Wout van Aert si na neho spomína ako na "vždy veselého chlapíka s dobrou náladou a veľmi motivovaného cyklistu, ktorý síce potreboval trošku viac času, aby ukázal svoj talent, ale v tomto roku urobil veľký výkonnostný progres. Všetky moje výsledky na kockách vygumovala jeho smrť, jarné klasiky tak dostali veľmi trpkú príchuť."
Tragédie mladých jazdcov aj predtým
Podobný prípad sa odohral aj v marci v roku 2016, keď ďalší belgický cyklista Daan Myngheer zomrel na zástavu srdca vo veku dvadsaťdva rokov. Daan Myngheer pretekal za kontinentálny tím Roubaix Lille Métropole a na konci prvej etapy Critérium International na Korzike dostal infarkt. Približne dvadsaťpäť kilometrov pred cieľom na trati skolaboval, ešte predtým sa sťažoval spolujazdcom na nevoľnosť. Ihneď bol ošetrený v sprievodnej sanitke, vrtuľníkom prevezený do nemocnice v Ajaccio, kde bol uvedený do umelého spánku. Po dvoch dňoch však zomrel.
Náhla smrť pretekára postihla aj preteky súvisiace so Slovenskom. V roku 2016 šla druhá etapa Pretekov karpatských kuriérov z Trenčianskych Teplíc do Starej Bystrice a v tíme Cyclingteam Jo Piels bol vtedy aj 21-ročný Gijs Verdick. O deň neskôr v noci pred štvrtou etapou skolaboval. Kolegovia ho museli oživovať a po týždni v krakovskej nemocnici boj o život prehral. Tento hotelový incident poriadne vystrašil nielen holandský tím, ale aj tím Wiggins, ktorý sa tiež rozhodol veľmi dobre rozbehnuté preteky nedokončiť. Organizátori boli takí otrasení, že následne záverečnú etapu nezvládli a urobili v nej viacero chýb. Napokon ju museli anulovať. Táto tragédia sa dotkla aj našej redakcie, ktorá bola vtedy súčasťou konvoja pretekov a riaditeľ Marek Kosicki nám túto správu oznamoval na raňajkách.
Gijs Verdick (vľavo) deň pred skolabovaním (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Rovnaké nešťastie sa stalo aj v sezóne 2009, na zástavu srdca zahynul na Okolo Kataru Frederiek Nolf. Belgický cyklista bol takisto veľmi mladý, mal necelých dvadsaťdva rokov, keď v noci medzi štvrtou a piatou etapou zomrel na infarkt. Jeho tím Topsport Vlaanderen okamžite opustil preteky a vedenie celku muselo rezolútne odmietnuť úvahy o dopingu, ktoré sa objavili na verejnosti. Frederiek Nolf zomrel náhle, podľa vyjadrení kolegov ešte pred osudnou nocou pri spoločnej večeri vtipkoval, mal dobrú náladu a všetko bolo v poriadku. Medzi jeho priateľov patril Stijn Devolder, ktorý si ho uctil o niekoľko týždňov neskôr na Okolo Flámska, kde mu venoval svoj titul.
V roku 2003 nečakane skonal 23-ročný francúzsky pretekár Fabrice Salanson, ktorého objavil mŕtveho na zemi v izbe jeho spolujazdec a spolubývajúci Sylvain Chavanel. Stalo sa to pred štartom podujatia Tour of Germany, tím Brioches-la-Boulangere sa na týchto pretekoch napokon nezúčastnil. Jeho smrť zostala neobjasnená, ale Fabrice Salanson sa nesťažoval dovtedy na žiadne bolesti či zdravotné komplikácie.
Jednu z posledných smrteľných tragédii na veľkých pretekoch nespôsobili zdravotné problémy pretekára, ale neohľaduplná jazda motorkára v pelotóne. V sezóne 2016 na Gent - Wevelgem prišiel o život Antoine Demoitié, 25-ročného cyklistu prešla na ceste motorka. Jazdec tímu Wanty - Groupe Gobert si vychutnával len druhé WT podujatie v kariére, predtým si vyskúšal premiéru na E3, ale v polovici pretekov sa ocitol na zemi po menšom páde, do ktorého sa zapojili ďalší štyria jazdci. Demoitié sa nestihol ani zodvihnúť, keď mu prešiel po hlave motocykel a utrpel smrteľné zranenia. Zomrel o niekoľko hodín neskôr v Liége. Rodina zosnulého cyklistu darovala jeho orgány a Antoine Demoitié zachránil život trom ľuďom.